SLOVÁCI V SRBSKU Z ASPEKTU KULTÚRY

Na začiatku roka sa mi do ruky dostala už dlhšie očakávaná publikácia „Slováci v Srbsku z aspektu kultúry“ z dielne Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Nahliadnuť do jej obsahovej stránky som mal možnosť už počas jej prípravy, prostredníctvom čiastkových informácií/pdf. súborov textov o jednotlivých lokalitách, ešte v čase, keď sa po obsahovej aj štylistickej stránke len kreovali. Už vtedy mi bolo jasné, že sa jedná o „niečo veľké“, o niečo, čo tu ešte nebolo. A moje očakávania boli, prirodzene, o to väčšie. Na základe predloženého výsledku – publikácie, si bez akýchkoľvek pochybností, s plnou vážnosťou dovoľujem hneď v úvode konštatovať, že zámer sa podarilo naplniť naozaj vynikajúco. To však neznamená, že práca by nemala/nemohla byť podrobená kritickej analýze, práve naopak, to je cieľom prítomného príspevku.

Priznám sa, že nepoznám elementárne informácie o všetkých dedinách a mestách so slovenským osídlením v Srbsku – záujmových lokalitách recenzovanej publikácie, a tak po obsahovej stránke sa nemôžem kompetentne vyjadriť ku všetkým. Viaceré z nich sa mi však, v rôznej časovej aj kvalitatívnej miere, navštíviť podarilo.

Vo všetkých 34 lokalitách, ktoré sú v knižke spracované, sa miestnym autorom (ktorí materiál podľa vopred stanovenej štruktúry pripravili), aj zostavovateľom (ktorí ho doplnili a upravili) podarilo priniesť súbor poznatkov všeobecných/základných - zemepisná charakteristika, demografia (s dôrazom na zastúpenie Slovákov), kultúrna história; aj špecifických - časti o miestnych inštitúciách, podujatiach, osobnostiach, kultúre. Čitateľ sa dozvie konkrétne informácie o genéze Slovákov v každej lokalite, najvýznamnejších momentoch lokálnej histórie a osobnostiach, o kultúrnych špecifikách, zaujímavostiach, ale aj súčasných inštitúciách, podujatiach, kultúrnom dedičstve a atrakciách. Obsah práce je výsledok konsenzu toho, čo miestni obyvatelia a lokálna elita, spolu s odbornou verejnosťou a zostavovateľmi publikácie považujú za signifikantné, významné, hodnotné, identifikačné a reprezentatívne. Text je po obsahovej stránke spracovaný kvalitne, niektoré štylistické prvky a výrazy vyplývajú z typu spisovnej slovenčiny (čo v prípade predmetnej publikácie možno považovať za jej ďalší rozmer). Už spomenutá efektívna štruktúra jednotlivých častí knižky/lokalít zohľadňuje potrebu uviesť základné informácie aj špecifiká, o ktoré tu, podľa môjho názoru, ide v prvom rade. Myslím si, že boli veľmi dobre vystihnuté a za najväčšiu výhodu považujem ich rozmanitosť. Nejedná sa totiž len o jeden typ špecifík (len kultúrne inštitúcie, osobnosti, tradičnú kultúru, folklór, umenie a pod.), ale o najrôznejšie aspekty kultúry Slovákov v Srbsku, o najrozmanitejšie výsledky ich prítomnosti a jestvovania v Srbsku od počiatkov osídlenia dodnes. Istá disproporcia v rozsahu aj obsahu jednotlivých častí/lokalít je výsledkom (i dôkazom) originálneho a svojbytného kultúrneho diania v nich, aj ich rozdielnej reflexie a kolektívnej pamäti. Každá lokalita je iná a nie všetky sú navzájom porovnateľné.

Publikácia je populárno-odborného charakteru, čo je v súlade s cieľom projektu jej tvorby. Je pozitívom, že sa vyhýba nostalgii, nekritickému hodnoteniu (kultúrnej vyspelosti, osobností, činnosti, jednotlivých časových období, a pod.) a zostáva pri tých faktoch, ktoré sú dôležité na objasnenie vývoja, vytvorenie súčasného obrazu a predikciu budúcnosti. I napriek tomu, že práca nemá ambíciu byť vedeckou, hlboký vertikálny a široký kontextuálny Úvod Miliny Sklabinskej spĺňa aj tieto kritériá. Prispel k tomu aj Juraj Glovňa, ktorý objasnil spôsob používania slovenského jazyka a vzťah spisovného jazyka a nárečia.

