Úvodom...

Fenomén pretrvávania slovenskej vojvodinskej kultúry spočíva medziiným aj v tom, že si postupom času táto menšinová kultúra, vzdialená od svojho jadra, ako obraz veľkých národných kultúr formovala svoje kultúrne a umelecké odvetvia. Dosiahnuť autochtónnosť by však nebolo možné, ak by v tomto procese neparticipovali aj osobnosti, ktoré k nám prichádzali na krátkodobé alebo dlhodobejšie pobyty z územia Slovenska. Rovnako ako v minulosti aj dnes sa vo vedeckej oblasti s veľkou dôverou obraciame na odborné inštitúcie a vzdelávacie pracoviská na Slovensku, ktoré našim vedeckým snahám pridávajú nové perspektívy a pohľady.

Aj muzikologické konferencie Slovenská hudba vo Vojvodine sa od samého začiatku v rovnakom duchu tešili podpore inštitúcií či akademickej obce zo Slovenska. Nezaobišiel sa bez nej ani 15. ročník konferencie a práve táto skutočnosť nám otvorila ďalšie výhľady a obzory. Bolo nám cťou, že sa 15. ročníka muzikologickej konferencie Slovenská hudba vo Vojvodine, ktorý sa uskutočnil 23. novembra 2019 v Novom Sade, zúčastnili osobnosti z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice z Martina, respektíve etnologičky, ktoré medziiným pôsobia aj v renomovaných odborných združeniach na ochranu kultúrneho dedičstva na Slovensku. Vďaka týmto príspevkom, ktoré s radosťou zverejňujeme v našom zborníku, sme si opäť bližšie posvietili na osobnosti a na dielo Viliama Figuša-Bystrého, Mikuláša Schneidera-Trnavského, Jána Podhradského, ale aj na ľudovú tvorivosť, ktorá bola vďaka odborným výskumom zachytená v našom slovenskom vojvodinskom prostredí v obci Pivnica, respektíve v iných prostrediach, z ktorých následne na Slovensku vznikli krajanské programy pod názvom Obrazy z Dolnej zeme. Na konferencii sme sa dotkli aj pomerne nového trendu, keď sa vďaka TV Folklorika začala systematicky prezentovať ľudová tradícia Slovákov vo Vojvodine na Slovensku.

Konferencia privítala aj odborníkov z domáceho prostredia, a tak sme mali možnosť pozrieť sa na najnovšiu zbierku hudobnej tvorby Vladimíra Kováča z Báčskej Palanky, rovnako tak si vypočuť prehľad rozvoja hudobného života v Kysáči a zborového spevu v Selenči. Svojráznu umeleckú bodku za úspešným rokovaním na záver pripravili speváci z KZ Zvony a hudobníci z Orchestríka zo Selenče, ako aj operný spevák Boris Babík zo Starej Pazovy, ktorí pri príležitosti 10. výročia úmrtia Jána Nosáľa zo Selenče v umeleckom programe predniesli úryvky tohto hudobného skladateľa.

15. ročník muzikologickej konferencie sa konal v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Aj napriek tomu, že ho po prvýkrát nepodporil Výbor pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, predsa splnil vysoké nároky, ktoré toto fórum na organizátorov ukladá. Zámer, venovať sa výskumu, dokumentácii a prezentácii hudby Slovákov vo Vojvodine, sa podarilo naplniť. Svedčí o tom aj zborník prác, ktorý našim čitateľom s radosťou predkladáme. Súčasťou 15. ročníka konferencie bolo aj odovzdávanie autorských výtlačkov zborníka 14. konferencie, ktorý zmapoval prínos Juraja Feríka st. a Juraja Feríka ml. do hudobného života vojvodinských Slovákov. Opäť sa nám potvrdilo, že pokiaľ ide o ochranu nehmotného, v našom prípade hudobného dedičstva, natrvalo zostáva iba to, čo je zapísané a práve táto skutočnosť nás motivuje aj v budúcnosti zachytiť zatiaľ nedostatočne známe témy z hudobného života vojvodinských Slovákov.

Milina Sklabinská

Zborník v elektronickej podobe sa nachádza tuná.