Demokratické zmeny vo Juhoslávii, resp. v Srbsku, po roku 2000 vytvorili priaznivé ovzdušie pre kvalitatívny posun v oblasti menšinových práv. V tom období boli ľudské a menšinové práva explicitne zakotvené v Ústave Republiky Srbsko, schválený bol Zákon o ochrane práv a slobôd národnostných menšín a Zákon o národnostných radách národnostných menšín. Založené boli národnostné rady národnostných menšín a v tomto období si viaceré národnostné menšiny, medzi nimi aj naša slovenská, založili svoje ústavy kultúry.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov založili v roku 2008 Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny.
Ústav je profesionálnou ustanovizňou kultúry vojvodinských Slovákov, ktorá sa zameriava na výskum, ochranu, rozvoj a prezentáciu kultúry, vedy a jazyka vojvodinských Slovákov. V rámci vnútornej organizácie práce Ústavu pôsobia rozvojovo-výskumné oddelenie, informačno-dokumentačne a komunikačné oddelenie, oddelenie pre kultúrno-umelecké podujatia, odborné zdokonaľovanie a vzdelávanie v kultúre a umení. Uvedená organizačná štruktúra Ústavu naznačuje aj okruh oblastí, ktorými sa táto inštitúcia prioritne zaoberá. Sú to teda vrcholná tvorivosť vojvodinských Slovákov, otázky multikulturality a interkultúrnosti, spolupráca s ustanovizňami a organizáciami kultúry vedy a umenia v Srbsku, ale i na Slovensku a v zahraničí, sledovanie legislatívnych a normatívnych aktivít v oblasti kultúry a umenia, podpora ochotníckej činnosti, tvorivosti mladých talentov, organizácia odborného zdokonaľovanie a vzdelávanie, odborných seminárov, tvorivých dielní, podpora rozvoja turistiky v kultúre, informačno-dokumentačná činnosť v oblasti kultúry a umenia, edičná činnosť...
Vzhľadom na skutočnosť, že Ústav pre kultúru v tomto roku zaznamenáva desiate výročia svojho vzniku a pôsobenia, možno povedať, že je to ešte relatívne mladá inštitúcia. Napriek tomu odpočet jej doterajších aktivít by si vyžadoval omnoho väčší časový priestor, než nám umožňuje toto slávnostné stretnutie a preto sa zmienime skutočne iba o tých najzávažnejších a najvýznamnejších.
Ústav v rámci svojich plánovaných aktivít zrealizoval, okrem iného, aj debatu pod názvom Slovenská vojvodinská kultúra a mladí a dielňu Základy internetového novinárstva. S cieľom mapovania kultúrneho života Slovákov v Srbsku Ústav uskutočnil rozsiahly terénny výskum, ktorý je zdokumentovaný v tridsiatich troch príspevkoch, z ktorých vznikol Lexikón miest obývaných Slovákmi v Srbsku z aspektu kultúry, ktorý je sprístupnený kultúrnej verejnosti v elektronickej forme. Zaujímavým počinom bol i projekt Stalo sa na dnešný deň, ktorý pozostával zo šiestich audio a video reportáží o alternatívnom umení slovenskej vojvodinskej mládeže.
Ďalším zaujímavým a vzácnym projektom je výskum slovenských ľudových rozprávok vo Vojvodine, ktorý je zameraný na výskum ľudovej slovesnosti, ale i podporu kultúry pre deti a aktivít mladých výskumníkov.
Ústav aktívne podporuje aj prácu a pôsobenie kultúrnych subjektov vo Vojvodine a v tom zmysle vypísal aj súbeh na prípravu nových folklórnych choreografií v prostrediach, v ktorých bolo potrebné oživiť ochotnícku činnosť. Na tomto mieste nemožno nespomenúť, že Ústav organizačne a finančne podporuje všetky naše celomenšinové festivaly a podujatia.
V rámci svojej vedecko-výskumnej činnosti Ústav od svojho vzniku pravidelne organizuje muzikologické konferencie a materiály z týchto konferencií sú následne publikované v osobitnom Muzikologickom zborníku.
Ústav sa ako spoluorganizátor aktívne podieľal aj na organizácii viacerých významných podujatí ako sú: Medzinárodná konferencia Kultúra vo Vojvodine ako súčasť kreatívnej Európy – perspektívy, vízie, možnosti, ktorú zorganizoval spolu s Fondom pre európske záležitosti APV. Podieľal sa na organizácii medzinárodnej vedeckej konferencie Juraj Ribay 1812-2012 – život a dielo. Spolu s oddelením slovakistiky FF U v Novom Sade zorganizoval Medzinárodnú konferenciu 270 rokov dejín literatúry a jazyka Slovákov vo Vojvodine.
