Bibliografia Jána Kišgeciho

Bibliografia Jána Kišgeciho autorky Boženky Bažíkovej vyšla ako 6. zväzok v edícii Bibliografie v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov roku 2021. V tejto edícii okrem prvej knihy Bibliografia Andreja Ferku z roku 2010, ktorú podpísal náš básnik, prozaik, prekladateľ, literárny kritik, knižný editor a redaktor, zostavovateľ antológií slovenskej vojvodinskej a celoslovenskej poézie a bibliograf Víťazoslav Hronec, ďalšie vydania v tejto edícii ÚKVS podpísala autorka tohto posledného zväzku Boženka Bažíkova. Roku 2014 jej vyšla Bibliografia Viery Benkovej, roku 2016 Selektívna bibliografia Miroslava Benku, roku 2017 Bibliografia Pavla Mučajiho a roku 2020 Bibliografia Jána Labátha.

Bibliografia Jána Kišgeciho má úhrnne 294 strán. Titulnú stranu navrhol Ðula Šanta, jazykovú úpravu mala na starosti Jarmila Pantelićová, predtlačovú prípravu urobila Jasminka Lovreová a výber fotografií Ján Kišgeci. Vydanie finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Autorka v príprave knihy uplatňovala medzinárodné štandardy platné v tejto oblasti Internacional Standard Bibliographic Deskriptions – Monographs (ISBD/M/) pri údajoch čerpaných z kníh a Internacional Standard Bibliographic Deskriptions – Serials (ISBD/S/) pri údajoch čerpaných z časopisov a periodík.

Bohatú a rôznorodú tvorbu Jána Kišgeciho zaradila do štyroch celkov.

V prvom sú: knihy, vedecké publikácie – monografie najprv medzinárodného a potom národného významu, učebnice, technické riešenia a knihy, na ktorých tvorbe spolupracoval. Zoradené sú chronologicky podľa roku vydania a v rámci toho istého roka sú zoradené abecedným poradím.

Ďalším celkom sú články a práce v knihách, časopisoch a novinách, obhájená magisterská práca, doktorská dizertácia, vedenie magisterských prác a doktorských dizertácií, účasť na medzinárodnej spolupráci; projekty, na ktorých pracoval s inými účastníkmi; Ján Kišgeci ako prekladateľ; rozhovory s Jánom Kišgecim; katalógy výstav a programy podujatí, ktorých bol organizátorom; programy, pozvánky, register podujatí atď., na ktorých sa zúčastnil so svojimi prácami; fotografie, ktoré fotil.

Do tretieho celku autorka zaradila, čo iní písali o Jánovi Kišgecimu v knihách, v časopisoch a novinách. Tieto sa uvádzajú v rečiach, v ktorých vyšli, zoradené sú chronologicky a v rámci roka abecedným poradím.

V štvrtej časti sú registre. Je ich päť: menný register, register kníh, register časopisov, register projektov a ako piaty register katalógov, pozvánok a programov podujatí.

V slovníku slovenského jazyka sa bibliografia uvádza ako „súpis vydaných publikovaných prameňov (kníh, časopisov, štúdií a pod.) spracovaný podľa určitých pravidiel”. Je to veľmi jednoduchá definícia roboty, ktorá si vyžaduje ohromne veľa času, ale aj veľa trpezlivosti, húževnatosti, odbornosti a systematickosti. Uvedieme príklad: 1979, 35. Chmeliarske pohľadnice / Ján Kišgeci. – Nový Sad : Obzor, 1979 (Báčsky Petrovec : Kultúra). – 166 s. : /36/ s. s. fotogr. : 20 cm. Náklad 1000 výtlačkov. – Literatúra: s. 123 – 124. – Resumé v srbochor., rus., nem. a angl. jazyku. – Poznámka o autorovi a knihe na obale. (Brož.)

V prvých troch častiach autorka takto spracovala 1707 bibliografických jednotiek a ďalšie vzácne údaje sú v štvrtej časti, v ktorom je už spomenutých päť registrov.

