Félix Kutlík

učiteľ, ev. farár, publicista, prozaik
Félix Kutlík
( 28. marca 1843 - 30. júna 1890 )

Félix Kutlík sa narodil 28. marca roku 1843 vo Veľkom Svätom Mikuláši. Slovenskú ľudovú školu ukončil v Pitvaroši od roku 1855 navštevoval evanjelické gymnázium v Sarvaši. V rokoch 1859-60 bol žiakom evanjelického lýcea v Banskej Štiavnici. Dôvodom jeho nástupu práve na Štiavnické lýceum bolo obnovenie katedry slovenskej reči a kultúry. Ajkeď vyučovacím jazykom na lýceu bola maďarčina, materinský jazyk čiže slovenčinu si zdokonaľoval u profesora Pavla Dobšinského, ktorý mal veľký vplyv na upevnenie Kutlíkovho národného povedomia.

Okrem toho, že pobyt Félixa Kutlíka v Banskej Štiavnici mal veľký význam v oblasti vzdelania, nie menej dôležité bolo i jeho hudobné vzdelanie, kedy sa učil hrať na klavíri. Po ročnom štúdiu sa navrátil do Sarvašu kde roku 1864 ukončil gymnázium a učiteľský ústav. Od ukončenia školy túžil stať sa učiteľom. Roku 1864 Félix Kutlík sa stal pomocným učiteľom v Slovenskom Bánhedeši.

Félix Kutlík v roku 1865 sa stal uchádzačom na Evanjelickej teologickej fakulte vo Viedni. Pobyt vo Viedni napriek finančným ťazkostiam predsa bol výnosným. Slovenskí študenti vo Viedni mali dva spolky, a to literárny spolok Hron a zábavný spolok Okolie, ktorého kronikárom bol Félix Kutlík. Zúčastnil sa pri zakladaní chýrečného viedenského Slovenského akademického spolku Tatran.

Od začiatku štúdií vo Viedni vynakladal veľké úsilie dostať sa na niektorú univerzitu v Nemecku čo sa mu po niekoľkých rokoch podarilo. Od 16. apríla 1868 bol poslucháčom Evanjelickej teologickej fakulty v Rostocku. Počas štúdií v Nemecku bol spoločensky aktívnym. Údaje o jeho ceste po Nemecku sa zachovali v cestopise pod názvom Úryvky z cestopisu po Nemecku.

Kutlík pisával články cirkevného obsahu, písal do Národných novín (1873), do Obzora (1870-72), ešte pred nimi do Pešťbudínskych vedomostí. V Cirkevných listoch (1889) má článok Z dejín dolnozemských Slovákov. Tiež bol i beletristom v Orle (1870—77) vychádzali jeho novely zo srbského a bulharského života. Felix Kutlík viedol si denník, ktorý zostal v rukopise. Úryvky z neho uverejnil syn, tiež Felix, v Dejinách Kutlíkovcov.

Do Petrovca prvýkrát prišiel roku 1870, kde pracoval ako kaplán po boku petrovského farára Juraja Mrvu. Bol zvolený za predsedu Nedeľnej školy v Petrovci a na tej funkcii zotrval štyri roky. Zapájal sa do osvetových spolkov a tiež participoval na organizácii dynamickéko osvetového života v Petrovci. V rokoch 1870 – 1874 bol aktívnym v ochotníckom divadle a tiež i na niektorých národnobuditeľských akciách.

Významnou udalosťou v živote národovca Félixa Kutlíka bola tá, keď roku 28. júna 1874 bol jednohlasne zvolený za farára v Silbaši. Rýchlo po príchode napísal rukopis pod názvom Dejiny Cirkve a. v. Silbašskej. Neskoršie od roku 1876 bol farárom v Kulpíne kde prežil aj obdobie zrelosti.

Referencie:

ČELOVSKÝ, Samuel: Z kultúrnych dejín Slovákov vo Vojvodine. Báčsky Petrovec: MOMS Báčsky Petrovec 2010. 512 s.

ORMIS, V. Ján: Kultúrne snahy Slovákov v Juhoslávii (prehľad). Petrovec: Kníhtlačiareň Úč. Spol. 1935. 84 s.