Prvý akademik Srbskej akadémie vied z radov vojvodinských Slovákov, Dr. Ján Kmeť bol doktor vied, profesor slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade, akademik Vojvodinskej a Srbskej akadémie vied a umení, doctor honoris causa Univerzity Komenského v Bratislave, nestor slovakistiky v Juhoslávii, významný literárny vedec, literárny historik, kritik, komparatista a kultúrny historik, redaktor a všestranný kultúrny dejateľ v Juhoslávii.

Narodil sa 18. októbra 1927 v Aradáči. Jeho rodičia Martin Kmeť a matka Emília Demčíková pôsobili ako učitelia pochádzajúci takisto z intelektuálnych kruhov. Jeho bratia Martin a Vladimír si zvolili učiteľské povolanie a sestra Emília bola inžinierka agronómie.

Na miesto školenia Jána Kmeťa vplývali pracoviská jeho rodičov. Do základnej školy chodil v Silbaši (1933 – 1935) a v Petrovci (1935 – 1937). Vtedajšie nižšie ročníky gymnázia absolvoval v Petrovci (1937 – 1941), rok sa školil na vyšších ročníkoch v Novom Sade (1941 – 1942) a potom sa zasa vrátil do Petrovca, kde prerušil školenie roku 1944. Mladý 17-ročný gymnazista vtedy vstúpil do bojových šíkov XIV. vojvodinskej údernej slovenskej brigády, v ktorej úspešne zastával vedúce funkcie. Po ukončení vojny sa vrátil do gymnaziálnych petrovských lavíc a potvrdil svoje mimoriadne nadanie úspešnou finalizáciou stredoškolského vzdelania.

Vysokoškolské štúdia slovakistiky chcel ukončiť v Bratislave, kde sa školil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, ale po rezolúcii Informbyra sa vrátil do Juhoslávie, zamestnal sa na petrovskom gymnáziu a učiteľskej škole; vysokoškolský diplom získal v Belehrade (roku 1952) ako externý študent.

Prakticky nechal hlboké stopy v petrovskom školstve (ale aj v celonárodnom slovenskom školstve) v rokoch 1949 – 1960. Keď došlo k reorganizácii škôl utvorením štvorročného gymnázia a pripojením progymnázia k štyrom ročníkom ľudovej školy, stal sa prvým riaditeľom novozaloženej Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci.

Od roku 1960 bol Ján Kmeť Novosadčan. Rok pôsobil ako profesor na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade (odbor slovenský jazyk a litertúra) a od roku 1961 až po dôchodok neúnavne prenášal svoje bohaté poznatky zo slovenskej lietratúry (ale aj jazyka) študentom slovakistiky na Filozofickej fakulte.

Pričinil sa o inštitualizovanie odboru, o osamostatnenie Katedry slovenského jazyka a literatúry, neskôr jej prerastanie na Slovakistický ústav či Oddelenie slovakistiky. Ján Kmeť v novosadskom prostredí odborne postupoval: pokiaľ ide o pedagogickú činnosť, od roku 1977 bol riadnym profesorom a v oblasti vedy sa roku 1981 dopracoval za člena Vojvodinskej akadémie vied a umení. Ako vedúci na slovakistike prihliadal na jej kádrový rast a na špecializáciu každého pracovníka. Počet zamestnancov na slovakistike dosiahol maximum v polovici 80. rokov 20. st. V tejto súvislosti možno spomenúť, že sa Dr. Ján Kmeť vedel zastať aj iných odborníkov na Filozofickej fakulte ako dekan v rokoch 1975 – 1977, ak ich niekto neprávom brzdil v odbornom postupovaní. A povzbudzoval najmä mladých ľudí.

So školskou praxou je spätá učebnicová tvorba Jána Kmeťa, najmä keď ide o vyššie ročníky základnej školy a o gymnázium. Je autor gramatík, čítaniek, učebníc literatúry. Aj v tejto činnosti dodržiaval termíny. V Spolku vojvodinských slovakistov usmerňoval a intenzifikoval celkovú činnosť. Osobitnou kapitolou je redigovanie kníh, lebo Ján Kmeť pomohol nejednému spisovateľovi.

Na všetkých poliach, na ktorých pôsobil, sa dostali do popredia jeho organizačné a inšpiratívne schopnosti. Aj za zaťažených okolností vynakladal obrovské úsilie, aby sa na konkrétnom úseku rozvíjala a podnecovala slovenskosť, pričom nepopieral inosť.

Zomrel 16. októbra 2003 v Novom Sade a pochovaný bol 17. októbra na petrovskom cintoríne.