SPRÁVA Z HODNOTENIA SÚŤAŽNEJ PREHLIADKY SPEVÁCKYCH SKUPÍN A ORCHESTROV NA 43. ROČNÍKU FOLKLÓRNEHO FESTIVALU TANCUJ, TANCUJ... 2013

V úvode hodnotenia sa chcem poďakovať za pozvanie do odbornej poroty na hodnotenie výkonov speváckych skupín a orchestrov 43. ročníka Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... 2013. Organizácia tohto ročníka festivalu bola na štandardne dobrej úrovni, i keď sa dá ešte stále v niektorých aspektoch vylepšiť. Osobne sa tu chcem zmieniť o niektorých nedostatkoch a prispieť praktickými návrhmi a nápadmi, či už z osobnej skúsenosti alebo zo skúseností, ktoré vyplynuli zo spoločnej diskusie s členmi tohtoročnej odbornej poroty, ktorá pracovala v zložení: Juraj Ferík, Jarmila Juricová Stupavská a podpísaný Jozef Vladimír Zifčák. Chcem zdôrazniť, že všetky naše postrehy, ktoré tu odznejú, treba brať v pozitívnom zmysle pre vylepšenie kvality ľudového umeleckého prednesu vo vašom prostredí.

V prvom rade odporúčam zmenu názvu kategórie zo „Spevácke skupiny a orchestre“ na „Spevácke skupiny a ľudové hudby“ alebo „...ľudové kapely“ a hneď odôvodním aj prečo. Pod pojmom „orchester“ rozumieme inštrumentálne teleso, zvyčajne s veľkým počtom hudobníkov so sláčikovou, dychovou a niekedy aj perkusnou sekciou. Sú to telesá, ktoré hrajú vo väčšine prípadov hudbu vážneho charakteru, symfonickú, opernú, operetnú atď. Takéto telesá môžu mať samozrejme aj ľudový charakter, ale sú využívané v prípadoch veľkých profesionálnych telies alebo ako doprovodné telesá na speváckych festivaloch. Vo väčšine prípadov takéto telesá pestujú vysokú štylizáciu ľudovej hudby. V prípade Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... pomenovanie „ľudový orchester“ vzbudzuje u vedúcich súborov a spolkov snahu čím viac zvyšovať počet hudobníkov v kapele aj s externými muzikantmi, čo zväčšuje riziko, že kapela nebude dobre zohratá a automaticky stráca na kvalite. Podľa môjho názoru účelom festivalu je povzbudiť a najmä oceniť ľudové hudby, ktoré pôsobia pri folklórnych súboroch a speváckych skupinách konštantne a svojím výkonom dávajú svojrázny charakter a hodnotu umeleckému prejavu daných telies, a preto je dôležité hodnotiť ich z tohto pohľadu.

Ďalším odporúčaním je skôr praktické vylepšenie moderátorského vstupu na súťažných koncertoch. Porota by pochválila veľmi stručné uvádzanie každej speváckej skupiny alebo hudby z dôvodu prehľadnejšieho sledovania a zaradenia. Na tejto ročnej edícii sa mnohokrát stalo, že poradie, ktoré moderátor uviedol, a bolo aj v zázname, ktorý bol porote poskytnutý, sa nezhodovalo s reálnym poradím, v ktorom súťažiaci vystúpili na scéne počas súťaže.

Tiež z dôvodu umožnenia dobrého sledovania súťaže porotou odporúčame vyzvať divákov, aby netlieskali počas prednesu piesní. Jednak je to rušivé pre porotu a v prípadoch rytmického potlesku to môže narušiť aj sústredenie umelcov a možné rozbitie sa kapely alebo speváckej skupiny.

Postrehli sme tiež nesprávne zaradenie telesa, konkrétne Aradáčskych meškárok do skupiny orchestrov, čo podľa nášho názoru nie je správne. Aradáčske meškárky sú ženská spevácka skupina samo sa doprevádzajúca na heligónkach.

Tiež chcem podporiť názor, ktorý bol vyjadrený kolegyňou Adrianou Jarolínovou v minuloročnom hodnotení, t.j. dôležitosť komunikácie prostredníctvom seminára, diskusie, okrúhleho stola alebo v akejkoľvek aj neformálnej forme pre členov a vedúcich súťažiacich telies s porotou. Je to priestor pre rýchlu spätnú väzbu a tiež príležitosť odbúrania predsudkov alebo komplexov, ktoré môžu pri súťaži vzniknúť (čo je podľa mňa celkom prirodzené a samozrejmé).