Prítomné mapy polohy lokality v rámci Vojvodiny (na úvodných stranách jednotlivých kapitol), spolu s mapou, na prvý pohľad dekoratívnou, či skôr obrázkom na strane 7 (aj jeho verziou na zadnej strane obálky), prinášajú informácie o priestorovej dispozícii skúmaných lokalít v rámci Vojvodiny, aj v kontexte Srbska. Zobrazujú kolonizačno-migračné priestorové súvislosti, aj úvahy o vzájomných kontaktoch, medzilokálnych vzťahoch, kultúrnych centrách a cestách šírenia kultúrnych vzorov. Prítomnosť všeobecno-zemepisnej mapy (s geomorfologickými celkami, riekami, cestami a mestami) by, vzhľadom na fakt, že tradičná kultúra je primárne determinovaná geografickými podmienkami, ešte viac konkretizovala tieto akulturačné činitele. Súčasťou publikácie sú v závere prítomné (povinná) Použitá literatúra, ďalej Menný register, ktorý uľahčuje orientáciu v knižke, a Poďakovanie, ktoré okrem svojej primárnej funkcie je výborným zoznamom relevantných zdrojov - vedeckých, dokumentačných, vzdelávacích, kultúrnych inštitúcií aj jednotlivcov. Poskytuje aktuálny obraz, aj aktuálne kontakty k ďalšiemu bádaniu v problematike, nevyhnutné a nenahraditeľné.

Po grafickej stránke je publikácia spracovaná kvalitne a precízne. Je evidentné, že to stálo veľa úsilia aj peňazí, no evidentné je aj to, že energia a prostriedky boli vynaložené efektívne. Kvalita papiera umožnila vyniknúť nielen textu, ale najmä obrazovému materiálu, ktorý bol zhotovený a spracovaný na vysokej profesionálnej úrovni. Nejedná sa len o technické, ale najmä obsahové a esteticko-dokumentačné parametre. Na niektorých fotografiách (interiéry a exteriéry sakrálnych stavieb a kultúrnych inštitúcií, krajina) absentujú ľudia, fotky tak pôsobia až príliš dokumentačne. Iné, naopak, sú dynamické a prítomnosť ľudí dokumentuje ich využívanie. Oceňujem rôznorodosť obrazového materiálu (mapy, portréty, fotografie z archívov, staré tlače kníh, hudobné nástroje, umelecké diela, fragmenty zo spôsobu života a umenia a pod.). Sú sugestívne a čitateľa doslova vtiahnu do svojho sveta.

Aplikovateľnosť práce mimoriadne zvyšuje práve časť o tom, prečo danú lokalitu navštíviť. Je prítomná vo väčšine kapitol. Tieto informácie posúvajú knižku do oblasti cestovného ruchu (turizmu), manažmentu kultúry, aj regionálneho rozvoja a projektového manažmentu. Prispievajú k lepšiemu definovaniu perspektív vývoja lokality v najvšeobecnejšom ponímaní, lebo identifikujú jej aktuálny prírodný a kultúrnohistorický potenciál. Inými slovami, knižka sa stáva použiteľnou nielen pre miestne obyvateľstvo, alebo milovníkov kultúry srbských Slovákov, ale aj pre štátnu právu, komunálnu úroveň, celú kultúrnu, či kultúrno-inštitucionálnu sieť v Srbsku, občianske združenia a mimovládne organizácie, spolky, jednotlivých podnikateľov v cestovnom ruchu a kultúre a pre všetkých tých, ktorí by sa radi tejto problematike venovali. Okrem toho je vynikajúcim materiálom pre študentov študijných odborov zameraných na kultúru, Slovákov, Vojvodinu, etnickú a etnokultúrnu, konfesionálnu, aj projektovú a rozvojovú problematiku (etnológov, kulturológov, manažérov kultúry a turizmu a pod.). Publikáciu budeme bez pochýb odporúčať aj našim študentom.

Konštatovanie, že v práci nie je všetko, je síce pravdivé, ale v súvislosti s jej významom a spracovaním ako výčitka neobstojí. Je to materiál, aký doteraz nebol publikovaný, je aktuálny, spracovaný komplexne, precízne, pre všetkých zrozumiteľným jazykom. Ako výhoda sa javí fakt, že sa nejedná o monodisciplinárnu, ale interdisciplinárnu prácu. Nezostavovali ju len etnológovia, kulturológovia, historici, jazykovedci, literárni vedci, alebo folkloristi (pričom tieto aspekty sú tam prítomné), ale obsahuje a interpretuje aj témy mimo týchto „tradičných“ disciplín výskumu Slovákov v Srbsku a zohľadňuje reálne potreby manažmentu kultúry a turizmu, aplikovanej etnológie a kulturológie.