NA SLOVKO S JAŇOU URBANČEKOVOU - FEJZULAHI, RIADITEĽKOU SLOVENSKÉHO VOJVODINSKÉHO DIVADLA

S cieľom prispieť lepšej spolupráci kultúrnych ustanovizní vojvodinských Slovákov, portál ÚKVS štartuje sériu interview s ich predstaviteľmi. Najprv zverejňujeme rozhovor s novou riaditeľkou SVD.

Ustanovizeň profesionálneho divadla vojvodinských Slovákov známa pod názvom Slovenské vojvodinské divadlo (SVD) funguje už osem rokov. V roku 2011 ju Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku vyhlásila za ustanovizeň, ktorá má osobitný význam pre zachovávanie, zveľaďovanie a rozvoj príznačností a národnej identity našej národnostnej menšiny.

Na repertoár SVD sa každoročne pripisujú nové spracované divadelné predlohy, ale táto inštitúcia zastrešuje i činnosť Galérie Zuzky Medveďovej a Slovenského národného múzea v Báčskom Petrovci. Dňa 30. septembra 2011 sa riaditeľkou tejto kultúrnej ustanovizne Slovákov stala Jaňa Urbančeková – Fejzulahi, s ktorou sme sa z rozhovoru poinformovali o novom vedení, plánoch a víziách Slovenského vojvodinského divadla.

Slovenské vojvodinské divadlo aktívne pracuje vyše osem rokov. V čom spočíva gro tejto inštitúcie?

Slovenské vojvodinské divadlo bolo založené v roku 2003, keď si naša národnostá menšina využila právo na zakladanie inštitúcie takéhoto druhu. Základnou ideou bolo zachovávať slovenskú kultúru na území Vojvodiny. Čiže divadlo ako profesionálne sa malo týkať aj najmenších prostredí, kde žijú Slováci vo Vojvodine. To sa čiastočne aj uskutočnilo, ale ja osobne nie som celkom spokojná s plnením tohto plánu. Naše predstavenia sú náročné a nemôžu sa vmestiť do priestorov, ktoré nevyhovujú požiadavkám spracovanej predlohy, napr. veľkosti scény, svetla, zvuku atď. Takže si myslím, že prímarnou úlohou SVD zostalo zachovávať slovenskú kultúru a jazyk.

Produkcia Slovenského vojvodinského divadla je v priemere 2. divadelné predstavenia za rok. Ste spokojná s takými výsledkami?

Máme záväzok uskutočniť dve premiéry ročne, všetko to závisí od finančných prostriedkov, ktoré pre činnosť získavame z Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Aby sme realizovali ďalšie predstavenia musíme si zabezpečiť prostriedky prostredníctvom projektov. Finančných prostriedkov nikdy nie je nadostač a dve premiéry ročne pre profesionálne divadlo je skromný počet, no s ohľadom na rozpočet, je dobré, že sa aspoň aj tie realizujú.

Aké sú Vaše vízie, keď ide o zveľaďovanie profesionálnej divadelnej tvorby slovenskej menšiny?

Profesionálna divadelná tvorba slovenskej menšiny kvôli nedostatku finančných prostriedkov je taká, že nemáme profesionálne kádre.

Doposiaľ SVD spolupracovalo s profesionálmi, ale prevažne aj s ochotníkmi z dôvodu nedostatku profesionálnych kádrov v oblasti herectva. Javia sa na obzore nejaké možnosti riešenia tejto problematiky?

Máme našich režisérov, ale hercov nemáme. Bola idea, že sa založí pri Akadémii umenia v Novom Sade jedna trieda, respektíve generácia žiakov. O tom sa hovorí už roky. Rektor Bánskobystrickej Univerzity prejavil iniciatívu o spomenutú tematiku, ale problém sa javí v kádroch u nás, napríklad kto by boli prednášatelia. Je to idea, ktorá sa môže uskutočniť, ale zateraz ešte nebola realizovaná. Znamená naší herci sú v najväčšej miere dobrí herci ochotníci. Tu a tam si zavoláme zo Slovenského národného divadla hercov. Situácia je taká, že jeden alebo dvaja herci sú profesionálmi kým ostatní šiesti, siedmi sú ochotníkmi. Stav slovenského profesionálneho divadla je zatiaľ taký.

Koľko predstavení SVD realizovalo v bežnom roku a aké sú plány na rok 2012?

V roku 2011 divadlo realizovalo dve premiéry, ními sú Alica v krajine zázrakov a Bydlisko. Jedno predstavenie sme furt dĺžni. To predstavenie sa malo uskutočniť tohto roku, ale to nebude kvôli viacerým dôvodom, a to pre časovú tieseň a z nedostatku finančných prostriedkov, takže to predstavenie sa uskutoční o rok. Jedno predstavenie bude z tých bežne plánovaných a jedno v koprodukcii so zahraničím, ale o tom nechceme dopredu priveľa hovoriť.

