Rádio
Nový Sad sa po prvýkrát ozvalo 29. novembra 1949 a v slávnostnom
programe odznelo otvorenie v slovenskej reči o 17.30h. Po dlhodobých prípravách Rádio Nový Sad odštartovalo
s programami informatívneho,
umeleckého, hudobného, zábavného a vzdelávacieho charakteru a to
v piatich jazykoch - srbskochorvátskom, maďarskom, slovenskom,
rumunskom a rusínskom čo v tom čase predstavovalo veľkú
politickú a kultúrnu udalosť vo Vojvodine. Príchodom umeleckého,
hudobného, zábavného a vzdelávacieho programu Rádia Nový Sad v
slovenskej reči, kultúrny život Slovákov vo Vojvodine, ktorý sa
do vtedy prevažne spoliehal na tlačené slovo, dostal bohatší
obsah, rôznorodejšie formy a podporu novej tvorby. Rozvoj
jednotlivých segmentov kultúry, pestovanie kultúrnych tradícií,
rozvoj jazykovej kultúry a zber ľudového a hudobného dedičstva
predstavovali významnú udalosť v kultúrnom živote Slovákov a
jednoznačne obohatili ich kultúrne aktivity. Slováci či
Vojvodinčania vôbec si rýchlo vytvorili
vzťah k rádiu a svoje denné pracovné a iné
povinnosti ladili s programovou schémou tejto rádio stanice.
Keď ide o hudobnú oblasť tá sa v Rádiu Nový Sad
v najväčšej miere vzťahovala na pestovanie ľudovej hudby
a ľudových piesní všetkých národnostných menšín. V tom
zmysle rádio stanica angažovala hudobníkov a spevákov, ktorí
poslucháčom dennodenne pripravovali rôznorodý hudobný program.
Študijné podmienky boli na začiatkoch skromné – magnetofón
zatiaľ ešte nebol v použití a zásoby fonotéky
symbolické tak že sa vysielania konali v štúdiu a program
vysielal priamo a na živo. V prvotnej schéme hudobný program
bol v porovnaní s hovorovým zastúpený na 49,5 %.
Začiatkom 50. rokov rozšírením rádio programu bol rozšírený
aj hudobný program, lebo bolo umožnené zapájanie nových
hudobných vysielaní so zastúpením rôznych hudobných žánrov.
Od
začiatku pôsobenia bola v Rádiu venovaná veľká
pozornosť aj produkcii slovenskej ľudovej hudby, obohateniu fondu
a vyhľadávaniu nových spevákov. Na začiatku pôsobenia, do
roku 1956 spevákov sprevádzal slovenský orchester na čele
s primášom Jánom Ďuricom
z Hložian za odborného vedenia Juraja
Feríka st. a ako prví
sa nahrávaní zúčastnili speváci z Petrovca Pavel
Čáni, Pavel
Spevák a Božena
Miklovicová, z Kysáča Pavel
Pixiades, zo Starej Pazovy Marka
Lakatošová – Šagová a Ján Majo,
z Kovačice Ján Lenhart,
zo Silbašu Zuzana Čelovská,
z Aradáča Jozef Čech.
Neskôr sa konala audícia pre slovenských sólistov v RNS, ktorej
vyhoveli z Padiny Eva Poničanová,
z Hložian
Ondrej Čáni, Michal Labát z Kovačice
a ďalší. Organizoval sa aj odchod do terénu s cieľom
zaznamenávať piesne z rôznych prostredí a takto bol na
magnetofónové pásy, ktoré sa začali používať od roku 1956,
nahraný veľký počet piesní.
Neskôr
v súlade s rôznymi spoločenskými zmenami menila sa aj
vysielacia schéma, mnohé hudobné ansámbly zanikli, niektoré sa
lepšie profilovali. Hudobné vysielania okrem zábavnej funkcie
vplývali aj na hudobný vkus poslucháčov, popularizovali hudobnú
produkciu vojvodinských skladateľov a interprétov
a podporovali výskum hudobného dedičstva a zber ľudovej
piesne národov a národností Vojvodiny. Zosietenie Rádio
Nového Sadu s inými Rádio a TV centrami, zapájaním sa
do spoločných akcií a programových projektov urýchlilo
vybudovanie novej centrálnej réžie v budove RNS, aby sa
v roku 1965 slávnostne otvorila aj nová budova Rádia
s koncertnou sieňou Štúdio
M.
V roku
1965 ako hosť Rádia Nový Sad v tomto meste pobudol známy,
vtedy československý, skladateľ a dirigent Tibor
Andrašovan, ktorého pre potreby
Redakcie v slovenskej reči angažovalo RNS, aby urobil úpravy
a nahral ľudové piesne a tance Slovákov z Vojvodiny.
Tibor Andrašovan chodieval za týmto účelom do RNS periodicky
a nahral tak slovenské ľudové piesne z takmer všetkých
slovenských prostredí pre rôzne obsadenia podľa zásady –
spevák spieva piesne z prostredia z ktorého prichádza.
Úlohu upravovať slovenské piesne neskôr prebrali: Juraj
Ferík ml., najprv ako dirigent nišskej
filharmónie neskôr ako stály dirigent ľudových orchestrov RNS,
Ján Ďurica, Ján Nosál,
Martin Kmeť a Kvetoslava Benková.