V knihe je aj krátky životopis autorky, ktorá 40 rokov odpracovala ako školená knihovníčka v Bibliotéke Matice srbskej v Novom Sade. Vzácne skúsenosti z bibliografie získala ako členka tímu na vypracovaní Bibliografie Ivu Andrića, ktorá vyšla roku 2011. Aktuálne sa autorka venuje už ďalším bibliografickým projektom: prvým je 100 ročníkov obľúbenej ročenky Ľudový či Národný kalendár a druhým časopis Nový život od ročníka 1974 do súčasnosti. Ďalšie dôležité segmenty našej vydavateľskej činnosti budú takto ňou odborne a časovo náročne spracované, čo však následne bude vzácnym východiskovým bodom pre ďalší vedecký výskum nášho života v týchto končinách.

Kniha Bibliografia Ján Kišgeci sa končí Fotogalériou na stranách 245 – 264, na ktorých sú titulné strany jeho kníh, kým ďalej nasledujú titulné strany kníh a publikácií, v ktorých autor pertraktuje poľnohospodárske tradície vojvodinských Slovákov (s. 265 – 293).

V knihe je aj biografia excelentného vedca, pedagóga, manažéra, publicistu, kultúrneho dejateľa... prof. Dr. Jána Kišgeciho z pera Kataríny Melegovej-Melichovej.

Prof. Dr. Ján Kišgeci má obdivuhodne tvorivý zástoj už či vo vede, pedagogike, publicistike a je zakladateľom radu našich vzácnych inštitúcií tak vedeckých, ako aj kultúrnych.

Špecializoval sa v oblasti chmeliarstva a ako vynikajúci odborník v rokoch 1984 až 1988 bol predsedom vedeckej komisie Medzinárodnej chmeliarskej únie (IHB). Svoje bohaté poznatky a skúsenosti plne uplatnil ako riaditeľ Ústavu pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny v Petrovci v štyroch funkčných obdobiach (1975 – 1990). Z ústavu sa pod jeho vedením stalo renomované pracovisko pre výskum chmeľu a šľachtenie a pestovanie ciroku, a zvlášť liečivých rastlín. Súbežne bol aj pedagógom na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade.

Patrí medzi zakladateľov Medzinárodnej spoločnosti pre liečivé a aromatické rastliny juhovýchodnej Európy (AMAPSEC), založil zbierku 200 druhov liečivých rastlín a organizátorom je medzinárodných konferencií. Inicioval založenie a bol prvým riaditeľom Zväzového ústavu genetických zdrojov Juhoslávie, ktorý má za úlohu zoskupovať, chrániť a zveľaďovať biodiverzitu rastlinného a živočíšneho sveta. Zastával post vojvodinského ministra poľnohospodárstva, ministra poľnohospodárstva Srbska a riaditeľa zväzovej správy pre poľnohospodárstvo Juhoslávie. Uplatnil sa aj v Medzinárodnej organizácii pre poľnohospodárstvo (FAO), vo Vedeckej rade Medzinárodného chmeliarskeho združenia (IHB), aj ako člen Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied (1997) a člen Srbskej akadémie inovačných vied (2007).

Za vedecky fundované a hlboké brázdy na poli vedy Medzinárodná chmeliarska únia ho vyznamenala Radom rytiera chmeľu (1979), Radom dôstojníka chmeľu (2005) a Radom veliteľa rytierov (2007). Nositeľom je Ceny obce Báčsky Petrovec (1983), Pamätnej medaily ÚSŽZ (2016), plakety NRSNM (2019), Ceny Ondreja Štefanka za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete (2021).

Zaslúžil sa o mnohé vzájomné kontakty a spoluprácu medzi poprednými srbskými a slovenskými poľnohospodárskymi inštitúciami a podnikmi. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre mu roku 2019 udelila čestnú vedeckú hodnosť Doctor honoris causa.