Plánujete uviesť i nejaké zmeny?

Zmeny v divadle čo sa týka samej produkcii nemôžeme robiť. Zasa to závisí od finančných prostriedkov. Ak by ich bolo viac tak budeme robiť aj iné veci, budeme sa zaoberať činnosťami, ktoré sa síce týkajú divadla, ale nie sú divadelné predstavenia. Boli by to nejaké performancie alebo tomu podobné.

Divadelné predlohy v produkcii SVD sú žánrovo rozmanité, akým žánrom sa v nastávajúcom roku bude venovať pozornosť?

Divadelné predlohy Slovenského vojvodinského divadla sú pre dospelých a pre deti. Komédie by sme najradšej hrávali, lebo si to diváci žiadajú. Ale nemôžu to byť iba komédie. Sú tu početní svetoví spisovatelia a domáci spisovatelia. Bolo by potrebné, aby sme mali predlohy našich starších spisovateľov ako čo je Tajovský, Čajak a pod., sú to dosť starodávne tematiky o peňazoch, o majetku, neuskutočnenej láske, ale aj modernistické úpravy sú vždy možné. Takže predpokladám, že budeme mať aj také predlohy. Naplánované je, aby sa spracoval text Kukučína z dôvodu jeho jubilea, ale bolo by to spracované na modernejší, súčasnejší spôsob.

Keď sme pri žánroch, asi najzriedkavejšie si diváci na javiskových doskách môžu pozrieť slovenský muzikál. Existujú reálne podmienky na uskutočnenie projektu takého druhu?

To je veľmi náročná vec, ktorú vôbec nemáme zaplánovanú a to znamená, že nemáme na to prostriedky a nemáme ani spevákov. Môžeme si my tak povediac „vypožičať spevákov“ napr. zo spolkov, ale oni zase nie sú herci. V tom muzikáli nemožno iba spievať, ale potrebné je aj hrať. Nemáme nadostač hercov, ktorí vedia spievať. Na jar sa bude rekonštruovať aj pivnica objektu SVD takže je idea, že tam bude malá scéna, na ktorej by sa aspoň realizoval muzikál v malom - štýl kabaretu. Budeme sa snažiť to aj zrealizovať.

Pod SVD patrí viacero inštitúcií. Nejaké štrukturálne zmeny nie sú v pláne?

Slovenské vojvodinské divadlo zatiaľ zastrešuje i Slovenské národné múzum a Galériu Zuzky Medveďovej. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny tieto inštitúcie v Báčskom Petrovci, spolu s knižnicou Štefana Homolu, vyhlásila za veľmi významné pre slovenskú menšinu vo Vojvodine. Existuje iniciatíva aby Múzeum malo svoju budovu (čo sa aj uskutoční), kde budú i pracovné kancelárie, a tak je logické, aby ono fungovalo samostatne. Presnejšie informácie o tom zistíme o rok. Takým spôsobom sa SVD bude môcť zaoberať iba svojou činnosťou.

Ako súčasne prebieha činnosť v Slovenskom národnom múzeu?

Keď ide o Národné múzeum, momentálne sa koná historická a etnologická expretíza artefaktov, ktoré sa tu nachádzajú. Projekt ešte nie je ukončený, takže je potrebné najprv ho ukončiť, aby sa finančné prostriedky z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ministerstva kultúry Srbska mohli použiť a následne by sa mohlo pokračovať v ďalších prípravách.

A akým spôsobom sa bude v nastávajúcom období podporovať vizuálne umenie slovenskej menšiny?

Galéria Zuzky Medveďovej má celkom dobrú koncepciu, takže ju nebudeme meniť. Funguje veľmi dobre a každý mesiac sú nejaké výstavy. Priala by som si, aby bolo trochu viacej zastúpene sochárstvo čoho nebolo dostatočne, tak to by sme ako nejakú zmenu chceli uviesť. Výtavy pre tento rok boli naplánované a v súčasnosti sú už i uskutočnené s tým, že nás očakáva bienále akademických maliarov, ktoré sa uskutoční začiatkom decembra. Na budúci rok už je naplánovaná výstava Jaroslava Šimoviča a Alžbety Čížikovej, v máji by mala byť výstava ochotníkov Obce Báčsky Petrovec a bienále ochotníckych maliarov v decembri. Bližšie informácie o možných výstavách zatiaľ nemožno povedať.

Ďakujeme za rozhovor riaditeľke SVD Jani Urbančekovej – Fejzulahi a prajeme veľa zdaru v práci.