Múzeum Vojvodiny

Vojvodinské múzeum má bohatú minulosť a kontinuovaný historický vývoj. Myšlienka o založení múzea sa zrodila v októbri roku 1847 v Pešti, kde bolo vynesené rozhodnutie Matice srbskej o založení Srbskej národnej zbierky alebo Múzea. Prvá muzeálna zbierka vznikla z bohatej pozostalosti po Savovi Tekelijovi, ktorá vyrástla v Múzeum Matice srbskej. Matičné múzeum bolo otvorené roku 1933. Rozhodnutím pokrajinských orgánov 30. mája 1947 založené bolo Vojvodinské múzeum ako inštitúcia komplexného typu s početnými zbierkami z archeológie, etnológie, histórie, dejín umenia, zoológie, botaniky a geológie. Z tejto inštitúcie sa po rokoch formovalo a osamostatnilo: Vojvodinské múzeum robotníckeho hnutia a národnej revolúcie, Múzeum mesta Nového Sadu, Vojvodinské divadelné múzeum, Ústav pre ochranu kultúrnych pamiatok a Ústav pre ochranu prírody. Múzeum robotníckeho hnutia a národnej revolúcie, ktoré bolo založené roku 1956, bolo transformované v Múzeum socialistickej revolúcie a neskôr vo Vojvodinské historické múzeum. Roku 1992 sa Vojvodinské múzeum spojilo s Historickým múzeom v jednotnú inštitúciu pod názvom Vojvodinské múzeum.

Dnes je Vojvodinské múzeum organizačne, odborne a koncepčne moderná inštitúcia s bohatým zbierkovým fondom, ktorý počíta okolo 400 000 predmetov, a knižničným fondom počítajúcim vyše 50 000 publikácií. Od roku 1952 múzeum vydáva odbornú publikáciu, zborník prác, ktorý do roku 1992 vychádzal pod názvom Rad vojvođanskih muzeja čiže Činnosť vojvodinských múzeí a dnes má názov Rad Muzeja Vojvodine čiže Činnosť Vojvodinského múzea.

Múzeum sídli v dvoch budovách v Dunajskej ulici č. 35 až 37 v Novom Sade. Sú to budovy bývalého okresného a krajského súdu, vystavané roku 1896. Projektoval ich budapeštiansky architekta Gyula Vagner. Múzeum ich dostalo k dispozícii roku 1965, ale sa do nich nasťahovalo neskoršie, roku 1974. V budovách múzea je stála expozícia, miestnosti pre príležitostné výstavy, hala pre slávnostné príležitosti, prednáškové sály, pracovné laboratóriá, depá a iné. Súčasťou múzea sú: Drevenica – ukážka ľudového staviteľstva v Báčskom Jarku, Poľnohospodárska zbierka v Kulpíne, Kaštieľ v Čeláreve a Múzeum tlače v Novom Sade.

Stála expozícia múzea je otvorená roku 1990, rozprestiera sa na ploche 2 000 m², má vyše 4 000 exponátov zakomponovaných do troch tematických celkov: archeológia, história a etnológia. Sú tu početné exponáty zvláštnej, raritnej, muzeálnej a umeleckej hodnoty, ktoré prezentujú históriu a kultúrne dedičstvo multietnickej a multikonfesionálnej Vojvodiny. Stála výstava presvedčivo hovorí o minulosti vojvodinského územia od prahistórie do 20. storočia a o civilizačných úspechoch ľudí, žijúcich na tomto území v rozpätí osem tisíc rokov. Koncepciu a stvárnenie expozície vysoko hodnotia nielen domáci, ale aj zahraniční návštevníci múzea. Okrem stálej expozície múzeum každoročne pripravuje tematické výstavy, ktoré sú inštalované i v iných mestách, tak v Srbsku, ako i v zahraničí.

Vojvodinské múzeum je múzeum komplexného typu a zahŕňa oddelenia archeológie, histórie, dejín umenia, etnológie, konzervátorsko-reštaurátorské, pedagogické a administratívne oddelenie a má vyše sto zamestnancov. V etnologickom oddelení pracuje 9 etnológov a 2 praktikantky. Každému etnológovi pridelená je jedna zbierka, ktorú má na starosti, to znamená, že odborník sa venuje jednej téme, pracuje s muzeáliami, dbá o ich ochranu, vedecky spracúva a uverejňuje odborné texty v zborníku.