Najpodstatnejšou vecou, na ktorej sme sa zhodli, je zistenie, že sme nepostrehli ani jedno teleso alebo číslo, ktoré by podľa nášho názoru nemalo miesto na tejto súťaži. Porota nevyčíta interpretom výber piesní, ale skôr nesprávny alebo neprimeraný výber tónin k možnostiam ich hlasu. V ľudovej piesni má väčšiu hodnotu (a samozrejme aj umelecký dojem) možno hlasnejšie zaspievaný koniec alebo skôr vrcholný bod hudobnej vety ako veľmi nízko posadené tóny, ktoré neumožňujú plné nasadenie hlasu speváka.

Ďalším postrehom bol fakt, že v početných prednesoch sa interpreti nezamerali dostatočne na zladenie interpretácie s textami piesní. Vo viacerých prípadoch som mal pocit, že spievajú, ako keby nerozumeli textu. Veselá pieseň a pochmúrny, vážny, až skoro smutný postoj a výraz. Niekedy som mal pocit, že sa nevedia dočkať konca. Možno to vychádza z potreby pridať prejavu viac na serióznosti, čo ale nie je smerodajné vo folklóre. Ľudová pieseň práve svojím textovým obsahom, melódiou a prednesom vyjadruje city, nálady, myšlienky a túžby ľudí alebo generácii, ktorými bola vytvorená. A práve toto je prvoradé odovzdať poslucháčovi či divákovi. Postrehol som časté využívanie falzetu, najmä pri ženských alebo dievčenských skupinách. Nie je to bežný a odporúčaný spôsob spevu v ľudovej piesni. Pri tomto spôsobe sa hlasivky chvejú len čiastočne a tým sú limitované aj možnosti intenzity ako aj interpretácie. Ďalej odporúčam snažiť sa zvoliť prirodzené frázovanie (skôr podľa textu), hoci sa v tomto prípade môže meniť pri jednotlivých slohách podľa počtu slabík alebo prirodzeného prízvuku. Vôbec nevadí, ak sa v nasledovnej slohe metrika melódie prispôsobí metrike, ktorá vychádza prirodzene z textu. (napríklad dve štvrťové hodnoty sa v ďalšej slohe zmenia na osminovú nasledovanú štvrťovou s bodkou).

Týkajúc sa ľudových orchestrov (hudieb) odporúčame voliť menšie 4 – 5 členné formy. Základ ľudovej kapely je postavený na primášovi (ktorý nemusí byť bezpodmienečne huslista), kontrabase a viole (prípadne husľovej kontre). Takáto zostava úplne stačí pre hranie k tancu alebo doprovod spevákov. Ak existuje možnosť druhých huslí je to plus, ale v tomto prípade je dôležité presne vyhradiť úlohy medzi huslistami a opatrne upravovať dvojhlas. Vo vojvodinskom prostredí je veľmi často využívaná harmonika, ktorá má širšie možnosti a môže zastávať aj úlohu nosného nástroja (primáša), ale tak isto aj úlohu harmonického doprovodu. V prípade, že kapela má dvoje huslí, harmonika môže hrať úlohu obligáta (tretieho hlasu vychádzajúceho z harmonického rozpisu). Bol som milo prekvapený čoraz častejším výskytom cimbalu a výrazným záujmom o tento nástroj vo viacerých spolkoch (Vojlovica, Nový Sad, Selenča). Je dobré, že mladí ľudia začali mať záujem o hru na cimbal, aj keď vo väčšine sú samoukovia, vidieť u nich značné pokroky. Takto už slovenské súbory nebudú odkázané na neslovenských externých cimbalistov.

V prípadoch väčších telies (Selenča, Kovačica, Šafárik, Pivnica) podľa môjho názoru treba dôkladne a primerane k zostave orchestra napísať hudobné úpravy. Všimol som si, že napríklad ĽO Šafárik mal peknú úpravu, ale náročne napísanú nie len po technickej stránke, ale aj z pohľadu porozumenia (pochopenia) úpravy. Aj v prípadoch väčších zložení je najdôležitejšie stále vychádzať a stavať na základnej trojke: primáš, viola, basa. Nie je vôbec potrebné, aby všetky nástroje hrali stále. Dáva plus dynamiky práve striedanie sólových častí s časťami „tutti“. Vo väčších zloženiach som si všimol klarinet a flautu, ktorým ale boli napísané neprimerané party (úpravy). Flaute by som dal viac priestoru v pomalých piesňach a vymenil radšej za píšťalku alebo zobcovú flautu v pastierskom a detskom repertoáre. Vadilo mi v niektorých prípadoch až krikľavé vynikanie nad intenzitu huslí primáša, brnkaného prvého hlasu tamburici. Je potrebné popracovať aj na dynamike. Veľmi dôležitá je tiež dynamika doprovodných nástrojov, tzv. spodkov (bas, kontra, cimbal, prípadne harmonika). V tomto smere som cítil nedostatok prízvukovania v doprovode čardáša a dúvaja. Mám tu na mysli najmä prízvuk na druhú dobu v čardáši.