Počas desiatich rokov svojho pôsobenia Ústav zabezpečil odhalenie troch pamätných tabúľ významným predstaviteľom kultúry vojvodinských Slovákov a to v Laliti maliarovi Karolovi Miloslavovi Lehotskému pri príležitosti 130. výročia jeho narodenia, v Báčskom Petrovci významnému pedagógovi, kultúrnemu historikovi, zakladateľovi komeniológie Jánov Kvačalovi pri príležitosti 150. výročia narodenia a v Hajdušici farárovi, národovcovi a kronikárovi Emilovi Kolénimu pri príležitosti 100. výročia jeho úmrtia.
Ústav vyvinul aj bohatú a vzácnu vydavateľskú aktivitu. Knižné publikácie Ústavu vychádzajú v rámci edícií Bibliografie, Doktorské dizertácie, Bibliofílie a SlovArt.
Medzi najvýznamnejšie vydavateľské počiny, nielen Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ale v kontexte edičných aktivít vojvodinských Slovákov vôbec, bezpochyby patrí monografická publikácia Slováci v Srbsku z aspektu kultúry Miliny Sklabinskej a Kataríny Mosnákovej Bagľašovej. Je to reprezentatívna publikácia, ktorá obrazom a textom mapuje všetky prostredia, v ktorých žijú a pôsobia Slováci v Srbsku.
Ďalšou vzácnou publikáciou je monografia popredného slovenského vedeckého pracovníka, univerzitného profesora a etnografa Jána Botíka Slováci vo Vojvodine – Premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva.
Vzácnym prínosom Ústavu je aj jeho participácia na spoločných vydaniach inými vydavateľskými subjektami, čo sa nám zdá byť vhodným a produktívnym modelom pre rozvoj našej vydavateľskej činnosti.
Samozrejme, sú tu i mnohé ďalšie formy a spôsoby pôsobenia Ústavu pre kultúru: je to napr. súbeh o najstaršiu, najkreatívnejšiu a najvýstižnejšiu fotografiu z našej minulosti, ale i permanentná výstavná činnosť, nakoľko sa v Ústave pravidelne konajú výstavy našich popredných výtvarných umelcov. Na pôde Ústavu sa konajú aj prezentácie kníh a literárne večierky. Od tohto roku ústav udeľuje aj regionálnu cenu Pro Cultura Slovaca za prínos rozvoju kultúry dolnozemských Slovákov v Srbsku, Maďarsku a v Rumunsku.
Slávnostný charakter tejto chvíle nám neumožňuje pokračovať v odpočte skutočne bohatých aktivít tejto našej inštitúcie. Nebolo by však korektne nespomenúť aj mená tých, ktorý sa podpísali pod všetko, čo Ústav zrealizoval. Priamych zamestnancov je tu prekvapivo málo: Milinka Sklabinská, prvá riaditeľka, Katarína Mosnáková Bagľašová odborná pracovníčka, Nataša Simonovićová, tajomníčka, Anna Chrťanová Leskovac, súčasná riaditeľka. Významným spôsobom sa pod činnosť Ústavu podpísali aj členovia správnej rady a je tu aj veľký počet externých a zmluvných spolupracovníkov, bez ktorých by sa podstatná časť aktivít nedala vôbec uskutočniť a ktorých tu tiež z objektívnych dôvodov nemôžeme uviesť. Ale všetkým patrí úprimná vďaka.
I keď je toto slávnostná chvíľa, keď vzdávame hold zaslúžilým jednotlivcom a kolektívom, nemožno mi nespomenúť jednu našu vlastnosť: ľahko si totiž zvykáme na skutočnosť, že niekto dosahuje výsledky, ktoré sú objektívne nad náš rámec, avšak akonáhle sa začnú prejavovať ťažkosti, okamžite sme pripravení súdiť. A preto si dnes, keď oceňujeme Ústav za jeho prínos v oblasti kultúry a s právom očakávame, že nás aj naďalej bude dôstojne reprezentovať, občas i nad rámec reálnych možností, musíme pripomenúť, že vlastne zápasí s vážnymi problémami: finančne a personálne je podhodnotený a otázka sídla sa nad ním stále znáša ako Damoklov meč. Sú to problémy, za ktoré nemôže Ústav, ktoré môžu, relatívne ľahko, doriešiť iba kompetentné inštitúcie. Pravda, ak o to majú/máme záujem. Poprajme preto nášmu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov ešte veľa jubileí a ešte viac pracovných úspechov!
V Novom Sade 9. augusta 2018