SPRÁVA ODBORNEJ POROTY hodnotiacej výkony tanečných súborov na 49. Folklórnom festivale TANCUJ, TANCUj... 2019

Milovníci slovenského tanca, hudby a spevu ako aj každý rok, stretli sa 15. júna 2019 v slnkom okrášlenom pohostinnom ovzduší v Hložanoch na 49. Festivale slovenských tanečných súborov našej krajiny, ktorý sa nie náhodou menuje Tancuj, tancuj...

Tohtoročný tanečný festival sa predstavil v plnom jase kvalitnými tanečnými súbormi, na čo môžeme byť pyšní, lebo z roka na rok kvalita je obohatená ideami, pestrosťou tanečných výkonov a krojovým bohatstvom nášho ľudu, čo vplýva na kvalitu tanečného prednesu. V takej konkurencii i samotné hodnotenie súborov bolo veľmi ťažké. Odborná porota v krátkom časovom priestore zhodnotila súbory a môžeme povedať, že okrem odmenených troch súborov boli tuná ešte mnohé, ktoré si zaslúžili byť spomenuté, lebo to množstvo tanečnej krásy a vynaloženej námahy ako tanečníkov a ich vedúcich nacvičovateľov si to zasluhujú. Musíme pripomenúť, že spev tanečníkov na javisku sme nebrali do úvahy pri hodnotení tanečného výkonu pre slabé ozvučenie, ktoré vplývalo na nereálne zmenšovanie hodnoty samého tanečného výkonu. Všetká česť organizátorom festivalu ako i všetkým súborom, ktoré úspešne prezentovali tanečné bohatstvo nášho kraja, našu slovenskosť, na čo musíme byť hrdí. To, čo máme a zachovávame si v našich srdciach, je láska k našej identite, ktorá sa nedá skryť. Je v nás a zostáva s nami i v budúcnosti. Každá česť našim entuziastom – choreografom, našej mladosti, ktorá zápasí s mnohými prekážkami, ale sú tuná, sú vytrvalí a rozosievajú naše tanečné hodnoty i mimo našej vlasti. Takže nevzdávajte sa, pracujte, zdokonaľujte sa, kráčajte cestou, ktorú ste si sami zvolili, lebo tá vás odvedie k cieľu, k svojmu ľudu, k vašej slovenskosti.

O 17.30 hodine sa začal prvý koncert tanečných súborov, v ktorom vystúpilo 8 skupín súťažiaceho rázu. Začalo sa s defilé všetkých účastníkov. Bola to krojová zábava pre oči pozorovateľa a končila sa zvučkou a vztýčením festivalovej vlajky, pozdravmi a 49. Folklórny festival Tancuj, tancuj... bol otvorený. Tanečné páry všetkých účastníkov spoločným tancom zveľadili toto otváranie. O 20.00 hod. sa začal druhý koncert tanečných súborov, v ktorom vystúpilo 10 skupín súťažiaceho rázu, ako i hostia, ktorí časovo umožnili prácu odbornej poroty, hodnotiacej súťažiace súbory.

Laureátom 49. Tancuj, tancuj..., čiže zlatú plaketu získal Kultúrno-umelecký spolok Jednota Hložany so štylizovaným tancom pod názvom Pod oblok. Veľmi výstižne choreograficky, spevácky a hudobne podaná choreografia skúsených tanečníkov. Začala tanečnou hrou dievčat preskokmi cez povraz a príchodom chlapcov, ktorí majstrovsky odohrali preskoky a oduševnili i divákov svojou zručnosťou. Ťahanie povrazu dievčat a chlapcov bolo zaujímavé, efektné a mimoriadne sa uplatnilo ako prechod do tanca. Tanečná dynamika narastala od začiatku do konca, čo tvorilo mimoriadny tanečný vývoj. Javisková kultúra na vysokej úrovni, využitý bol i javiskový priestor. Tanečné kresby rôznorodé a pekne upravené s dolnozemskými prvkami v tanci, čo prispelo k tanečnému úspechu. Technika tanca na vysokej úrovni. Veselí tanečníci výborne nacvičení, podporení výborným hudobným sprievodom. Nie div, že sú laureátmi tohtoročného festivalu.

