V roku 2014 Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci v rámci edície Korene vydalo publikáciu Vladimír Hurban Vladimírov Jazykovedné práce, pod ktorú sa ako zostavovateľka podpisuje prof. A. Marićová. Dielo vyšlo ako Zväzok 8. Súborneho diela Vladimíra Hurbana Vladimírova.
Ako sama zostavovateľka hovorí v predhovore, kniha má za cieľ oboznámiť čitateľov s jazykovednými prácami staropazovského a najväčšieho dolnozemského dramatika, Vladimíra Hurbana Vladimírova, vlastným menom Vladimíra Konštantína Hurbana.
Publikácia, okrem predhovoru a úvodu, obsahuje tri časti.
V predhovore zostavovateľka čitateľov oboznamuje s cieľom publikácie, s jej koncepciou, ako i so základnými údajmi o živote a diele Vladimíra Hurbana Vladimírova. Nasleduje úvod vo forme štúdie prof. Marićovej pod názvom Jazykovedné práce Vladimíra Hurbana Vladimírova. V nej sa dozvedáme o húževnatom pôsobení autora na poli všeobecného pozdvihnutia slovenského jazyka a kultúry jeho nositeľov a podáva sa tu i prehľad bibliografie prác Vladimíra Hurbana Vladimírova o otázkach jazyka. Sú to práce z pozostalosti VHV, ktorých súpis urobil Michal Filip, spolu dvadsaťštyri prác, ďalej tri práce uverejnené v Našom živote, dvadsaťdva prác z Národnej jednoty a jedna práca, ktorá bola uverejnená v Národnom kalendári.
Prvú časť knihy tvoria jazykovedné práce Vladimíra Hurbana Vladimírova uverejnené v rokoch 1927 – 1940 v Národnej Jednote, Našom živote, Národnom kalendári a Pazovskom kalendári.
Spolu 26 prác zaradených do prvej časti publikácie prezrádza jazykovú problematiku, ktorou sa Vladimír Hurban Vladimírov zaoberal a sú to jazyk, písmo, jeho vývin, rozdelenie slov v jednotlivých jazykoch, predložky a predpony v slovenčine, pravopis a pravopisné chyby, písanie cudzích slov, písanie mien atď. Príspevky o nárečí Starej Pazovy, v ktorých uvádza i krátke slovníčky svedčia o tom, ako sa toto nárečie vyvíjalo, menilo, ktoré slová sú už archaizmami a ktoré sa v nárečí zachovali až dodnes.
Vladimír Hurban Vladimírov práce uverejňoval pod pseudonymami Ďurko, „Gréckoučený“ Ďurko (=GEORGINOS!!), uo, Vladimír K. Hurban, - VHV -, .VHV., ..._... ...-, ·VHV·, xVHVx, Linguista z Tunkabonu, vhv, vhv., Vhv, h, VHV atď.
Do druhej časti knihy zostavovateľka zaradila rukopisné práce Vladimíra Hurbana Vladimírova, ktoré chráni Ústredný archív SEAVC v Srbsku, ktorý v súčasnosti sídli v Starej Pazove na evanjelickej fare.
Tretia časť publikácie je vo forme skenovaného rukopisu Vladimíra Konštantína Hurbana – VHV pod názvom Slovník cudzích slov od A po Z, celkovo 24 strán, ktorý sa tiež zachoval na fare v Starej Pazove. V publikácii sú zverejnené strany 155 - 179.
Všetky práce uverejnené v publikácii dosvedčujú, že písanie pre Vladimíra Hurbana Vladimírova znamenalo celý život. Snažil sa vojvodinským Slovákom pozdvihnúť a upevniť povedomie o materinskom jazyku, vzdelávať ich, napomínať, kritizovať, učiť a to nie iba pravidlám jazyka, ale predovšetkým ich i duchovne vychovávať a usmerňovať na správnu cestu. Zamýšľal sa nad národnými a nadnárodnými otázkami a problémami a nad spôsobmi ich riešenia. Jeho práce svedčia o vynikajúcom intelekte a schopnosti kritickým spôsobom vplývať na iných. Každá z týchto prác nás môže na svojrázny spôsob poučiť i dnes a podnietiť, aby sme sa zamysleli nad sebou a nad tým, čím my dnes prispievame k zachovaniu slovenského jazyka na týchto priestoroch.
Keďže zostavovateľka všetky práce odpísala bez pravopisných zásahov a úprav, na základe nich vidíme, ako sa rozvíjala reč tak intelektuálov, ako i dedinského ľudu, popretkávaná nárečovými slovami, tiež ako sa rozvíjalo myslienie o jazyku a zodpovednosť Slovákov chrániť si svoj materinský jazyk. Na takýto spôsob vidno, ako sa nárečie menilo a môžeme ho porovnať so stavom vojvodinskej slovenčiny dnes.
Anna Margaréta Valentová