Pavel Jozef Šafárik

učiteľ, jazykovedec, slavista, básnik, historik, etnograf
Pavel Jozef Šafárik
( 13. mája 1795 - 26. júna 1861 )

Pavel Jozef Šafárik sa narodil 13. mája 1795 v Kobeliarove v rodine evanjelického kazateľa a učiteľa. Študoval na nižšom gymnáziu v Rožňave (1805 – 1808), gymnáziu v Dobšinej (1808 – 1810), na lýceu v Kežmarku (1810 – 1814) a na univerzite v Jene (1815 – 1817). Jeho bádateľské plány sa zrodili v Jene. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy, budovanie slavistických katedier a vydávanie prameňov. V Jene sa začal zaujímať aj o ľudovú slovesnosť.

V rokoch 1817 – 1819 pôsobil ako vychovávateľ v meštianských rodinách v Bratislave. Do literatúry vstúpil latinskou básňou Ode festiva... a básnickou zbierkou Tatranská múza s lýrou slovanskou (1814). Spolu s F. Palackým vydal prácu Počátkové českého básnictví, obzvlášte prozodie (1818), ktorou sa usilovali prekonať staré veršové postupy a nastoliť pre vývin poézie nové tematické i formálne dimenzie. Pre históriu, jazykovedu a literárnu vedu má veľký význam jeho monumentálna práca písaná po nemecky Dejiny slovenskej reči a literatúry (1926). Spoločne s J. Kollárom a ďalšími spolupracovníkmi vydal dva zväzky ľudových piesní Písne svĕtské lidu slovenského v Uhřích (1823,1827).

Pre našu krajinu je zvlášť pozoruhodné jeho pôsobenie v Novom Sade, do ktorého prišiel 15. septembra 1819 ako profesor a riaditeľ Srbského pravoslávného gymnázia. V Novom Sade, Sriemských Karlovciach a v monastýroch Fruškej hory skúmal dejiny literatúry a srbskí lingvisti ho považujú za priekopníka srbskej filológie. Na týchto priestoroch začal písať aj svoje obsiahle dielo: Dejiny južnoslovanskej literatúry – prvá vedecká práca o srbsko-chorvátskom jazyku, ktoré bolo zverejnené v roku 1826. Postu riaditeľa novosadského gymnázia bol zbavený pre svoje evanjelické vierovyznanie.

V Prahe pokračoval vo svojej rozmanitej práci. Bol redaktor, cenzor a kustód univerzitnej knižnice. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr. Reagoval na podceňovanie slovanských národov, ich kultúry a jazyka a chcel v duchu ideí národného obrodenia vplývať aj na orientáciu mladej generácie. Organizačne a tvorivo prispel k rozvoju vedeckej práce aj ku školským reformám v habsburgskej monarchii. Roku 1837 vydal rozsiahle dielo Slovanské starožitnosti, v ktorom zhrnul svoje dlhoročné bádanie v oblasti dejín slovanských národov. Pre dejiny svetovej slavistiky je významné jeho monumentálne dielo Slovanský národopis (1842). Veľkú úctu požíval doma i za hranicami.

Jeho meno nesie univerzita v Košiciach a niektoré katedry prešovskej univerzity. V rodnom dome v Kobeliarove má zriadenú pamätnú izbu. V centre Nového Sadu je jeho menom nazvaná ulica, ako aj dva slovenské spolky Slovákov žijúcich v Srbsku – v Novom Sade a v Dobanovciach.

 

Vzdelanie:

1805 - 1808 nižšie gymnázium, Rožňava

1808 - 1810 gymnázium, Dobšiná

1810 - 1814 lýceum, Kežmarok

1815 - 1817 univerzita, Jena

 

Pôsobenie:

1814 - 1815 vychovávateľ, Kežmarok

1817 - 1819 vychovávateľ v meštianskych rodinách, Bratislava

1819 riaditeľ a profesor na srbskom pravoslávnom gymnáziu, Nový Sad

1833 odchod do Prahy

1834 - 1835 redaktor časopisu Světozor

1837 - 1847 cenzor

1838 - 1842 redaktor časopisu Českého musea

1841 kustód v pražskej Univerzitnej knižnici

1848 riaditeľ Univerzitnej knižnice v Prahe a mimoriadny profesor slovanskej filológie na pražskej univerzite

 

Tvorba:

Poézia:

1814 Ode festiva (óda na Ondreja Mariássyho)

1814 Tatranská múza s lyrou slovanskou (venovaná inšpektorovi kežmarského lýcea Gregorovi Berzeviczymu

1823, 1827 Písně světské lidu slovebnského v Uhřích

Preklady:

1831 Oblaky (grécky dramatik Aristofan)

1831 Mária Stuartová (F. Schiller)

State:

1817 Promluvení k Slovanům

Spisy:

1818 Počátkové českého básnictví, obzvláště prozodie („počátkové“ – základy)

1833 Serbische Lesekörner (Srbská čítanka)

Učebnica:

1826 Sprache und Literatur nach allen Mundarten (Dejiny slovanskej reči a literatúry všetkých nárečí)

Iné:

1828 Über die Abkunft der Slawen nach Lorenz Surowiecki (O pôvode Slovanov podľa W. Surowieckeho)

1837 Slovanské starožitnosti

1839 Monumenta Illyrica (Ilérske pamiatky)

1840 Die ältesten Denkmäler der böhmischen Sprache (Najstaršie pamiatky českého jazyka; spolu s F. Palackým)

1842 Slovanský národopis

Památky dřevního písemnictví Jihoslovanů

1858 Über den Ursprung und die Heimat des Glagolitizmus (O pôvode a vlasti hlaholského písma)

Súborné dielo:

1862 - 1863 Sebrané spisy I. - II.

1938 Spisy I

1963 Dejiny slovanskej reči a literatúry vo všetkých nárečiach

1965 Sebrané spisy III.

1969 Literatúra, jazyk spoločnosti

Referencie:

Kolektív autorov: Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry 1-2. Liptovský Mikuláš: Tranoscius 2005. 300 s.

Kuzmanović Nebojša: Pavel Jozef Šafarik i Srbi