Sriemska Mitrovica

Slováci, žijúci nad antickým mestom Sirmium

Zemepisná charakteristika a demografia

Sriemska Mitrovica je mesto, ktoré sa nachádza na severozápade Srbska a v juhozápadnej časti Vojvodiny. Leží na rieke Sáva a na južnom úpätí Fruškej hory. Dobrú polohu mesta určuje aj jeho vzdialenosť od hlavného mesta Srbska Belehradu – 75 km, od hlavného mesta Vojvodiny Nového Sadu – 50 km a k hranici s Chorvátskom je 35 km. Koordináty mesta sú 44° 58' 21" severnej zemepisnej šírky a 19° 36' 26" východnej zemepisnej dĺžky. Priemerná nadmorská výška je 82 m n. m.
Podľa súpisu obyvateľstva z roku 2002 žije v Sriemskej Mitrovici 39 084 obyvateľov. Väčšinu tvoria Srbi, spolu s nimi tu žijú aj Chorváti, Rusíni, Maďari, Ukrajinci a mnohí iní. Žije tu aj 186 Slovákov, ktorí tvoria 0,47 % celkového obyvateľstva. Priemerný vek obyvateľov tohto mesta je 39,5 rokov.

Špecifiká

Už pri prvej návšteve Sriemskej Mitrovice možno spozorovať, že mesto má bohatú históriu. Na rôznych miestach sú umiestnené pútače o archeologických vykopávkach. Kedysi tu bolo antické mesto Sirmium, ktoré vzniklo v 1. storočí n. l. a bolo jedným zo štyroch hlavných miest neskoršieho obdobia Rímskej ríše. Pre verejnosť je sprístupnený priestor Cisárskeho paláca, ktorý predstavuje iba časť mestského komplexu pod Sriemskou Mitrovicou. Ten zatiaľ nie je preskúmaný archeologickými vykopávkami, hoci tu bol odkrytý hipodróm – najväčšia stavba antickej architektúry mimo územia dnešného Talianska. Existujú tiež dôkazy, že sú tu rímske kúpele, nekropoly, luxusné domy a iné pamiatky. Nachádza sa tu aj veľký počet fresiek a sôch – diel prvotriednych umelcov a dekoratérov. Nie div, že tamojší Slováci spolu s inými obyvateľmi Sriemskej Mitrovice sú na to pyšní a potajme veria, že sa im podarí pri kopaní základov nájsť aspoň niekoľko rímskych zlatých, ako sa to stalo ich jednému spoluobčanovi.

Historické fakty a súčasnosť

Slováci prichádzali do Sriemskej Mitrovice v troch etapách: približne od konca 19. storočia, po druhej svetovej vojne a po roku 1960. Nepoznáme presný príchod Slovákov do Sriemskej Mitrovice, žili tu však už začiatkom 20. storočia. Matriky uvádzajú, že v roku 1902 tu žilo 156 Slovákov. Z tejto prvej vlny sa zachovali niektoré svedectvá o najstarších Slovákoch v Sriemskej Mitrovici v severnej časti mesta – na evanjelickom cintoríne, ktorý zriadili koncom 19. storočia v susedstve s dominantným rusínskym a malým nazarénskym cintorínom. Vtedy túto časť mesta obývali Rusíni – prístupová ulica sa dodnes volá Rusínska ulica. V ľavej časti cintorína sú hroby evanjelikov – luteránov. Pochovávali tam prevažne Nemcov, Slovákov a Čechov. Nachádzame tu priezviská: Fábry, Brtka, Tordaj, Krnáč, Nemý, Týr a i., ktoré sú aj v okolitých sriemskych dedinách. Na novom mestskom cintoríne je vytvorený spoločný priestor pre hroby všetkých národností a vierovyznaní. Tu môžeme nájsť slovenské priezviská zo sekundárnej vlny migrácie – Ožvát, Čief, Kopčok, Zelenák a ďalšie.

Po druhej svetovej vojne sa v Sriemskej Mitrovici začal rozvíjať priemysel. V roku 1953 tu žilo 130 Slovákov a o desať rokov neskôr 161 Slovákov, ktorí si našli pracovné príležitosti v továrni na spracovanie dreva a v lodeniciach. Do mesta prichádzali s celou rodinou alebo si zakladali nové, často zmiešané manželstvá. V tomto období sa nepodarilo Slovákom zorganizovať kultúrno-spoločenský život. Časť potomkov týchto staroosadlíkov sa asimilovala, slovenský jazyk dnes už neovláda a iba niektorí sa otvorene hlásia k svojim predkom.

Dôkazy o spolunažívaní viacerých národností nachádzame v cirkevnom živote. Evanjelický kostol v prvej polovici 20. storočia patril mitrovickým Nemcom, navštevovali ho však aj slovenskí evanjelici. Po druhej svetovej vojne bol evanjelický kostol skonfiškovaný a zbúraný.