Začínal ako novinár, ale vskutku sa písania aj napriek dráhe vedca nikdy nevzdal. Chmeľu, ktorý ho vyškolil a otvoril mu dvere do sveta, venoval veľký počet vedeckých prác, ale aj svoju prvú knižku z literatúry faktu Chmeliarske pohľadnice (1979). Potom prišla ďalšia Konope, konope, zelené konope..., v srbčine a angličtine Konoplji hvala – Praise to Hemp (Konope vďaka 1994), ktorú ilustroval maliar svetového mena – Martin Jonáš. Ich tvorivá spolupráca pokračovala aj v ďalšej knihe Pamätníky kukurice Martina Jonáša (1995), v srbčine, v slovenčine, angličtine, nemčine a francúzštine.

Sprístupnil verejnosti minulosť Petrovca výpiskami zo štyroch petrovských kroník pod názvom Petrovská dedina (1997). Zo svojich ciest za odbornými poznatkami si priniesol aj bohatý materiál v zápisníkoch a fotoaparátoch, ktoré zverejnil v knihe Objektív na poludníkoch (1996).

Osobitný vzťah má pán profesor Kišgeci k našim umelcom, zvlášť tým, ktorých dielo je zakorenené v slovenskej vojvodinskej dedine a našskom spôsobe jej života. Tak vznikli monografie o našich umelcoch: Zuzka Medveďová (v spoluautorstve, Kultúra, Petrovec,1997), Petrovec a Ivan Križan (MSS, Petrovec, 2011), Petrovec Vladimíra Urbančeka (MSS, Petrovec, 2013) a kniha karikatúr Ares Petrovský (MSS, Petrovec, 2016).

Venoval sa aj dejinám poľovníctva, výsledkom čoho je kniha Poľovníctvo v Petrovci počas troch storočí (2016).

Ďalším veľkolepým jeho dielom je založenie jediného Poľnohospodárskeho múzea v Srbsku, v Kulpíne, v priestoroch klasicistického kaštieľa Dunđerskovcov roku 1993. Okrem tematických výstav z poľnohospodárstva, múzeum organizovalo aj výstavy umelcov a kultúrne podujatia. Od roku 2004 Poľnohospodárske múzeum patrí do Múzea Vojvodiny.

So zápalom a energiou sa v poslednom desaťročí snaží vzbudiť záujem v Srbsku a na Slovensku o osobnosť poľného maršala panovníčky Márie Terézie Andreja Hadíka, ktorý bol pôvodom Slovák. Za jeho vojenské úspechy získal titul grófa a Futocké panstvo, ku ktorému patrili tak Petrovec, ako aj Hložany. Priniesol k nám prvé sadenice chmeľu a tak pred 250 rokmi tieto mohli byť vysadené v petrovskom chotári. Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo z Kulpína, ktorého je pán profesor predsedom, sa zaslúžilo o reštaurovanie portrétu Andreja Hadíka a jeho klobúka. Vydal o grófovi Andrejovi Hadíkovi aj publikáciu.

Z rodičovského domu si odniesol úctu k zemi – živiteľke, k pracovitosti, ale aj pocit patričnosti k slovenskému rodu, lásku k svojmu rodisku a k prírode. Celý život si sa riadil výpoveďou, že chválu zožneš slovom, ktoré sprevádzaš činom.

 

Katarína Melegová-Melichová

Release Date: 
2022

Ústav odporúča

Vladimír Hurban Vladimírov Jazykovedné prace

V roku 2014 Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci v rámci edície Korene vydalo publikáciu Vladimír Hurban Vladimírov Jazykovedné práce, pod ktorú sa ako zostavovateľka podpisuje prof. A. Marićová. Dielo vyšlo ako Zväzok 8. Súborneho diela Vladimíra Hurbana Vladimírova.

Vojlovica. Kultúrne tradície Slovákov v Banáte

Dejiny niektorých z našich slovenských vojvodinských obcí ešte stále nie sú dostatočne preskúmané. Zaoberajú sa nimi jednotlivci, ako i odborníci historici a nápomocnú ruku často podajú aj externí spolupracovníci, odborníci zo zahraničia, ktorí preskúmajú dané prostredie a zo svojho zorného uhla, objektívne, podajú prehľad dejín a kultúrnych dejín určitej lokality. Tak tomu bolo i pri vytvorení najnovšej monografie vojvodinských Slovákov Vojlovica. Kultúrne tradície Slovákov v Banáte.

