Daniel Pixiades

Daniel Pixiades, slovenský vojvodinský, čiernohorský a chorvátsky emigrantský básnik sa narodil 5. júla 1931 v Kysáči. Učiteľskú školu absolvoval v roku 1950 v Sombore. Ako učiteľ pôsobil v osadách Seleuš, Veliko Središte, Kulpín, Sriemske Karlovce, Stari Bar a Sutomore v Čiernej Hore. V roku 1974 sa s rodinou presťahoval do Kanady, žije v meste Thunder Bay v provincii Ontario. V Kanade bol najprv spolupracovníkom a neskôr (1977-1988) i redaktorom juhoslovanských novín Naše novine. Spolupracoval aj s československými novinami Ľudové zvesti a pracoval v lokálnom juhoslovanskom rozhlase. Je členom tamojšieho Literárneho združenia Desanky Maksimovićovej.

Píše po srbsky (resp. čiernohorsky a chorvátsky) a slovensky. Po slovensky vydal zbierky básní Vlny kotvy vlny (Obzor Nový Sad, 1974), Úlet za srdcom (Báčsky Petrovec, Slovenské vydavateľské centrum, 2011) a Zbrázdené nebo (Báčsky Petrovec, Slovenské vydavateľské centrum, 2014) a tiež aj knižky veršov pre deti Modrá ríša (Báčsky Petrovec, Slovenské vydavateľské centrum, 2009) a Rybka Žiara (Báčsky Petrovec, Slovenské vydavateľské centrum, 2015). Počas pobytu v Čiernej Hore písal básne v čiernohorskom jazyku a tie básne postupne uverejňoval v periodiku Naše novine v Kanade a neskôr ich zhrnul do troch kníh: Byť pomimo (Biti izvan, Kultúra Báčsky Petrovec, 2003), K srdcu zeme (Ka srcu zemlje, Kultúra Báčsky Petrovec, 2005) a Zovšadiaľ sever (Odasvud sjever, Kultúra Báčsky Petrovec, 2006.). Po anglicky v Kanade v roku 2011 vydal zbierku básní Interlude. V Kanade písal aj v chorvátčine a tie texty zverejňoval v emigračnej tlači a antológiách poézie vydávaných najmä v Chorvátsku. Viaceré jeho básne, ako aj preklady jeho poviedok a básní, boli zverejnené aj v slovenských vojvodinských časopisoch (Nový život, Rovina, Zornička, Hlas ľudu), ako aj v slovenskom literárnom mesačníku rumunských Slovákov Naše snahy plus a v časopise Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník. Jeho prózu a poéziu do slovenčiny prekladali Michal Babinka, Víťazoslav Hronec a Katarína Pucovská.

Pixiadesova poviedka Cez rieku bola zaradená do jednej srbskej čítanky vo Vojvodine a tiež aj do antológie prózy juhoslovanských Slovákov Hlboké koľaje, ktorá vo výbere Michala Harpáňa roku 1988 vyšla v Bratislave.

Vo vydavateľstve Prometej z Nového Sadu v roku 2015 po srbsky vydal obsiahlu knihu svojich memoárov Zapisi bez redosleda.

V rukopise má ešte niekoľko zbierok básní, esejí a poviedok.