Produkcia slovenskej hudby, Rádio Vojvodiny

Rádio Nový Sad sa po prvýkrát ozvalo 29. novembra 1949 a v slávnostnom programe odznelo otvorenie v slovenskej reči o 17.30h. Po dlhodobých prípravách Rádio Nový Sad odštartovalo s programami informatívneho, umeleckého, hudobného, zábavného a vzdelávacieho charakteru a to v piatich jazykoch - srbskochorvátskom, maďarskom, slovenskom, rumunskom a rusínskom čo v tom čase predstavovalo veľkú politickú a kultúrnu udalosť vo Vojvodine. Príchodom umeleckého, hudobného, zábavného a vzdelávacieho programu Rádia Nový Sad v slovenskej reči, kultúrny život Slovákov vo Vojvodine, ktorý sa do vtedy prevažne spoliehal na tlačené slovo, dostal bohatší obsah, rôznorodejšie formy a podporu novej tvorby. Rozvoj jednotlivých segmentov kultúry, pestovanie kultúrnych tradícií, rozvoj jazykovej kultúry a zber ľudového a hudobného dedičstva predstavovali významnú udalosť v kultúrnom živote Slovákov a jednoznačne obohatili ich kultúrne aktivity. Slováci či Vojvodinčania vôbec si rýchlo vytvorili vzťah k rádiu a svoje denné pracovné a iné povinnosti ladili s programovou schémou tejto rádio stanice.

Keď ide o hudobnú oblasť tá sa v Rádiu Nový Sad v najväčšej miere vzťahovala na pestovanie ľudovej hudby a ľudových piesní všetkých národnostných menšín. V tom zmysle rádio stanica angažovala hudobníkov a spevákov, ktorí poslucháčom dennodenne pripravovali rôznorodý hudobný program. Študijné podmienky boli na začiatkoch skromné – magnetofón zatiaľ ešte nebol v použití a zásoby fonotéky symbolické tak že sa vysielania konali v štúdiu a program vysielal priamo a na živo. V prvotnej schéme hudobný program bol v porovnaní s hovorovým zastúpený na 49,5 %. Začiatkom 50. rokov rozšírením rádio programu bol rozšírený aj hudobný program, lebo bolo umožnené zapájanie nových hudobných vysielaní so zastúpením rôznych hudobných žánrov.

Od začiatku pôsobenia bola v Rádiu venovaná veľká pozornosť aj produkcii slovenskej ľudovej hudby, obohateniu fondu a vyhľadávaniu nových spevákov. Na začiatku pôsobenia, do roku 1956 spevákov sprevádzal slovenský orchester na čele s primášom Jánom Ďuricom z Hložian za odborného vedenia Juraja Feríka st. a ako prví sa nahrávaní zúčastnili speváci z Petrovca Pavel Čáni, Pavel Spevák a Božena Miklovicová, z Kysáča Pavel Pixiades, zo Starej  Pazovy Marka Lakatošová – Šagová a Ján Majo, z Kovačice Ján Lenhart, zo Silbašu Zuzana Čelovská, z Aradáča Jozef Čech. Neskôr sa konala audícia pre slovenských sólistov v RNS, ktorej vyhoveli z Padiny Eva Poničanová, z Hložian Ondrej Čáni, Michal Labát z Kovačice a ďalší. Organizoval sa aj odchod do terénu s cieľom zaznamenávať piesne z rôznych prostredí a takto bol na magnetofónové pásy, ktoré sa začali používať od roku 1956, nahraný veľký počet piesní.

Neskôr v súlade s rôznymi spoločenskými zmenami menila sa aj vysielacia schéma, mnohé hudobné ansámbly zanikli, niektoré sa lepšie profilovali. Hudobné vysielania okrem zábavnej funkcie vplývali aj na hudobný vkus poslucháčov, popularizovali hudobnú produkciu vojvodinských skladateľov a interprétov a podporovali výskum hudobného dedičstva a zber ľudovej piesne národov a národností Vojvodiny. Zosietenie Rádio Nového Sadu s inými Rádio a TV centrami, zapájaním sa do spoločných akcií a programových projektov urýchlilo vybudovanie novej centrálnej réžie v budove RNS, aby sa v roku 1965 slávnostne otvorila aj nová budova Rádia s koncertnou sieňou Štúdio M.

V roku 1965 ako hosť Rádia Nový Sad v tomto meste pobudol známy, vtedy československý, skladateľ a dirigent Tibor Andrašovan, ktorého pre potreby Redakcie v slovenskej reči angažovalo RNS, aby urobil úpravy a nahral ľudové piesne a tance Slovákov z Vojvodiny. Tibor Andrašovan chodieval za týmto účelom do RNS periodicky a nahral tak slovenské ľudové piesne z takmer všetkých slovenských prostredí pre rôzne obsadenia podľa zásady – spevák spieva piesne z prostredia z ktorého prichádza. Úlohu upravovať slovenské piesne neskôr prebrali: Juraj Ferík ml., najprv ako dirigent nišskej filharmónie neskôr ako stály dirigent ľudových orchestrov RNS, Ján Ďurica, Ján Nosál, Martin Kmeť a Kvetoslava Benková. V 80. rokoch na výpomoc ľudovému orchestru pre nahrávanie slovenských piesní prichádzali aj primáši zo Slovenskej republiky Štefan Molota a Miroslav Dudík, primáší vtedajšieho Orchestra ľudových nástrojov bratislavského rozhlasu, dirigent Pavol Tonkovič a hudobný redaktor Ondrej Demo. Fond sa zväčšoval aj odkupom súkromných platní a aj výmenou Rádia Belehrad s Československým rozhlasom. Okrem ľudových piesní nahrané boli aj piesne skladateľov ako napr. Mikuláša Šnajdera Trnavského skladané v duchu ľudových piesní a piesne tanečné.

