SPRÁVA Z 19. DETSKÉHO FOLKLÓRNEHO FESTIVALU ZLATÁ BRÁNA

Anna Séčová Pintírová, Anna Medveďová, Ervin Malina
2. júla 2012

V súlade s čl. 3 Propozícií Detského folklórneho festivalu Zlatá brána, posudzovacia komisia vynáša správu z 19. Detského folklórneho festivalu Zlatá brána Kysáč 2012

Posudzovacia komisia pracovala v zložení:

Mgr. Anna Séčová- Pintírová

Mgr. Anna Medveďová

Ervin Malina

 

Najúspešnejším súborom 19. DFF Zlatá brána je:

DFS KOS Jednota z Hložian

Detské hry

Autor a nacvičil: Jaroslav Kriška

Vedúci orchestra: Rastislav Struhár

 

K tohtoročnému festivalu:

V neďeľu 24. júna t. r. odznel po poradí 19. ročník Detského folklórneho festivalu Zlatá brána v Kysáči. Rozprávkový zámok privítal hŕbu nasmiatych detí, ktoré s radosťou čakali na vystúpenia na báječnonom zámku, aby predviedli svoje umenie. Zážitok z celkového programu je veľmi pozitívny, mali sme možnosť sledovať početné detské folklórne súbory, ktoré nám podali kvalitný výkon, čím program bol pútavý a zaujímavý. Taktiež celková koncepcia neďelňajšieho gala koncertu bola kvalitná a zaujala i veľký počet divákov. Úprimné slová chváli adresujeme režisérovi a mladým hercom, ktorí mini scénkami obohatili atmosféru na rozprávkovom zámku. Samozrejme, vďaka patrí skvelému organizačnému tímu Zlatej brány, ktorý nám dlhoročnými skúsenosťami a schopnosťami každoročne umožní príjemné stretnutie v Kysáči.

Z celkového programu, ktorý prebiehal v poobedňajších hodinách na rozprávkomvom zámku a počítal 39 bodov, posudzovacia komisia pozorovala a analyzovala 33 domácich súborov. Ostatné body programu tvorili hosťujúce detské folklórne súbory, ktoré sú vždy osviežením na koncerte, a to z Wieliczka, Poľsko, Solian, Chorvátsko, Iloku, Chorvátsko, Loznice a z domáceho Kysáča DFS KUS Branka Radičevića.

Súbory z domácich prostredí na javisku predviedli početné detské hry, pôvodné a štylizované tance ako i spevy. Keď ide o výber spracovaného materiálu najpočetnejšie boli detské hry v predvedení hlavne mladších detí, kým staršia kategória detí predviedla pôvodné a štylizované tance, ktoré boli prisôbené danej vekovej skupine. V ojedinelých prípadoch mladšie deti nezvládali zložitejšie tanečné motívy a tým pádom, neboli dostatočne sústredené na prednes, koncentrovali sa a pozerali si pri tanci hlavne na nohy, a preto nepôsobili prirodzene. V takýchto prípadoch deti nepôsobia uvoľnene, nepreukazujú radosť z pohybu, preto odporúčame vedúcim súborov, aby hudobno – tanečný materiál a tempo prispôsobili fyzickému a psychickému veku detí a nezaťažovali ich zložitými choreografickými prvkami.

Mali sme možnosť sledovať pestrý výber spracovaného materiálu detského folklóru, z čoho vidno, že sa autori usilujú narábať s detským folklórnym materiálom a sú v tom úspešní. Najviac využívali prvky slovesného folklóru, kam patria vyčítanky, riekanky, hádanky, rečňovačky v kombinácii s jednoduchými detskými ľudovými piesňami. Niektoré piesne sa viackrát opakovali, hlavne tie, ktoré patria do kategórie folklóru úplne najmladších ako sú Zlatá brána, Kolo, kolo mlynské, Na zelenej lúky sedí zajac, Krásna, krasna, Maličká som a podobne, čo je v celku pochopiteľné a priateľné lebo sa vyskytujú v každom jednom lokálnom prostredí.

Pozitívne hodnotíme zámer autorov, ktorí narábajú s lokálnymi témami, kde využívajú lokálne špecifiká a nárečie. V tomto ich úplne podporujeme a do budúcna dopočujeme, aby aj naďalej skúmali a zaznamenávali miestne tradície. A práve Zlatá brána je príležitosť na prezentáciu výskumov týchto miestnych tradícií. Zaujímavým prínosom na tohtoročnom festivale bolo spracovanie svetoznámej miestnej témy, ktorá bola spracovaná viac menej do podoby skôr umeleckého diela. Všeobecne je známe, že deti pri hre častokrát napodobňujú svet dospelých ako i ich zamestnania, tak zaujímavým momentom na festivale bolo spracovanie ľudového remesla, dnes už zabudnutého, pričom sa deti bavili, boli zaujaté a pôsobili pozitívne.

Chceme pochváliť i staršiu vekovú kategóriu detí, ktoré hlavne priedviedli pôvodné a štylizované tance na vynikajúcej interpretačnej úrovni. Všetky tieto deti boli vynikajúco nacvičené, technicky zvládali tak jednoduché ako i náročné tanečné prvky.