V cirkevnom živote Slovákov dochádza k asimilácii. Časť veriacich rezignovala na verejný cirkevný život a malý počet evanjelikov prestúpil do katolíckej cirkvi. Manželstvá sa utvárali z rozličných národností a vierovyznaní (prevažne Chorváti a Maďari). Preto aj v súčasnosti niekoľkí z nich – spolu so Slovákmi pochádzajúcimi zo Selenče – navštevujú katolícky kostol. Druhá vlna migrácie bola hneď po ukončení druhej svetovej vojny. V roku 1945 prišli sem rodina Ožvátová a rodina Čiefová pôvodom z Kysáča. Známy sa stal Miško Ožvát – zaslúžilý člen protifašistického odboja a neskôr organizátor kultúrneho života Slovákov. Bol aj členom predsedníctva Matice slovenskej (Sriem) v roku 1945.

Tretia migračná vlna Slovákov bola začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia. Lákali ich voľné pracovné miesta v novootvorených továrňach na spracovanie dreva a cukru (Mitros, Celuloza, Poljostroj). Slováci sem prichádzali z okolitých dedín (Erdevík, Lug, Ľuba, Binguľa, Šíd a Stará Pazova). Z tohto obdobia sú priezviská Rybár, Mocko, Paculová, Lavrňa a iné. Ani v tomto období tu neboli združenia, spolky a v školách sa nevyučovalo v slovenskom jazyku. Staršie generácie si spoločenský a duchovný život nachádzali v kostoloch vo svojich rodiskách v okolitých slovenských dedinách.

V osemdesiatych rokoch 20. storočia sa zrodila myšlienka založiť slovenský evanjelický zbor (kantor Chrenka z Erdevíka a učiteľ Vladimír Bartoš). Táto myšlienka sa realizovala až o dvadsať rokov neskôr. Hŕstka veriacich evanjelikov sa stretávala v rôznych domácnostiach. Cirkevný zbor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Sriemskej Mitrovici bol oficiálne založený v máji 2001. Zo začiatku sa veriaci stretávali v gréckokatolíckom chráme. Po troch rokoch sa evanjelický zbor osamostatnil. Členovia sa stretávajú v modlitebnici v súkromnom dome rodiny Zelenákovej na bohoslužbách každú nedeľu. Raz mesačne ich navštevuje erdevícky farár. V roku 2001 bolo v evidencii zboru 142 veriacich. Do roku 2012 sa udržuje približne takýto počet veriacich.

Kultúrny život

Po viacerých rokoch aktívnej činnosti cirkevníkov sa zrodila myšlienka založiť Miestny odbor Matice slovenskej v Srbsku (MO MS) v Sriemskej Mitrovici. Je to ďalší pokus o zachovanie národnej identity. Odbor sa zameriava na šírenie informácií o Slovákoch v tomto meste, ako aj na vytváranie nových kontaktov doma a v zahraničí. Spolupracuje so staropazovským miestnym odborom MS, s ktorým organizuje rôzne kultúrno-umelecké podujatia, najmä vzdelávacie a filmové večierky. Zahraničná spolupráca sa doposiaľ zameriavala hlavne na vítanie hostí zo Slovenska na medzinárodnom folklórnom festivale Srem folk fest v Sriemskej Mitrovici. Predsedom miestneho odboru MS od jeho založenia je Michal Rybár.

Bartolomej Godra (1832 – 1874) – etnograf a lekár, pôsobil ako vojenský lekár v Sriemskej Mitrovici. Okrem lekárskeho povolania sa venoval aj štúdiu prírodných vied. Je autorom etnografického, historického a topografického opisu okolia Petrovaradína Na mieste, kde bol niekedy evanjelický kostol, boli po druhej svetovej vojne postavené obytné domy a vznikli tu priestory pre podnikateľov. V jednom dome si zriadil Ferdinand Týr obuvnícku dielňu. Jeho otec, tiež obuvník pôvodom z Pivnice, patril k prvej vlne slovenských prisťahovalcov do Sriemskej Mitrovice. Spomienku na túto remeselnícku rodinu si uchovávajú Mitrovčania tak, že časť ulice, na ktorej táto dielňa stála, nazývajú Tirov ćošak (Týrov roh).

Slováci v Sriemskej Mitrovici – tak ako aj v iných prostrediach – usporadúvajú každoročne symbolickú slávnosť s cieľom poďakovať sa za úrodu. Takáto slávnosť sa spravidla koná v evanjelických kostoloch a vyznačuje sa najmä bohato ozdobeným oltárom s rôznymi druhmi ovocia a zeleniny. Na fotografii záber z poďakovania za úrodu v Sriemskej Mitrovici v roku 2012.

Prečo by ste mali navštíviť Sriemsku Mitrovicu

Sriemska Mitrovica má svojim návštevníkom čo ponúknuť. Lákajú najmä archeologické vykopávky antického mesta Sirmium, ktoré leží pod Sriemskou Mitrovicou. Informácie o dejinách, etnológii a umení možno získať v oblastnom sriemskom múzeu a v mestských galériách.

Neďaleko mesta sa nachádza prírodná rezervácia Zasavica, ktorá ponúka širokú škálu zaujímavostí pre turistov. V autentickom prírodnom prostredí si návštevník môže pozrieť miestnu flóru a faunu, autochtónne druhy domácich zvierat, povoziť sa na člnoch a je tu aj možnosť rybolovu.

V okolí Sriemskej Mitrovice sa pestuje aj ekoturistika. Sú tu rozličné vidiecke domácnosti a „sálaše“ a návštevníci si môžu pozrieť jeden z početných fruškohorských pravoslávnych kláštorov.

(Výskum vykonal Marijan Pavlov)