Etnologické oddelenie pozostáva z nasledujúcich zbierok: Ľudová architektúra a nábytok, Ľudové remeslá, Tradičné poľnohospodárstvo a hospodárstvo, Ľudový odev, Interiérový textil, Spoločenský život a obyčaje. Etnomuzikologická zbierka s muzikologickým a etnomuzikologickým fondom zatiaľ nemá vedúceho pre nedostatky odborných kádrov. Táto zbierka bola formovaná roku 1955 pri etnologickom oddelení a vlastní bohatý fond hudobného matérialu, ako i dokumentáciu o hudobnom živote v multietnickej Vojvodine. Jedinečnú hodnotu majú skupiny predmetov, ktoré tvoria magnetofónové pásky, notové zápisy, tlačené a rukopisné, knihy, fotografie, predmety patriace známym osobnostiam zo sveta hudby, predovšetkým známym vojvodinským skladateľom Jovanovi Pačuovi, Stevanovi Markovićovi a iným, ďalej je tu archív vojvodinských speváckych zborov, ako i ľudové hudobné nástroje, ktorých je vyše 100.

Prehľad slovenskej ľudovej hudby v etnomuzikologickom fonde Vojvodinského múzea

Fond fonotéky (magnetofónové pásky s nahrávkami ľudových piesní a melódií, tiež materiál, ktorý sa vzťahuje na rozprávanie o obyčajach) pozostáva zo 156-tich magnetofónových pások, z toho na 101. páskach sú maďarské piesne, na 13. slovenské (dve nemajú čísla/, na l2 srbské, na 9. rumunské, na 5. bunevacké, na 3. rómske, na 2. šokacké a na 2. rusínske ľudové piesne a melódie. Okrem spomenutých sú tu 3 pásky so srbským cirkevným spevom a 6 pások revolučných piesní a piesní z národnooslobodzovacieho boja /maďarské, srbské a slovenské/.

Piesne sú nahrávané na magnetofónoch Webcor, Hornyphon a Grunding. Slovenské ľudové piesne nahrávali zberatelia Mr. Martin Kmeť, Ján Nosáľ, Ján Lomen a Dr.Ladislav Leng. Systematický výskum slovenských ľudových piesní sa konal v rokoch 1957, 1959, 1962, 1963, 1965 a 1967, a to v: Aradáči, Novom Sade, Báčskom Petrovci, Kovačici, Padine, Selenči, Kulpíne, Jánošíku, Hajdušici, Dobanovciach, Boľovciach, Kysáči, Starej Pazove a v Pivnici. Fond fonotéky Vojvodinského múzea vlastní 13 magnetofónových pások, na ktorých je zaznamenané 742 slovenských ľudových piesní. Zo zoznamov piesní uložených spolu s magnetofónovými páskami /tri pásky nemajú žiadnu dokumentáciu/ sa môžeme dozvedieť, kde sa piesne zaznamenávali, a ako, napríklad v Kovačici – 141 piesní, v Pivnici – 99, v Báčskom Petrovci – 98, Kysáči – 62, Jánošíku – 50, Aradáči – 47 atď. I keď to nie sú presné údaje, aspoň nám hovoria o tom, že je počet piesní bohatý a chvályhodný.

Všetky pásky sú umiestnené v osobitnom regáli, každá škatuľa s páskou je označená poradovým číslom a skratkou, napr. pre slovenské nahrávky skratka Slov., a k nej je priložená technická listina s týmito údajmi: číslo pásky, typ magnetofónu, na ktorom je pieseň nahrávaná, rýchlosť nahrávania, miesto a dátum, kde bola nahraná. V škatuli je spolu s magnetofónovou páskou i zošit s analýzou piesní. V ňom je pre každú pieseň uvedené poradové číslo, miesto nahrávania, trvanie /v minútach/, počiatočné a záverečné slová textu piesne, údaje o interpretovi /meno a priezvisko, vek, povolanie, od koho sa pieseň naučil a iné/, druh piesne, pri akej príležitosti sa pieseň spievala, meno zberateľa a odborníka, ktorý zapísal pieseň v notovej a textovej podobe. Takto dôkladne je dokumentovaných deväť magnetofónových pások. Pri ostatných sa nachádza zoznam piesní, niekedy nie kompletný, a tri pásky nemajú žiadnu dokumentáciu. Zoznamy piesní sú preložené do srbčiny.

