Zlatko Benka

Zlatko Benka sa narodil 22. júla 1951 v Laliti. Strednú školu respektíve gymnázium navštevoval v Odžaku. Vysokoškolské štúdium absolvoval v Novom Sade na Filozofickej fakulte odbor slovenský jazyk a literatúra. Pracoval ako redaktor študentského týždenníka Index, spolupracovník rádia Nový Sad, televíze Nový Sad, novinár v informačnom stredisku v Odžakoch, potom odišiel zo zdravotných dôvodov na predčasný dôchodok, odvtedy pôsobí ako spisovateľ v slobodnom povolaní.

Patrí medzi mladšie generácie prozaikov, ktorí nadväzujú na modernizačnú tendenciu v slovenskej vojvodinskej literatúre. Použitie modernistických naratívnych modelov a ich inovovanie postmoderných postulátov a stratégií sa prejavilo aj v magickorealistických prózach Zlatka Benku v zbierke Ryžové plátno (1988).

Zlatko Benka je autorom diel publikovaných v slovenčine, ale aj v srbčine. Po slovenský vydal nasledovných šesť zbierok básní: Vodný prach (1977), Dvojsečný nôž (1981), Oceán (1984), Íl (2001) Sen na stole (2006) a Keď po hrdinstve (2008) a a Najvyšší čas (2011). V básnickej tvorbe s prvkami romantizmu, rozvetvenej obraznosti so symbolmi vody zachytáva vnútorné rozpoloženia človeka, jeho živelnosť, duševné poryvy a zápasy. Tiež je autorom troch románov: Striebro piesočného lesa (Turčiansky Svätý Mikuláš 1996), Anjelský pád (1996) a Deväť prsteňov (2004). V slovenšine vydal dve drámy, a to 24. Oriónov život (1993) a Strieborný les (2003). 

Vydal i zbierky básní v srbskom jazyku ako Demon ali gde (1973), Oklopnik (1986), román Boginja na prestolu (1996) a bibliofílie Priče (1992) Plavi sprud (2002).

Autor mnohopočetných diel je nositeľom mnohých cien. Roku 1974 získal Cenu Zlatá pečiatka Sriemskych Karloviec. Tiež v roku 1989 za poviedku Trójsky kôň bol vyznamenaný Cenou časopisu Nový život, kým za reportáž pod názvom Vavilonski zapisnik dostal prvú cenu Rádio – difúzie. V roku 2013 získal Cenu Paľa Bohuša. 

Je členom Spolku slovenských spisovateľov.

V súčasnosti žije v Laliti.