Motýľ Gašková

Výtvarná monografia Mária Gašková / Marija Gaško / Maria Gasko

Motýľ. Mária Gašková svojimi kolorovanými krídlami pristála na obálke knihy. Aká je ona sama, taká jej aj publikácia o jej výtvarnej ceste na lúkach slovenského výtvarného umenia. Kniha o Márii Gaškovej vstúpila do života na mieste, kde sú knihy doma. Vydavatelia ju uviedli v apríli 2015 na Knižnom veľtrhu v Novom Sade. Veľké dielo už na pohľad vyzerá veľkolepo aj vďaka olejomaľbe, ktorá determinuje celú knihu o „motýľovi“ Gaškovej. Na obálke je reprodukcia jej obrazu z roku 2005 s názvom Motýľ.

Pokrčené verše, Miroslava Dudková

Pokrčené verše, Miroslava Dudková

(Miroslava DUDKOVÁ: Pokrčené verše. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2014)

Národný kalendár 2015

Národný kalendár 2015

Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca vydalo Národný kalendár na rok 2015. Čitatelia si tu okrem kalendára na bežný rok môžu nájsť aj príspevky o významných jubileách osobností slovenskej vojvodinskej kultúry, tiež príspevky o činnosti našich ustanovizní a inštitúcii a portréty osobností, ktoré nás v roku 2014 a 2013 navždy opustitli (Ján Starkúšek, Kvetoslava Benková, Pavel Mučaji, Andrej Čelovský, Štefan Pavelka). Potom nasledujú rubriky Z našej minulosti, Poľnohospodárstvo, Kuchárka, Šport, Detský kútik a Kronika.

Jednozubý úsmev

Knižná prvotina Kataríny Mosnákovej Bagľašovej pod názvom Jednozubý úsmev je zbierka poviedok pre deti, ktorú v roku 2014 vydalo Slovenské vydavateľské centrum v edícii Včielka. Knihu ilustroval Đula Šanta, recenzentom je Tomáš Čelovský a lektorský posudok napísala Jarmila Hodoličová.

Michal Milan Harminc – architekt dvoch storočí

Publikáciu pod názvom Michal Milan Harminc – architekt dvoch storočí pripravila autorská dvojica Jana Pohaničová a Matúš Dulla. Autori poukazujú na zabudnuté príbehy tridsiatich stavieb Michala Milana Harminca od Prietrže na Záhorí po Krásnu nad Hornádom na východe a od oravskej Rabče na severe po juhoslovenskú Šaľu. Kniha obsahuje 184 strán, vyše 250 farebných a čiernobielych fotografií vrátane 38 pôvodných výkresov.

Príbehy za oponou

Vlatko Miksád sa narodil 30. 1. 1957 v Iloku. S rodičmi sa v roku 1969 odsťahoval do Austrálie, kde ukončil jeden školský rok v Prahran technical school v Melbourne. Roku 1972 sa vrátili do Iloku, kde dokončil základnú školu a gymnázium. V rokoch 1977-1983 študoval slovenský jazyk a literatúru na Univerzite Komenského v Bratislave.

Medovník

Medovník

Výber z diela viacerých vojvodinských autorov, ktorej autorkou je  univerzitná profesorka, literárna kritička a historička  Jarmila Hodoličová, na 496. stranách obsahuje tvorbu spisovateľov od obdobia druhej polovice 18. storočia až po súčasnú dobu, počnúc od významných mien akými sú Juraj Rohoň (1773 – 1931), Michal Godra (1801 – 1874), Jozef Podhradský (1823 – 1915), Albert Martiš (1855 – 1918), Ján Čajak (1863 – 1944) Michal Babinka (1927 – 1974), Pavel Mučaji (1929), Michal Ďuga (1951), Zoroslav Spevák Jesenský (1956), Ladislav Čáni (1961) a iní.