Pavel Hajko

Narodil sa v roku 1952 v Kovačici. V roku 1970 skončil strednú remeselnícku školu - odbor stolárstvo. Jeho talent si všimol  Martin Jonáš, ktorému Hajko ešte ako žiak prinášal prvé kresby. Nepretržite sa zaoberá maliarstvom od roku 1973. Prvýkrát sa ako maliar predstavil v roku 1974 na spoločnej výstave maliarov Kovačice.

Už na začiatku pôsobenia sa mu podarilo vybudovať jedinečný štýl a výtvarný prejav, upútajúc na seba pozornosť verejnosti s tvorbou, ktorá sa odlišuje od tvorby dovtedajších ľudových umelcov v Kovačici. Mnohé skladby sú založené na obrazoch zo života („Boj kohútov“, Žiarlivá žena“), ale sú tu aj nápadité a pestré rozprávky. 

Primárnym motívom Hajkových malieb od roku 1975 je kohút. Vytvoril skutočný mýtus o kohútovi ako o symbole krásy, života a smrti, lásky a boja. Kohút je vták noci a dňa, vták tmy, ale aj svetla. Najprv maľoval boj medzi kohútom a líškou, čím dával metaforický obraz  dobra a zla. Z jednej strany veľkolepý kohút ako symbol života a z druhej strany rovnako rozkošná líška, ktorá prináša smrť pre kohúta. 

Roku 1981 bol prijatí do Združenia kovačických insitných maliarov. Vyhýbajúc sa pošliapaným chodníčkom maľoval na rôzne témy, ale takmer všade dominantným motívom zostáva kohút. On je všade: na streche a mesaci, na saniach a nahom ženskom tele. 

To, čo je charakteristické pre Hajkovu tvorbu je erotický náboj, ktorý nie je príznačný pre patriarchálne spoločenstvo, akou je Kovačica. Erotické motívy sa zjavujú aj v skoršej tvorbe Kovačičanov, ale iba sporadicky a náznakovo. Je to citlivá tematika, ktorú obmedzovali etické a náboženské normy dedinského života. Jeho kohúti vyjadrujú plodnosť a sexuálnu túžbu, krk majú falický, čo je vyjadrením mužského princípu. Ženský princíp symbolizujú tekvice, ale aj iné, doslova nezvyčajné predmety.  Dokonca aj príroda získava príťažlivé krivky ženského tela vytvárajúc zaujímavý vzťah medzi ženou a druhou mužskou "milenkou" - zemou.