Stretnutie v pivnickom poli očami speváčky z Maďarska

Slováci v Maďarsku si zachovali veľa ľudových piesní, ktoré radi spievajú. Majú však málo možností zaspievať si v sprievode hudobnej kapely. Naši speváci sa preto veľmi tešia pozvaniam na festivaly sólistov slovenských ľudových piesní v Srbsku, alebo v rumunskom Nadlaku. Na týchto podujatiach môžu spievať v sprievode celého festivalového orchestra.

Podobný festival sa konal od 28. a do 30. januára v srbskej Pivnici. Pozvanie na toto podujatie dostali aj dve speváčky z Maďarska. Vďaka tomu sme sa dostali do tejto vojvodinskej slovenskej dediny, kam sa v r. 1790 prisťahovali Slováci z osád Vesprímskej (Šúr /Eška a Čerňa) a Stoličnobelehradskej stolice (Veleg, Tordaš, Ďurovo a Baračka). Osadníci týchto malých dediniek - ako sme sa dozvedeli z dejín obce - pochádzali prevažne zo západného Slovenska. Počas rekatolizácie, ktorá zúrila v časti myjavskej pahorkatiny, sa mnohí nevoľníci presťahovali do Zadunajska. Po rokoch, už dobrovoľne, hnaní žitia nevôľou, odchádzali na novú, znovu neznámu postať. Tu však zakotvili a pustili hlboké korene.

Stretnutie v pivnickom poli

Po dlhej a namáhavej ceste autom sme sa ocitli v Pivnici, malej snehom pokrytej dedinke, kde nás domáci prijali napriek veľkej zime horúcou láskavosťou. Hneď prvý človek, ktorého sme sa spýtali na dejisko festivalu, s radosťou vykríkol: „Na festival ste prišli? Veď tam je aj môj syn!” A sediac na bicykli s veľkým elánom nás viedol k budove Slovenského kultúrneho a umeleckého strediska. V lepších časoch mohla byť budova majetkom miestneho poľnohospodárskeho družstva. Svedčí o tom veľké prázdne silo na dvore. Minulosť družstva nám pripomínajú aj veľké olejové kachle fungujúce cyklovaním vzduchu, ktoré sa s veľkým šuchotom snažili vykúriť divadelnú sálu. Takými „mašinami“ kúria dielne v závodoch.

Keď sme vstúpili do divadelnej sály, na javisku už prebiehali skúšky. Sála ešte nebola vykúrená, preto 12-členný ľudový orchester na čele s Valentínom Grňom hral v kabátoch. Keď sa blížil začiatok festivalu, nálada a ovzdušie sa v malom kultúrnom centre dediny ohriali.

Do organizácie a realizácie podujatia sa zapojila celá obec, čo sa nám veľmi páčilo. Organizátori, mysliac na všetko, zostavili 10-, 15-členné výbory a komisie. Aby sme sa cítili dobre a pekne spievali, venovalo sa nám asi 200 ľudí. Predstavitelia každej vekovej vrstvy sa snažili vykonať úlohy podľa svojich najlepších schopností a znalostí. Komisiu pre kultúrno-zábavný život tvorila mládež. Účastníci boli ubytovaní v rodinách. Ženy spolku nám na večeru prichystali chutné gurmánske špeciality (sármu, slané rejteše s tvarohom – pečené trošku inak ako u nás). Kroje hodnotili staršie ženy, ktoré ešte i dnes chodia v ľudovom odeve dediny.

Páčili sa nám večerné zábavy, na ktorých na slovenské melódie tancovala mládež s dospelými. Dobre by bolo tento zvyk obnoviť aj u nás! V Pivnici je veľmi vďačné obecenstvo, milujúce slovenské ľudové piesne. Počas troch večerov znela hudba a spev, no obecenstvo nepretržite tlieskalo za každou zaspievanou strofou. Taký potlesk som ešte v živote nedostala!

Na súťaž sa prihlásili speváci z 12 Slovákmi obývaných osád Srbska: Báčskeho Petrovca, Selenče, Nového Sadu, Padiny, Šídu, Kysáča, Pivnice, Kovačice, Bieleho Blata, Hložian, Kulpínu a Báčskej Palanky. Z 22 účastníkov pochádzali zo zahraničia iba 3 speváčky. Eriku Szatmáriovú Baloghovú a mňa nominovala Čabianska organizácia Slovákov z Maďarska, kým Sanja Špoljaričová spievala vo farbách Matice slovenskej v chorvátskom Osijeku.

V kruhu folkloristov v Maďarsku je dôraz na autentickom prednese ľudových piesní. Interpretov slovenských ľudových piesní v Maďarsku teda charakterizuje snaha o pôvodnosť. Tomu môžeme ďakovať za to, že naši speváci na sólových festivaloch spievajú vždy najautentickejším spôsobom. Tak to bolo i v Pivnici. Cenu za špeciálny prednes ľudových piesní dostala autorka týchto riadkov, teda aj v tomto roku speváčka z Maďarska.