Marjan Karavla sa narodil v roku 1970 v Belehrade. Základnú školu ukončil v Starej Pazove a strednú poľnohospodársku školu absolvoval v Rume, vysunuté oddelenie v Starej Pazove. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení grafiky a maľby (multimediálny ateliér K.R.E.S.B.A) v roku 1995 a postgraduálne štúdium v roku 1997 u profesora Vladimíra Popoviča. Žije a pracuje v Starej Pazove ako odborný spolupracovník pre výtvarné umenie v Kultúrnom centre Stará Pazova a Galérii Miry Brtkovej Starej Pazove. Vo svojej tvorbe najprv inklinoval k abstraktnému expresionizmu a novej figurácii a neskôr sa priklonil ku geometrickému minimalizmu.
Zúčastnil sa viacero výtvarných podujatí - Bienále Báčsky Petrovec, trienále grafiky Cvijeta Zuzorić - Belehrad, Májová a zimná výstava v Galérii Grafički kolektiv – Belehrad. Získal niekoľko ocenení v oblasti maľby a sochárstva - Vojvodinský salón Sriemska Mitrovica a VI. Salón mladých výtvarníkov Srbského inštitútu Sremski Karlovci.
Sieň knižnice v Starej Pazove, 1998;
Sieň divadla v Starej Pazove, 1998;
Ruský dom, Belehrad, 1999;
Galéria 73, Belehrad, 2000;
Múzeum Sriemu, Sriemska Mitrovica, 2005;
Galéria Centra pre kultúru Stará Pazova, 2008;
Galéria IKAR, Zemun, 2012;
Galéria KPC, Nová Pazova, 2014;
Galéria srbského kultúrneho centra v Pule, Chorvátsko, 2015;
Digitálna grafika, Galéria srbského kultúrneho centra Budapešť, Maďarsko, 2015;
Labin, Chorvátsko, 2016,
Digitálna grafika, Sieň divadla v Rume, 2016;
Galéria Centra pre kultúru Stará Pazova, 2018;
Práce vystavoval aj na štyridsiatich kolektívnych výstavách doma a v zahraničí: Stará Pazova, Nová Pazova, Nový Sad, Báčsky Petrovec, Belehrad, Sriemska Mitrovica, Zemun, Niš, Sremski Karlovci, Ruma, Bratislava, Púchov (Slovensko), Mislenice (Poľsko), Nadlak (Rumunsko), Pula (Chorvátsko), Labin (Chorvátsko), Budapešť (Maďarsko).
Svoju výtvarnú tvorbu začal koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia. Na našej umeleckej scéne sa potvrdil svojimi expresívnymi a dynamicky koncipovanými kompozíciami, v ktorých sú figuratívne motívy procesom zjednodušovania redukované na autentické asociatívne výtvarné obrazy. Neskôr, spracovaním svojich obrazov a kresieb prostredníctvom počítača, redukcia sa stáva ešte dôslednejšiou a motívy obrazov ešte zjednodušenejšimi a abstraktnejšími. V istej chvíli sa Karavla dopradcoval ku geometrickej abstrakcii a minimalizmu. Svoje počítačové predlohy následne transformoval na maliarske geometrické diela mondrianovského typu a na jeho plátnach začali dominovať jasné a čisté základné farby, pevne štruktúrované vertikály a horizontály, harmonické kompozície. Karavla vlastný (neo)modernistický obraz integruje do sveta obrazov dnešného medializovaného sveta.
Sava Stepanov, výtvarný kritik