Mária Myjavcová sa narodila v Báčskom Petrovci 1. júna 1934. V rodisku skončila gymnázium a slovakistiku v Belehrade. Doktorskú dizertáciu obhájila roku 1987. Pôsobila ako učiteľka na gymnáziu v Báčskom Petrovci, a externe na Pedagogickej akadémii v Novom Sade a Učiteľskej fakulte v Báčskom Petrovci, ako novinárka v Hlase ľudu, vo vydavateľstve Obzor, v Slovakistickom ústave. Jej pôsobenie je pedagogické, vedecko-výskumné v oblasti jazyka a zaoberala sa aj prekladeteľskou prácou.
Svoju intelektuálnu biografiu otvorila kratšími článkami, ktoré uverejňovala v rokoch 1961 – 1965 v Hlase ľudu a napokon zahrnula do vzácnej a praktickej knihy Jazykové poznámky (1966). Po založení Spolku vojvodinských slovakistov (1969) a Slovakistického ústavu (1976), najmä po založení Zborníka Spolku vojvodinských slovakistov (1979), M. Myjavcová začala pestovať aj väčšie jazykovedné žánre a orientovala sa hlavne na slovensko- srbský bilingvizmus a iné sociolingvistické výskumy, prevažne typu kvantitatívnej sociolingvistiky.
Intelektuálny potenciál Márie Myjavcovej sa nevyčerpával iba v jednom žánri. Popri vedecko-výskumnej slovakistickej činnosti, ktorú plodne rozvíjala až do odchodu do dôchodku (roku 1991) z postu docentky súčasného slovenského jazyka na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty v Novom Sade (doktorskú dizertáciu Vývin spisovnej slovenčiny v podmienkach kontaktu so srbochorvátskym jazykom obhájila roku 1987), venovala sa aj lingvodidaktike a zostavovaniu učebníc slovenského jazyka, prekladaniu do slovenčiny a esejistike.
K prednášaniu sa vrátila, keď sa v Petrovci otvorilo detašované oddelenie Učiteľskej fakulty v Sombore. Publikovala: Jazykové poznámky (1966), Slovenčina v jazykovej enkláve (2001), Bolo, ako nebude (2004), State o našej slovenčine (2006), ako aj učebnice pre základné školy, gymnázium a učiteľskú fakultu a najnovšie v roku 2009 vydala Slovenskú jazykovú čítanku.
Svojou neúnavnou prácou sa do slovenskej vojvodinskej kultúry zapísala ako neopakovateľná a významná osobnosť.