Druhá cena, čiže strieborná plaketa, bola udelená Domu kultúry 3. októbra z Kovačice za prednes a prácu pintierov... Efektné, zaujímavé a pozoruhodné vystúpenie tanečníkov, popretkávané mimoriadnym spevom, tancom a rôznymi pomôckami remesla. Hudobný sprievod akoby splynul s celkom, podporený spevom všetkých tanečníkov nechával dojem harmonickej, priam neskutočnej balady, ktorá sa pozerala bez dychu. Striedali sa tance s rôznymi pomôckami – sudmi, palicami, drevami, trepáčmi, povrazmi, ktoré boli úspešne usporiadané ako v práci remeselníkov, tak i v tanci. Výstižný tanec s trepáčmi, už dávno zabudnutými, s ktorými tancovali i dievčence i chlapci, vyvolal úctyhodnú pozornosť. Mnoho toho sa dialo vo všetkých častiach na javiskovej scéne, ktorá bola mimoriadne naplnená a využitá od začiatku do konca. Dej a tanec sa efektne prepletal takou rýchlosťou, že pozorovateľ musel byť úplne skoncentrovaný. Bohatstvo tanečných prvkov, žartu a práce boli tak znalecky vedené, čo poukázalo na kontinuitu práce vedúcich a čo zároveň prinieslo i úspech súboru – ako v deji, tak i v tanci.

Tretia cena, čiže bronzová plaketa, bola udelená Slovenskému kultúrno-osvetovému spolku Detvan z Vojlovice za obyčaj Pastierska rozprávka. Zaujímavý zážitok choreografického celku, dobre spracovaný text, ktorý viedol dej tak, že tanečno-zvykový dej netrpel, ale stával sa ešte efektnejší. Výborný odev a spev sledovaný znalecky upravenou hudbou ako aj dobre využité rekvizity v tanci, podporené prednesom pastierov a ich životom v prírode, vyčarili skutočný životný priestor pastierskeho života na javisku. Vtipné prvky vyvolali všeobecnú náladu u pozorovateľa a samých tanečníkov, ktorí voľne, veselo a s pôžitkom tancovali. Hudba dôsledne sledovala dej na javisku, takže i tance s dolnozemskými prvkami a ich vojlovické tance poprepletané dejom pastierov tvorili kompletný celok. Využitý bol javiskový priestor, dobré formácie tanca a dynamické hudobné zmeny vyvolali pôžitok a úplný emotívny zážitok. Koniec skrášlil zvuk píšťaly a nášho starodávneho rohu.

Kultúrno-osvetový spolok Jednota z Hložian – mladšia tanečná skupina – štylizovaný tanec Ej, košieľka moja. Pekný zážitok choreografického celku s dievčenským tancom – reťazou, obsadilo javiskový priestor a s mužským tancom – čapášami, vytvorili tanečný celok. Vo vývoji tanca striedali sa choreografické kresby s jednoduchými tanečnými prvkami, ale dobre nacvičenými. Výborný tanečný potenciál, ktorý môže zdolať i ťažšie tanečné prvky. Súlad hudby a tanca počas celého choreografického trvania. Pekné perovanie v tanci ako i rytmicky pekné upravenie tancov v choreografii. Bol plne využitý javiskový priestor, takže sa tanečníci často pokrývali v tanci.

