K TÉME NÁRODNÉHO MÚZEA V BÁČSKOM PETROVCI

K téme Národného múzea v Báčskom Petrovci z hľadiska štátnej politiky Slovenskej republiky k svojim krajanským komunitám v zahraničí

Šesťdesiat rokov trvajúca existencia múzea, i keď v okliesnenom stave, podčiarkuje vyspelosť slovenskej komunity v Srbsku a jej kultúrnych inštitúcií.

Hlavnou úlohou každého múzea je zbierať, triediť, uchovávať a prezentovať doklady viažuce sa k minulosti spoločenstva. Kto dokáže uchovávať ale aj náležite spracovávať a prezentovať svoju minulosť, prestáva sa strácať v prúde času, ale pevne zapúšťa svoje korene, z nadhľadu vidí kontinuitu svojho vývoja, širší kontext udalostí ako aj pravdepodobný vývoj do budúcnosti.

Sme veľmi radi, že v Petrovci takúto inštitúciu máme. Myslím si, že dnes nemá veľký zmysel, trápiť sa nad tým, prečo je múzeum v kritickom stave, alebo kam sa podeli niektoré jeho zbierkové predmety. Naopak, dôležité je stanoviť si predstavu inštitúcie, akú chceme mať a akou cestou k tomu môžeme dospieť.

V prvom rade treba riešiť priestorové zabezpečenie, aby múzeum mohlo vytvárať zbierkový fond, náležite ho uchovávať a prezentovať. Potešujúca je správa o plánovanej prestavbe starej chmeľnice na muzeálne účely. Verím, že sa to podarí aj s adekvátnou podporou Slovenskej republiky.

Nemenej dôležité je personálne obsadenie. Múzeum bude potrebovať vyškolených a skúsených ľudí. S ich pomocou by sa malo stať centrom a oporou pri vytváraní múzejných expozícií Slovákov po celej Vojvodine. Ženské spolky, etnodomy, domy kultúry potrebujú odborné usmernenie pri zbieraní, uchovávaní a prezentácií predmetov ľudovej kultúry.

Národné múzeum, umiestnené v nových priestoroch, by sa malo urýchlene vrhnúť na systematické zbieranie predmetov tradičnej kultúry Slovákov vo Vojvodine a vytvoriť kvalitný zbierkový fond. Zo zbierok bude vytvárať kvalitné výstupy, prezentované na Slovensku, v Srbsku a v ďalších krajinách. Pútavo vytvorené expozície prezentované v Srbsku aj na Slovensku zvýšia povedomie o slovenskej komunite vo Vojvodine.

Múzeom spracované materiály by mali vytvoriť základy budúcich štúdií a monografií vypĺňajúcich medzery v mapovaní prejavov materiálnej a duchovnej kultúry. Veď Slováci vo Vojvodine sú jedným z posledných rajov etnológov skúmajúcich slovenskú ľudovú kultúru.

Verím, že v tomto kontexte nadviaže aj rozbiehajúca sa spolupráca so Slovenským národným múzeom ako aj s Katedrou etnológie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Ako k tomuto cieľu dospieť?

Sú tri možnosti, kde hľadať pomoc. Je to Slovenská republika, Srbská republika a Európska únia. Najlepšie by bolo skombinovať všetky tri možnosti.

Na Slovensku by mal byť najdôležitejšou inštitúciou Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ten by mal využiť všetky dostupné možnosti na finančnú a metodickú pomoc. Grantový systém úradu síce môže pri rekonštrukcii pomôcť, ale nie vyriešiť celú prestavbu budovy. Ďalším zdrojom je rezerva vlády SR, v ktorej by sa po vzore Slovenského domu v Mlynkoch, Gymnázia v Báčskom Petrovci či slovenskej školy v Užhorode, mohli uvoľniť financie pre takýto dôležitý projekt. Nezanedbateľnou alternatívou sú prostriedky Oficiálnej rozvojovej pomoci, ktoré poskytuje Slovenská republika Srbsku. Odbornú pomoc by malo poskytnúť Slovenské národné múzeum či Slovenská akadémia vied.

V Srbsku treba hľadať prostriedky zo štátnych alebo pokrajinských zdrojov. Čiastočne by mohla prispieť aj obec Báčsky Petrovec, veď múzeum v konečnom dôsledku zvýši návštevnosť mesta, čím pomôže jeho zviditeľneniu a teda aj prinesie prostriedky do obecného rozpočtu. Odbornú pomoc by malo poskytnúť múzeum Vojvodiny.

Za ideálny stav môžeme označiť situáciu, kedy by sa financovanie výstavby múzea a jeho prevádzka zakotvili v medzivládnej kultúrnej dohode medzi Slovenskou republikou a Srbskom.

Tretím zdrojom sú prostriedky Európskej únie. Postupujúci integračný proces Srbska vytvára nové možnosti pre čerpanie predvstupových prostriedkov respektíve na vytváranie medzinárodných projektov. Je to oblasť, ktorú treba podrobne zmapovať a náležite využiť.

Výsledkom našich snáh bude, ako pevne verím už v blízkej dobe, dobre fungujúce, verejnosti známe, kvalitne vybavené múzeum s bohatým zbierkovým fondom, so stálymi expozíciami, spojený s neustálou tvorbou nových výstav, výskumnou a koordinačnou činnosťou.

Príspevok odznel 12. decembra 2009 v Petrovci na konferencii 60 rokov Národného múzea v Petrovci: kontinuita a diskontinuita.