Čo sa týka samotného výberu spracovaného materiálu v jednom prípade sme mali ukážku neprimeranej témy zvolenej na spracovanie, ktorá nepatrí do repertoáru detského folklóru. V dvoch prípadoch sme mali ukážku folklórneho materiálu zo Slovenska, ktorý nepatrí do repertoáru slovenského vojvodinského folklóru. Interpretačná úroveň týchto súborov bola veľmi dobrá, ale nezodpovedá kritériám výberu materiálu a tým pádom nebola hodnotená.

Ako vidno z programu Zlatej brány početnosť detských skupín vzrastá, tiež i samotný záujem o folklór a tradičnú kultúru. Dôkazom tohto je permanentná práca a motivácia detí zo strany vedúcich súborov, ale i záujem rodičov, za čo im patrí úprimná vďaka.

Minulé roky sme upozorňovali na absenciu využívania rekvizít, ktoré obohacujú vizuálnu stránku prednesu. Z jednej strany pozitívne hodnotíme to, že autori pochopili význam využitia týchto predmetov a používajú ich vo svojej práci s mierou. Na druhej strane je, ale faktom, že v niektorých choreografiách je týchto rekvizít priveľa, čím sú neopodstatnené.

Z hudobnej stránky úroveň festivalu stúpla v porovnaní s minuloročným festivalom. Vedúci orchestrov dbali na tonality, tempá a melódie iba v dvoch prípadoch sa stalo, že melódia nebola pôvodná. Vydané zbierky slovenských ľudových piesní, obsahujúce piesne z našich prostredí ako npr. Ľudové piesne Slovákov vo Vojvodine, Zahrajte mi muzikanti, Tá petrovská vež atď., môžu byť vhodnými pômockami, z ktorých sa dá čerpať. Keď ide o hudobný sprievod, v jednom prípade sa stalo, že hudobníci počas sprievodu začali „cifrovať“, kým deti spievali do takej miery, že to prešlo do úrovne improvizácie. Chceme pripomenúť, že počas doprovodu piesní, kým deti spievajú, treba hrať melódiu piesní čisto bez improvizácie a ozdobovavia, v prehrávanej časti stačí „trochu zaimprovizovať“, ale do tej miery, aby sme počuli a vedeli rozoznať, o ktorú pieseň ide. Vyskytli sa i orchestre, ktoré boli zložené z dvoch a viacej hormoník, a pritom všetci hrali melódiu a „cifruvali“, kde v nie jednom prípade došlo až k disonancii (nesúladu). V takýchto prípadoch je potrebné rozdeliť hlasy na melodické ak je možné a ak sú hudobníci schopní, jedna harmonika by mala prebrať úlohu kontry, aby nedošlo k disonantným tónom.

Z technickej stránky bol festival na oveľa vyššej úrovni než býval doteraz, čím samozrejme vďačíme a gratulujeme organizátorom.

Okrem spomenutých segmentov, odborná porota hodnotila odev účastníkov. Podstatou festivalu je prezentovať detský folklór a tradičný detský ľudový odev z vlastných prostredí. Vo väčšine prípadov sme videli sviatočný a pracovný ľudový odev ale i tzv. tanečný scénický kostým. Zastúpený bol starší a mladší typ ľudového odevu, ktorý bol tradične dokonale upravený a v súlade s úpravou hlavy a obuvom. Na druhej strane bolo viacero súborov, ktoré si pre svoje predvedenie zvolili novodobý tanečný kostým. Tento kostým predstavuje zjednoduchšený a štylizovaný detský odev, ktorý umožňuje deťom prirodzenejší pohyb na scéne. Všimli sme si upravené tanečné kostými, ktoré obsahovali etnické prvky prislúchajúce tradičnému ľudovému odevu, čiže boli inšpirované prvkami ľudového kroja, kým boli aj tie, ktoré boli upravené do tej miery, že mali elementy iba panonského typu odevu. Pri výrobe týchto kostýmov, treba prihliadať na to, aby boli v kontexte s tradičnou kultúrou. Tanečné scénické kostými vo väčšine prípadov pôsobia neprirodzene vzhľadom na spracovanie materiálu tradičného detského folklóru a skôr by sme ich mohli zaradiť do školských programov. Do budúcna však chceme doporučiť vedúcim, aby svoje prostredie prezentovali vo vlastnom ľudovom odeve.

Z hľadiska kritérií odbornej poroty prednes viacerych súborov bol na vysokej úrovni. Myslíme tým prevažne na detské folklórne súbory zo Starej Pazovy (st. skupina), z Kovačice (ml. skupina), Krôčik z Kysáča, Ratolesť (ml. skupina) z Pivnice, Dunajček z Báčskej Palanky, Dievčenská spevácka a staršia tanečná skupina z Báčskeho Petrovca, z Lugu (ml. skupina) ako i ostatní.

Zohľadňujúc predvedenie a výkon našich účastníkov ako celku so všetkými prvkami ako sú samotný výber materiálu, prednes, hudobný podklad, ľudový odev, motivovanosť a celkovú náladu detí, možeme konštatovať, že na tohtoročnom festivale najviac porotu zaujal Detský folkórny súbor Kultúrno osvetového spolku Jednota z Hložian, ktorý predviedol detské hry. Víťazom gratulujeme a prajeme veľa úspechov a tanečných príležitostí.

Na záver ďakujeme všetkým, ktorí svoju ruku priložili k dielu, aby sa Zlatá brána dožila 19. ročníka festivalu a sme radi, že sme boli jeho súčasťou a tešíme sa na ďalšie stretnutia opäť v Kysáči.