Anna Séčová - Pintírová

Použitá literatúra:

Bovdišová, M.: Materijal folklornog odseka /dokumentacija i smeštaj/. Pripravnički rad, Vojvođanski muzej, Nový Sad 1976.

Kol. autora: Vojvođanski muzej 1947 – 1987. Nový Sad. 1987.

Končar. R.: Muzej Vojvodine. In: Vodič, Muzej Vojvodine, Nový Sad, 2004, str. 3 – 4.

Digitalizácia zbierky nahrávok slovenských ľudových piesní v Múzeu Vojvodiny

V roku 2007 Komisia pre hudobnú činnosť Výboru pre kultúru NRSNM v spolupráci s Múzeom Vojvodiny a za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí odštartovala obsiahlu a systematickú digitalizáciu archívnych zbierok.

Keďže na úrovni kultúrnych inštitúcií neboli vytvorene mechanizmy, ktoré by túto prácu zabezpečili, na tomto projekte sa podieľalo novosadské súkromné prehrávacie štúdio Sonic line. Celkový postup digitalizácie operacionalizoval personál Múzea Vojvodiny, ktorý zvolil prehrávajúce štúdio a staral sa o archívnu zbierku, ktorá musela byť premiestnená do prehrávacieho štúdia a po prehrávaní spätne umiestnená na určené miesto v Múzeu. NRSNM ani žiadna iná inštitúcia nevlastní kópie týchto nahrávok, tie sú teda aj naďalej vlastníctvom Múzea, no na písomnú žiadosť sú dostupnú na vypočutie.

V tejto chvíli archívna zbierka obsahuje nasledujúce pásy obsahujúce slovenské piesne:

Slov. 1. Magnetophon-Langspielband BASF, Typ LGS, 350m, 1200 feet

Slov. 2.Typ CH Langspielband, 520 m

Slov. 3.Typ CH Langspielband, 520 m

Slov. 4.Typ CH Langspielband, 520 m

Slov. 5.Typ L, 350m

Slov. 6. Magnetophonband BASF, Typ LGS, 360 m, 1200 feet.

Slov. 7. WSM Long playing, 360 m, 1200 Feet.

Slov. 8.Typ CH Langspielband, 350 m.

Slov. 9. Magnetophonband BASF,Typ LGS 35, 360 m, 1200 feet.

Slov 10. Magnetophonband BASF,Typ LGS 35, 360 m, 1200 feet.

Slov.10a. Magnetband Typ 123, 540 m.

Slov. 11. Magnetband CR 35, U 6, 350 m.

Slov. 12. Magnetband CR 35, U 6, 350 m.

Slov. 13. BASF.

Slov. 14. Magnetband CR 35, U 6, 350 m.

15. Narodna muzika iz Vojvodine (obsahuje srbské, maďarské, rusínske, rumunské, slovenské - zo Selenče a Slankamenských Vinohradov, ako aj bunevské ľudové piesne) - je z roku 1977.

Vzhľadom na to, že prvých päť pásov bolo čiastočne poškodených, nebolo možné prepísať ich všetky v úplnosti do digitálnej podoby, čo potvrdilo, že k podobnej akcii malo prísť aj skôr. Napriek tomu dá sa povedať, že digitalizáciou bolo zahrnutých zhruba 90 percent piesní celkovej zbierky.

Pásky majú aj sprievodné materiály:

- zoznamy piesní

- zošity

Zoznamy piesní sú vypísané takmer pre všetky pásky, obsahujú názvy piesní, začiatočné slová, ako aj slová, ktorými sa pieseň končí. Zoznamy pre digitalizované prepisy bolo však potrebné upraviť a touto prácou sa zaoberala Anna Séčová-Pintírová.

Zošity majú pásy, čísla 1 až 9. Ide o etnomuzikologické záznamy, ktoré obsahujú údaje: čas a miesto zápisu, meno zapisovateľa hudobného záznamu, prípadne meno zapisovateľa textu, názov prvého verša, názov speváka - informátora, jeho vek, dátum narodenia, pôvod, od koho sa pieseň naučil, pri akých príležitostiach sa pieseň spieva, či sa spieva aj v čase, keď je výskum realizovaný, kde a kedy sa informátor pieseň naučil, jeho povolanie, gramotnosť. Nasledujúca strana obsahuje notový zápis s textom, tempové označenie a dôležité poznámky vyplývajúce z prednesu piesne. Triedené sú podľa osád a to znamená, že sa na takmer všetkých nachádzajú piesne z niekoľkých slovenských osád. Výnimkou je páska obsahujúca piesne iba z Kysáča.