Slovenskú hudobnú produkciu mali na starosti hudobní redaktori a producenti chronologicky - Anna Labátová, Anna Miškovicová, Jarmila Cinkotská – Dobromirovová, Ján Nosál, Martin Kmeť, a formovaním hudobnej produkcie, ktorá bola od roku 1975 zahrnutá do Umeleckej produkcie ako samostatná pracovná jednotka, prvou producentkou pre slovenskú hudbu bola Kvetoslava Benková, ktorá túto činnosť vykonávala do roku 1992. V hudobnej redakcii zároveň pôsobili Samuel Kováč st., Ondrej Maglovský a Mária Zdravkovićová.

Rádio Nový Sad organizoval alebo bol spoluorganizátorom veľkého počtu verejných vysielaní a koncertov na území celej Vojvodiny, ktoré zároveň aj prenášal. Týmto bola afirmovaná aj hudobná tvorba národov a národností čo ďalej podnietilo potrebu vytvárania vlastnej hudobnej produkcie a formovanie stálych hudobných telies. Podujatia, ktoré pestovali slovenskú hudobnú tvorbu a na ktorých sa podieľal rozhlas, boli: festival slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli (založený v roku 1966), od roku 1974 festival slovenskej populárnej tvorby Zlatý kľúč (predtým Súťaž o slovenskú hudobnú tvorbu a Festival slovenskej hudobnej tvorby) obsahujúci tvorbu pre deti, dospelých, tvorbu lyrických a v istom období aj angažovaných piesní ako aj niektoré iné hudobno-folklórne podujatia, pestujúce najmä tradičné formy slovenskej hudby. Pre tieto podujatia rádio v úlohe spoluorganizátora poskytovalo orchestrálne obsadenie (ľudový orchester alebo tzv. tanečný orchester), profesionálne ozvučenie, scénografiu atď. Rádio Nový Sad si týmto spôsobom zabezpečovalo kvalitnú produkciu, ktorá bola zaradená do fonotéky a ktorú rádio vysielalo vo svojich programoch.

Začiatok osemdesiatych rokov bol pre rozvoj Rádia Nový Sad významný, lebo sa objem programov a možností v mnohom rozširuje. Rádio Nový Sad tak disponoval rumunsko-srbským a maďarsko-slovenským ľudovým orchestrom, tamburášskym orchestrom a Tanečným orchestrom ako aj ďalšími menšími speváckymi a hudobnými zoskupeniami. K sólistom slovenskej piesne Gustavovi Babjakovi, Eve Glozíkovej, Jánovi Košútovi, Jurajovi Kubečkovi, Anne Markovej, Anne Očovejovej a Anne Sičovej – Babjakovej priradili sa Mária Súdiová, Katarína Parasková, Zuzana Gajanová, Anna Širková, Milina Macková, Jarmila Kozová, Kvetoslava Čániová- Benková, bratia Ján a Vladimír Gedeľovskovci, Ľudmila Berediová, Želmíra Benková, Jaroslava Vlčeková, Jozef Bisák a ďalší. Niektorí z ních nahrávali aj slovenské tanečné piesne. Inštrumentálnymi sólistami boli Michal Ďarmotský a Michal Čemerský zo Starej Pazovy (harmonika), Juraj Zolňan huslista zo Selenče a Tomáš Brezina huslista z Vojlovice. Nahrávali sa spevácke zoskupenia, ako boli ženská, mužská a zmiešaná spevácka skupina zo Selenče, Kovačice, Báčskeho Petrovca, Hložian, ľudový orchester a speváci z Pivnice a iní. Najmladšiu generáciu interprétov slovenských piesní činia Juraj Súdi, Rastislav Struhár, Miroslav Hemela, Jana Kubečková, Sabína Trbarová, Slovenka Benková, Ava Mária Zdravkovićová, Anna Zlochová, Mária Turanská a i.

Deväťdesiate roky priniesli stagnáciu a v mnohom devastovali exzistujúce formy práce tohto významného média. Jeho poslanie je však pred novými možnosťami, ktoré prináša doba a jeho pokračovatelia majú bohaté základy ,na ktorých budú aj v budúcnosti stavať. Pokračovaním v polstoročím trasovanej ceste a zveľaďovaním na tísícky archívnych jednotiek obsiahleho opusu trvalých a terénnych nahrávok slovenskeho hudobného materiálu by sa malo pokračovať a tak aj naďalej zachovávať našu tradičnú kultúru, čo si novosadský rozhlas ešte na začiatku svojho pôsobenia predsavzal.

Piata Konferencia muzikológov a hudobných odborníkov