V 80. rokoch na výpomoc ľudovému orchestru pre nahrávanie
slovenských piesní prichádzali aj primáši zo Slovenskej
republiky Štefan Molota
a Miroslav Dudík, primáší
vtedajšieho Orchestra ľudových nástrojov bratislavského
rozhlasu, dirigent Pavol Tonkovič
a hudobný redaktor
Ondrej Demo. Fond sa zväčšoval aj
odkupom súkromných platní a aj výmenou Rádia Belehrad
s Československým rozhlasom. Okrem ľudových piesní nahrané
boli aj piesne skladateľov ako napr. Mikuláša Šnajdera Trnavského
skladané v duchu ľudových piesní a piesne tanečné.
Slovenskú
hudobnú produkciu mali na starosti hudobní
redaktori a producenti chronologicky - Anna
Labátová, Anna
Miškovicová, Jarmila
Cinkotská – Dobromirovová, Ján Nosál, Martin Kmeť,
a formovaním hudobnej produkcie, ktorá bola od roku 1975
zahrnutá do Umeleckej produkcie ako samostatná pracovná jednotka,
prvou producentkou pre slovenskú hudbu bola Kvetoslava
Benková, ktorá túto činnosť
vykonávala do roku 1992. V hudobnej redakcii zároveň pôsobili
Samuel Kováč st.,
Ondrej Maglovský a
Mária Zdravkovićová.
Rádio
Nový Sad organizoval alebo bol spoluorganizátorom veľkého počtu
verejných vysielaní a koncertov na území celej Vojvodiny,
ktoré zároveň aj prenášal. Týmto bola afirmovaná aj hudobná
tvorba národov a národností čo ďalej podnietilo potrebu
vytvárania vlastnej hudobnej produkcie a formovanie stálych
hudobných telies. Podujatia, ktoré pestovali slovenskú hudobnú
tvorbu a na ktorých sa podieľal rozhlas, boli: festival
slovenských ľudových piesní Stretnutie
v pivnickom poli (založený v
roku 1966), od roku 1974 festival slovenskej populárnej tvorby Zlatý
kľúč (predtým Súťaž o slovenskú
hudobnú tvorbu a Festival slovenskej hudobnej tvorby) obsahujúci
tvorbu pre deti, dospelých, tvorbu lyrických a v istom
období aj angažovaných piesní ako aj niektoré iné
hudobno-folklórne podujatia, pestujúce najmä tradičné formy
slovenskej hudby. Pre tieto podujatia rádio v úlohe
spoluorganizátora poskytovalo orchestrálne obsadenie (ľudový
orchester alebo tzv. tanečný orchester), profesionálne ozvučenie,
scénografiu atď. Rádio Nový Sad si týmto spôsobom zabezpečovalo
kvalitnú produkciu, ktorá bola zaradená do fonotéky a ktorú
rádio vysielalo vo svojich programoch.
Začiatok
osemdesiatych rokov bol pre rozvoj Rádia Nový Sad významný, lebo
sa objem programov a možností v mnohom rozširuje. Rádio
Nový Sad tak disponoval rumunsko-srbským a maďarsko-slovenským
ľudovým orchestrom, tamburášskym orchestrom a Tanečným
orchestrom ako aj ďalšími menšími speváckymi a hudobnými
zoskupeniami. K sólistom slovenskej piesne Gustavovi
Babjakovi, Eve
Glozíkovej, Jánovi
Košútovi, Jurajovi
Kubečkovi, Anne
Markovej, Anne
Očovejovej a Anne
Sičovej – Babjakovej priradili sa
Mária Súdiová,
Katarína Parasková, Zuzana Gajanová,
Anna Širková, Milina Macková, Jarmila Kozová, Kvetoslava Čániová-
Benková, bratia Ján a Vladimír Gedeľovskovci, Ľudmila
Berediová, Želmíra Benková, Jaroslava Vlčeková, Jozef Bisák
a ďalší. Niektorí z ních nahrávali aj slovenské
tanečné piesne. Inštrumentálnymi sólistami boli Michal
Ďarmotský a Michal Čemerský zo
Starej Pazovy (harmonika), Juraj
Zolňan huslista zo Selenče a Tomáš
Brezina huslista z Vojlovice. Nahrávali
sa spevácke zoskupenia, ako boli ženská, mužská a zmiešaná
spevácka skupina zo Selenče, Kovačice, Báčskeho Petrovca,
Hložian, ľudový orchester a speváci z Pivnice a iní.
Najmladšiu generáciu interprétov slovenských piesní činia Juraj
Súdi, Rastislav Struhár, Miroslav Hemela, Jana Kubečková, Sabína
Trbarová, Slovenka Benková, Ava Mária Zdravkovićová, Anna
Zlochová, Mária Turanská a i.
Deväťdesiate
roky priniesli stagnáciu a v mnohom devastovali
exzistujúce formy práce tohto významného média. Jeho poslanie je
však pred novými možnosťami, ktoré prináša doba a jeho
pokračovatelia majú bohaté základy ,na ktorých budú aj
v budúcnosti stavať. Pokračovaním v polstoročím
trasovanej ceste a zveľaďovaním na tísícky archívnych
jednotiek obsiahleho opusu trvalých a terénnych nahrávok
slovenskeho hudobného materiálu by sa malo pokračovať a tak
aj naďalej zachovávať našu tradičnú kultúru, čo si novosadský
rozhlas ešte na začiatku svojho pôsobenia predsavzal.
Piata Konferencia muzikológov a hudobných odborníkov