Mládežnícky folklórny súbor KUS Zvolen z Kulpína – štylizovaný tanec Dobrý večer. Samotný začiatok vystúpenia súboru zanechal pekný dojem – zrelosťou a tanečnou kultúrou tanečných párov, lebo súlad tanečníka a tanečnice v tanci je veľmi dôležitý, čo dopomohlo i kvalite vystúpenia. Použitie dolnozemských prvkov v tanci usporiadaných v choreografickom celku bolo bohaté a dobré. Avšak samé choreografické kresby boli skromné. Nebola využitá javisková formácia i keď tanečníci boli vyspelí aj pre bohatšie formy. Prichádzalo k nesúladu hudby a spevu, čo nevadilo dobrým tanečníkom, aby vynikli vo svojej zrelosti a tanečnej schopnosti. Vadilo to tým, ktorí nezdolali tanečné prvky, čo zmenšilo kvalitu vystúpenia.

Starší folklórny súbor KUS Sládkovič Boľovce – pôvodné tance – Ej, rozmarín, rozmarín. Zrelý tanečný súbor s dlhoročnou tradíciou poukázal na to, že pekné držanie a elegancia krášli tanečníka v ľudovom tanci. Spätosť párová ako i súlad všetkých tanečníkov sa získava rokmi, čo tento súbor krášli. V peknom kroji ľudovou eleganciou tancoval pre seba s rôznymi dolnozemskými motívmi ako i dolnozemskými tanečnými kresbami a s boľovskými tancami odtancovali štýlove pekne. Chýbala javisková kultúra – využitie priestoru, čo poukazovalo na neistotu niektorých tanečných motívov. Hudba a spev boli v úlohe tanca, v ktorého realizácii pomohol i sólový spev. Chýbali iba malé výkyvy v dynamike, čo by umožnilo i slabším tanečníkom opraviť nedostatky v tanci.

Folklórny súbor Mladosť Kultúrneho centra Aradáč – štylizovaný tanec Vôľu nemám. Početne skromný tanečný súbor nám poukázal, že množstvo tanečníkov nie je priorita v tanci. I keď ich je málo, ale tanečne zladení a schopní využiť javiskový priestor poukážu na to, čo vedia. Choreografické formy boli pekné a priehľadne postavené. Okrášlili ich dolnozemskými tanečnými prvkami, ktoré tanečníci úspešne odtancovali. Hudba hrala bez emócií, bez energie, čo vplývalo i na dynamiku tanca, zvlášť na konci vystúpenia.

Folklórny súbor KUS Štefánik Laliť – štylizovaný tanec Keď drotár hrnce opraví. Zaujímavý začiatok tanca choreograficky pekne predvedený príchodom tanečníkov a drotárov, ktorým tanečnice určujú oprávať hrnčeky a ktoré tanečnice využili i v peknom dievčenskom tanci. V ďalšom tanci krokové formy boli niekedy nečisté k čomu možno bola príčina nesúlad hudby, spevu a to najmä tanečníkov, kým dievčence výborne spievali, ale nemohli udržať celkový choreografický dej. Sóloví tanečníci musia byť istejší v tanečnom výkone. Tanečné formy musia byť jasné. Málo tanečných prvkov, ktoré mohli byť nahradené a využité drotárskymi pohybmi v tanci tanečníkov, čo by ospravedlnilo i cieľ tanečného výkonu.

Mládežnícky Folklórny súbor KUS Bratstvo Hajdušica – štylizovaný tanec Číže si, šuhajko jak ruža... Pekný tanečný začiatok s rekvizitami, ktoré mali byť nositeľmi celkového tanečného nástupu. Venček, ktorý mal byť v tanci ako ozdoba celkového deja a tanca, zostal hodený a zabudnutý. Pekná idea, pekne choreograficky upravená, ale s málo tanečných celkov ako i málo tanečných dolnozemských prvkov, na ktoré je toto prostredie bohaté. Nesúlad s hudbou, ktorá výborne sprevádzala tanečníkov v druhej časti choreografie. Na samom konci i hudba i tanečníci splynuli do celku, takže roztancovaní choreografiu priviedli ku koncu.

