Michal Babinka

Skončil učiteľskú školu a pôsobil ako učiteľ, básnik, spisovateľ pre deti, literárny kritik, prekladateľ, šéfredaktor Nového života, novinár a slobodný umelec. Debutoval knihou pre deti: Na šarkanovom chvoste (1958) a v literatúre pre deti uplatnil detský aspekt.. Písal aj angažovanú poéziu venovanú konkrétnym osobnostiam a udalostiam. Jeho básnické začiatky v zbierky Bezbožné letá (1960) sa vyznačovali symbolizmom, opismi prírody, ktoré korešpondujú s jeho tiesnivými pocitmi a spája sa s melanchóliou, spomienkami, smútkom. V ďalších zbierkach: Priestory (1961), Rozkoš nenávratov (1964), Pod krokom prsť (1967), Kôrnatenie navrelín (1970), Príchodzí sa nevracajú (1972) smeroval k desubjektivizácii, abstraktnejším pojmom a  univerzálnym polohám. Po srbsky má zverejnenú zbierku I bi zemlja (1970), pre ktorú výber a preklad urobil Michal Harpáň. Symbolistickú metódu postupne kombinoval s nadrealistickými postupmi, čím sa jeho básnický text rozrastá. Do jeho poézie pribúdajú disfemizmy, biblizmy, anititetické pomenovania. Stal sa priekopníkom existencionálneho a nadrealistického výrazu vo vojvodinskej poézii. Jeho poéziu poznačil pocit asketizmu, samoty a light motívy sú smrť a zánik. Zbierka Majster, dielo, ty zostala v rukopise.

Okrem toho vydal aj nasledovné knihy pre deti: Abeceda skáče (Kultúra, Petrovec 1961), Sto úsmevov a jedna slza (Kultúra, Petrovec 1962), V troch tuctoch – rozprávka (Československý svaz v ĽR Chorvátsku, Daruvár 1962), Cengáčik na dobré ráno (Obzor, Nový Sad – Mladé Letá, Bratislava 1968) a Ako rástol Igorko (Obzor, Nový Sad – Mladé Letá, Bratislava 1970). Tiež preložil do slovenčiny zbierku poviedok pre deti Jovanky Jorgačevićovej Slnko pre môj kaktus (Obzor, Nový Sad 1970).

Babinkova mnohoraká tvorba, súkromná básnická ako i cenná prekladová a novinárska činnosť svedčí nám o jednom širokom záujme, bohatej umeleckej skúsenosti a produktívnom prehlbovaní vlastných umeleckých fondov.

Michal Harpáň o básnickom výraze Michala Babinku napísal: Babinka nehľadá nové spôsoby básnického výrazu. V jeho básňach na začiatku je obraz, ale nie vždy skutočný a nie vždy jednodimenzionálny. Z neho potom na všetky strany striekajú pramienky slov, nie náhodných. Slovo básne ho zaujíma ako fenomén, ktorý je súčasne aj Krása aj Umenie, ale to slovo musí byť predovšetkým Logos, musí byť Život. Celá Babinkova poézia je v znamení hľadania slov, nových slovných zvratov, a preto je silne metaforická. Čo však metafora v sebe obsahuje, či už ako symbol alebo ako alegória, tažko je zistiť. Jedno je však isté: Babinkova metafora má blízky vzťah k metafore nadrealizmu.

Po tažkej chorobe Babinka umrel 4. júla roku 1974 v nemocnici v Sriemskej Kamenici. Pochovaný bol v Novom Sade a roku 2007 jeho telesné pozostatky boli prenesené do padinského cintorína. V Padine sa každoročne pripomína osobnosť a tvorba Michala Babinku na literárnom posedení Babinkové stretnutia.