Evanjelický farár a prvý biskup slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii, Adam Vereš, sa narodil 15. Novembra 1883 v Starej Pazove z otca Adama, notára a matky Márii, rod. Kiršnerovej. S manželkou Boženou Kopovou, učiteľkou zo Starej Pazovy mal päť detí: Milana, ktorý vyštudoval právo, Ivana, ktorý bol farárom v Iloku, Vladimíra, farára a seniora v Sriemskom senioráte, Oľgu a Martu, ktoré boli učiteľkami.
Základnú školu navštevoval v Starej Pazove a v Ugrinovciach. Zmaturoval v Zemune na osemročnom gymnáziu. Teológiu študoval vo Viedni.
Za farára bol vysvetený 1. novembra 1906 biskupom Gustavom Scholtzom. Ako farár pôsobil najprv v bulharskej Gornjej Mitropole medzi Slovákmi.
Roku 1909 odchádza do nemeckého zboru do Krčedinu a 1916 do Bešky, kde pôsobil ako evanjelický kňaz. Roku 1921 odchádza do Iloku, odkiaľ bol zvolený aj za seniora Sriemskeho seniorátu. V tých rokoch pracoval aj ako predseda Spravujúceho výboru pre všetky evanjelické a. v. cirkvi v novoutvorenom KSCHS. Roku 1925 na konvente v Starej Pazove bol zvolený za biskupského administrátora a roku 1929 i za biskupa. Inštalovaný bol 18. septembra 1929. Inštalačný čin vykonal biskup západného dištriktu na Slovensku Dr. Dušan Fajnor.
Počas svojho farárskeho pôsobenia sa venoval duchovnej starostlivosti o cirkevné zbory a cirkev všeobecne, ale taktiež dával dôraz i na vzdelávanie národa. Nezáležalo mu iba na tom, aby bol jednotlivec veriacim kresťanom, ale tiež aby bol i vzdelaný a širokorozhľadený.
V cirkevných zboroch, v ktorých pôsobil, sa snažil zabezpečiť najvhodnejšie možné podmienky pre školenie detí. V Iloku a Lugu založil základnú školu so slovenským vyučovacím jazykom. V Novom Sade zorganizoval učiteľský kurz a vysokoškolených učiteľov umiestňoval do slovenských škôl vo Vojvodine. Zohral dôležitú úlohu aj pri osamostatňovaní sa Slovenskej evanjelickej a.v.cirkvi v Juhoslávii a pri jej ďalšom organizovaní. Od kráľa Alexandra za svoje zásluhy pre prácu v cirkvi bol vyznamenaný Rádom svätého Savu 3. stupňa, Rádom svätého Savu 3. stupňa a Rádom bieleho orla 5. stupňa.
Vydal knihu Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v kráľovstve juhoslovanskom v slove a v obrazoch. Kniha vyšla v Báčskom Petrovci jeho vlastným nákladom. V tejto knihe rozpracoval dejiny každého zboru a seniorátu od príchodu Slovákov až po rok 1930 a krátke životopisy farárov.
Adam Vereš má zásluhu aj na pripravení prvej ústay Slovenskej evanjelickej cirkvi a.v. v Kráľovstve juhoslovanskom. Táto ústava, ktorá bola prijatá v roku 1932 platila ďalších dvadsať rokov.
Zomrel predčasne na cukrovku a tuberkolózu 2.novembra 1931 v 48. roku života, čo bolo nesmiernou stratou pre SEAVC a slovenskú menšinu vo vtedajšej Juhoslávii. Pochovaný je v Iloku.