Folklórny súbor Kreatívneho centra pre cestovný ruch, umenie a kultúru z Kovačice – štylizovaný tanec Močí dievča konope. Scénicky a choreograficky veľmi pekne realizovaný tanec močenie konôp. Výborná priestorová kresba, dynamicky dobre usporiadaná. Súlad hudby, spevu a tanca bol počas celého tanečného diania. Tanečníci naladení, veselí, takže bolo cítiť ich osobný pôžitok počas celého vystúpenia, k čomu iste dopomohlo i to, že tancovali bosonohí. Javisková kultúra úplne využitá, tanečné prvky rozmanité. Pekný tanečný postup a úplné využitie priestoru.

Folklórny súbor KUS Petrovská družina Báčsky Petrovec – obyčaj Dostáľi sťe peknvo pozdraveňia. Chystanie oddávok začalo efektným príchodom a výborným textom i tanečníkov i tanečníc, čiže žien a mužov, ktorí sú vrcholoví v prejavoch, plní žartu, jednoduchosti vyjadrovania sa v petrovskom nárečí, čím našej dolnozemskej slovenskej duši vyčarili obraz ozajstného diania pytačiek na dedine. Poprepletané tancom a dejom rôznymi rekvizitami poukázali na staré obyčaje vyčkávania hostí. Ich príchod rozprúdil i tanečnú náplň tohto deja. Hudba výborne využitá, piesne znalecky vybrané. Tanečné prvky nedotancované ako na začiatku deja tak i ku koncu. Tanečné formy jednoduché i keď prostredie je bohaté na nich, čo sa pocítilo v rýchlom tanci na záver a vtedy ukázali, čo vedia a ako sa tancovalo niekedy s bohatými tanečnými svadobnými prvkami.

Folklórny súbor Klasy SKUS hrdinu Janka Čmelíka Stará Pazova – štylizovaný tanec Počúvajte vy diovčence kerú si ja zaspievam. Príprava do tanca na dedine je zaujímavým začiatkom choreografickej kresby. Postupný príchod do tanca mal by byť masovejším, čo by obsadilo scénickú kresbu a bolo by bohatšie. Súbor sa roztancoval sólovým tancom, v ktorom sólisti v plnom jase ukázali krásu staropazovskej nálady, ku ktorej sa pripojili i ostatní tanečníci. Hudba sledovala vývoj tanca, takže súlad hudby, spevu a tanca bol prítomný až do konca. Použité boli pekné dolnozemské kresby okrášlené pazovskými tanečnými prvkami, i keď sa na okamihy tratil výzor kresby. U niektorých tanečníkov boli nedokončené tanečné prvky od začiatku do konca tanečného celku, čo zmenšovalo kvalitu vystúpenia. Dynamika hudby ku koncu vplývala na pekný záverečný tanec, ktorý dal pečať celkovému tanečnému výkonu.

Mládežnícke združenie YMCA Srbsko Báčsky Petrovec – štylizovaný tanec Vráťme čas. Pekný začiatočný sólový spev bol osviežením festivalu a samým tým i podnet pre tanečníkov do veselého tanca. Roztancovaní tanečníci so starými pôvodnými dolnozemskými tancami a kreatívnymi kresbami vyčarili nám starodávne časy, keď sa tieto tance tancovali na ľudových veseliciach. Tanečníci tancovali elegantne a cítila sa spolupatričnosť celého súboru. Súlad hudby, spevu a tanca tanečníci zachovali do konca, i keď niektorí technicky nedotancovali niektoré tanečné prvky, čo zmenšilo kvalitu výkonu. Svadobná polka, ktorá je kráľovnou v tanci našich Slovákov bola odtancovaná mimoriadne čisto, s mnohými tanečnými ozdobami a to v trojkách, ktoré sú znakom spolupatričnosti tuná na našich priestoroch. Bol to pekný záver tohto umeleckého vystúpenia.