Musíme však pochváliť snahu a záujem mladšieho orchestra Rosička z Kovačice, a takisto pochváliť ich učiteľov a uviesť ich ako príklad aj pre ďalšie spolky a súbory. Porota si taktiež všimla, že sa na tejto edícii nevyskytli trikrát alebo štyrikrát opakované refrény, čo bolo dosť zvykom vo Vojvodine a takisto sa nevyskytovali umelé viachlasy. Najviac sme ocenili čisté unisoná a jednoduché jednohlasy.

K jednotlivým cenám:

ĽUDOVÉ ORCHESTRE:

I cena ZLATÁ PLAKETA

SKOS Detvan, Vojlovica, orchester, Zmes slovenských ľudových piesní.. Porota ocenila v prvom rade zloženie kapely (prvé, druhé husle, basa, viola, cimbal), veľmi dobrú súhru tak v rámci samotnej kapely, ako aj v doprovodných číslach či pri tanci alebo speváckych skupinách. Presné nástupy a nasadenia tempických zmien. Jasne vyhradené úlohy medzi huslistami, vyvážené napísané dvojhlasy, dobre zakomponované cimbalové sóla. Mne osobne chýbali primášovské variácie a spev hudobníkov.

II cena STRIEBORNÁ PLAKETA

Ľudová hudba Rosička, Kovačica, Zmes slovenských ľudových piesní. Ocenili sme v prvom rade intonačnú čistotu interpretácie, výber piesní a interpretačné schopnosti jednotlivých hudobníkov. Pochvaly hodné je aj narábanie s dynamikou a dobrá úprava. Odporúčame viac popracovať na súhre violy (kontry) a kontrabasu. Tiež by bolo vhodné dať viac priestoru flaute.

III cena BRONZOVÁ PLAKETA

Slovenský kultúrno-umelecký spolok Pivnica, ľudový orchester SKUS Pivnica, Juháske tance. Porota ocenila pekné úpravy, striedanie sólových nosných nástrojov medzi primášom a harmonikárom. Pekné variácie harmoniky a citlivý doprovod sólového dievčenského spevu. Je potrebné venovať viac pozornosti ladeniu a čistote interpretácie, najmä pri sláčikových nástrojoch. Mne osobne tiež chýbalo dynamické frázovanie doprovodnej linky basy a violy.

Poznámka: Pri všetkých orchestroch sme brali ohľad aj na ich výkon a súlad v číslach, kde mali úlohu doprovodu speváckych skupín alebo tanečníkov.

SPEVÁCKE SKUPINY:

I cena ZLATÁ PLAKETA

Slovenské kultúrne centrum P. J. Šafárika, Nový Sad, dievčenská spevácka skupina: Žartovné piesne z Lalite. Odborná porota ocenila veľmi dobrý výber piesňového repertoáru, scénické spracovanie, výnimočnú interpretáciu a veľmi dobré zosúladenie s odkazom textov piesní. Tiež chceme pochváliť čistotu intonácie, dynamiku a zrozumiteľnú dikciu, unisono (jednohlasný) spev, súhru aj v rámci speváckej skupiny aj v relácii s orchestrom.

II cena STRIEBORNÁ PLAKETA

Slovenský kultúrno-umelecký spolok Jánošík, Jánošík, dievčenská spevácka skupina: Zmes slovenských ľudových piesní z Jánošíka, Ja za mojho živa do pekla ňepójďem. Ocenili sme autentický výber piesní, čistotu intonácie jednohlasného spevu, súlad umeleckého prednesu s textami piesní. Sviežosť a radosť, ktorú dievčatá preniesli aj na publikum.

III cena BRONZOVÁ PLAKETA

SKOS Detvan, Vojlovica, mužská spevácka skupina: Zmes slovenských ľudových piesní. Dobrý výber piesní, adekvátne scénické spracovanie, dynamiku, život a radosť zo spevu, ktorá bola evidentne prenesená aj na diváka. Dobré zosúladenie s orchestrom.

Ako som už v úvode povedal, celkovo hodnotím vysokú úroveň zúčastnených telies, snahu o vylepšovanie a viditeľné zmeny a pokroky vychádzajúce aj na základe správ a hodnotení z minulých ročníkov, ale aj na základe skúseností získaných na seminároch a pracovných sústredeniach, či v Petrovci alebo na Slovensku. Prajem organizátorom veľa síl do práce v príprave budúcich ročníkov, pedagógom a nacvičujúcim pevné nervy a trpezlivosť a umelcom veľa chuti a lásky k ľudovému tancu, spevu alebo hraniu.