V každodennej komunikácii, súkromnej či verejnej, reprezentujeme sa nielen príjemným zovňajškom, ale aj spôsobom reči. Na javisku kultivovaný hovorený prejav hercov prispieva ku kvalite divadelnej hry, alebo naopak, nečistá jazyková reč pôsobí často ako rušivý prvok, ktorý uberá na celkovom dojme z predstavenia.
Pestovanie jazykového prejavu v divadle vyžaduje si sústavnú a trpezlivú prácu a dosť času. Už pri čítaní predlohy treba dbať na správnu výslovnosť a spisovnosť, teda na čistotu javiskovej reči. Preto by každý súbor, čiže režisér mal do práce zapojiť aj jazykových odborníkov, ktorí by artikulačnými rozcvičkami a sústavným trvaním na správnej výslovnosti a spisovnej slovenčine bez nárečových prvkov viedli hercov ku kultivovanému hovorenému prejavu.
Na tohtoročnej 50.-tej prehliadke slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby, teda na Divadelnom vavríne v Starej Pazove, bolo vidieť veľkú snahu našich divadelných súborov o zachovanie a pestovanie spisovnej slovenčiny.
Avšak v jednotlivých predstaveniach v reči hercov bolo počuť aj nárečové prvky a občas sa objavili aj prvky väčšinového jazyka. Prípadné použitie nárečia malo by byť opodstatnené, čiže vo funkcii stvárňovania určitej postavy alebo prostredia. Tiež sa občas stávalo, že reč hercov nebola nadostač zrozumiteľná.
Vysoká úroveň javiskovej reči bola povšimnutá najmä v predstaveniach Tajomný šepot, Čo si videl, nevidel si! a Nálepky OD Janka Čemana z Pivnice a v predstavení WC Story SKC P.J. Šafárika z Nového Sadu.
Na tohtoročnom Divadelnom vavríne najčistejšie, bez nárečových prízvukov odznela slovenčina v predstavení WC STORY a preto cenu za kultúru hovoreného slova získal divadelný súbor z Nového Sadu.