Obsah zošitov je mimoriadne hodnotný a je výsledkom obsiahlej a zodpovednej práce najmä Mr. Martina Kmeťa, ktorý, ako uvidíme, bol zapisovateľom piesní v takmer všetkých zošitoch.

Páska číslo 1 - je to jediná páska, ktorá obsahuje dva zošity. Prvý obsahuje notové zápisy piesní a v úplnosti ho vypracoval etnomuzikológ Mr. Martin Kmeť, zatiaľ čo v druhom sa uvádzajú totožné údaje, ibaže s textom bez notového zápisu. Text zapísal Juraj Ferík st. táto páska bola nahrávaná v roku 1957, obsahuje spolu 43 piesní z B. Petrovca, Kovačice, Padiny a zo Selenče.

Zošit číslo 2 tiež podpisuje Mr. Martin Kmeť. Je z roku 1959 a obsahuje notové záznamy ľudových piesní z Kulpína a z Petrovca.

Zošit číslo 3 obsahuje notové zápisy piesní z Aradáča (16), Kovačice (32) a z Padiny (24). Zapisovateľom bol Mr. Martin Kmeť, zápis bol uskutočnený v roku 1959.

Zošit číslo 4 obsahuje 20 notových zápisov piesní z Hajdušice a 46 z Jánošíka. Zápisy vykonal Mr. Martin Kmeť v roku 1959. (V zošite sa uvádza, že chýbajú čísla 9 a 14.)

Zošit číslo 5 vznikol taktiež v roku 1959, zapisovateľom bol taktiež Mr. Martin Kmeť a nachádzajú sa v ňom zápisy 22 piesní z Aradáča, 8 z Kovačice a 1 z Padiny.

Zošit číslo 6 vznikol v rokoch 1959 až 1961. Obsahuje zápisy 2 piesní, ktoré hral orchester (štvorhlasnú úpravu), ide o zápis z Jánošíka, ďalej 14 piesní z Aradáča, ako aj 18 piesní z Kulpína z roku 1961. Všetky zápisy vykonal Martin Kmeť.

Zošit číslo 7 bol napísaný v roku 1962. Obsahuje 4 piesne z Dobanoviec, 14 piesní z Kovačice a 30 piesní zo Selenče (s tým, že 6 piesní bolo zapísaných v roku 1963) a 7 piesní z Boľoviec. Tieto zápisy uskutočnil Mr. Ján Nosál, obsahujú taktiež všetky údaje, ako aj notové zápisy.

Zošit číslo 8 vznikol v roku 1961 a obsahuje 62 piesní z Kysáča. Tieto sú rozdelené do dvoch častí - A (31 piesní) a B (31 piesní). Obsahuje všetky údaje a notové a textové zápisy, ktoré vytvoril Ján Lomen.

Zošit číslo 9 je z rokov 1964 a 1965. Zápis vykonal Mr. Martin Kmeť a obsahuje piesne nahrané v Petrovci, no vzhľadom na to, že 18 piesní zaspievala MáriaTušiakova, pôvodom zo Starej Pazovy, tento zošit obsahuje aj zápisy pazovských piesní, ktoré, všetci vieme, majú svoje špecifiká. Neskôr sa ukázalo, že Martin Kmeť sa vo svojej etnomuzikologickej činnosti osobitne venoval práve špecifikám pazovskej piesne.

Prvých deväť pások a zošitov obsahuje zhruba 450 piesní nahraných v období od roku 1957 do roku 1965. Notový zápis vyznačuje predovšetkým pedantnosť a odbornosť a sú to skutočné hodnoty, ktorým doba bude len dávať na význame. Netreba zanedbať údaj, že pásky 10, 10a, 11,12,13,14 a 15 v Múzeu nie su žiadne zošity, a že v tejto chvíli v Múzeu nie sú informácie o tom, či takéto materiály niekedy existovali, prípadne kto ich vypracoval a kde by sa teraz mohli nachádzať.

SKLABINSKÁ, Milina: Digitalizácia archívnej zbierky slovenských piesní v Múzeu Vojvodiny. In: Slovenská hudba vo Vojvodine 2007. Báčsky Petrovec: Kultúra 2007. s. 52 - 55.