Mládežnícky folklórny súbor SKC Pavla Jozefa Šafárika Nový Sad – štylizovaný tanec Pri košiari. Pekne upravená a zaujímavá choreografická forma ovečiek a pastierov, v ktorej i hudba i spev a odev doplnili krásu deja. Tanečníci boli nevyspelí pre takéto podujatie, kým tanečnice svoju úlohu zdolali výborne. Ako i v tanci, tak i v speve dominovali dievčence. V choreografii sú zastúpené pekné priestorové kresby, dobre využité rekvizity zvončeky a palice. Zaujímavý pastiersky dej a k tomu výborný tanec s palicami, v ktorom i chlapci poukázali na ich tanečné schopnosti.

Folklórny súbor Jednota Šíd – Pastierske zvyky – dve časti ako jeden celok. Dobrý začiatok mladých tanečníc, ktoré mali skromné tanečné formy i keď sú schopné pre pestrejšie a rôznorodejšie tanečné výkony. Odchod (húsky moje) mal byť veselší, nebadateľne zviazaný s druhou časťou, čo by nebadateľne tvorilo celok, ktorý sa v každej chvíli dá rozdeliť. V druhej časti – dobrý vtipný tanec a pekne zatancovaný žabí tanec, ktorý bol okrasou celého diania. Súťaženie s palicou dávalo voľnosť v hre bačov, čo priviedlo k peknému záveru.

Folklórny súbor KUS Jána Kollára Selenča – pôvodný ľudový tanec Z teho konca na tem koniec. Šesťpárový súbor so skromnou choreografickou formou postupne sa roztancoval na scéne a vstupoval do tanečnej nálady až do konca. Mladým tanečníkom chýbala energia v tanci, čo prekážalo i pri vytancovaní ťažších tanečných prvkov. Na začiatku nebolo počuť spev, ale keď sa rozspievali i samotný tanečný výkon bol lepší a čistejší. Dobrá dynamiky hudby, ale bolo cítiť nesúlad s tancom a spevom. Nevyužitý javiskový priestor, málo choreografických foriem zodpovedajúcich pôvodným tancom.

Folklórny súbor Holubička pri Dome kultúry Michala Babinku Padina – štylizovaný tanec Krajšia som šuhajko ako ty. Východ tanečníkov na scénu a ich zdravica je úvodom do tanca. Skromné choreografické kresby a skromné tanečné formy s už známymi padinskými motívmi. Mladí tanečníci nezvládli technicky tanečné motív,y čo prekážalo tanečniciam, ktoré boli vyspelejšie a šikovnejšie v tanci. Dostal sa dojem, že sú nedocvičení, čo prácou môžu zdolať, takže by i tanečný celok bol kvalitnejší. Tanečnice veselé, roztancované, spevavé, do konca niesli bremeno celého tanca. Sólový tanec okrášlil koniec vystúpenia. Zdá sa, že schopnosť tohto súboru by mohla preukázať omnoho kvalitnejšie choreografické výkony.

Folklórny súbor Vreteno KC Kysáč – štylizovaný tanec V Bystrici na tanci. Pekný javiskový východ okrášlil postavením tanečníkov na scénu a dobrým začiatočným spevom, výborne zdolanými prvkami čapáša spestril začiatok choreografického celku. Dobrá dynamika tanca a tanečných foriem, využitie dolnozemských motívov a ich pekné kombinácie krášlili tento súbor. Dobrý dievčenský spev s dobrým hudobným sprievodom krášlil tanečný výkon, ktorý by bol kvalitnejší využitím javiskového priestoru. Pred koncom choreografie sa rozchádzala hudba s čapášovým tancom. Vo všeobecnom podaní bolo dosť málo tanečných prvkov, kým niektoré sa opakovali. Súbor je vyspelý a schopný odtancovať i bohatšie tanečné formy.

V mene poroty – predsedníčka Ružena Červenská