V Starej Pazove na poli kultúry a vzdelávania ochotníkov pôsobí Zväz ochotníkov obce Stará Pazova. Je to spoločenská organizácia, založená roku 2003 ako právny dedič Kultúrno-osvetového spoločenstva, asociácie kultúrno-umeleckých spolkov a ustanovizní v oblasti vzdelávania a kultúry.
Do Zväzu ochotníkov obce Stará Pazova sa dobrovoľne združujú kultúrno-umelecké spolky, ochotnícke divadla, sekcie, kluby, skupiny, združenia, ustanovizne, iné organizácie a jednotlivci, príslušníci všetkých národov, národnostných menšín a etnických skupín na území obce (okresu) Stará Pazova. Zväz sleduje a skúma ochotnícku kultúrno-umeleckú činnosť a navrhuje ich zveľaďovanie, podporuje a dáva iniciatívy v prospech rozvoja a nehatenej činnosti všetkých tvarov kultúrno-umeleckej tvorivosti ochotníkov. Organizuje a sleduje realizáciu festivalov, prehliadok a podobných manifestácií, zbiera a systematizuje údaje o spôsoboch ochotníckej činnosti, organizuje odborné semináre a porady na aktuálne témy. Zaoberá sa vydavateľskou činnosťou, koordinuje prácu a spolupracuje so všetkými asociáciami v oblasti kultúrno-umeleckého ochotníctva v Pokrajine, Republike Srbsko a v zahraničí.
Fotografiu poskytla Katarína Verešová |
Do Zväzu ochotníkov obce Stará Pazova je zapojené jedenásť kultúrno-umeleckých spolkov, tri výtvarné združenia, dve združenia občanov, jeden folklórny súbor, Mestský chór a Mestský tamburášsky orchester.
Vo všetkých osadách obce (okresu) Stará Pazova existuje aspoň jeden kultúrno-umelecký spolok a v Nových Banovciach ešte aj osobitné Združenie výtvarníkov Leonardo.
V samotnej Starej Pazove existujú nasledujúce KUS-y, združenia a súbory: Slovenský KUS hrdinu Janka Čmelíka, KUS Branka Radičevića a KUS Sana; Folklórny súbor Dukat; Združenie výtvarných umelcov ULUSP; Mestský chór Stará Pazova; Mestský tamburášsky orchester a Art centrum Chlieb a hry. Vo všetkých spolkoch a združeniach pracujú občania rozličnej nacionálnej príslušnosti. Medzi nimi aj príslušníci slovenskej národnostnej menšiny. Avšak, pestovanie kultúry a umenia Slovákov žijúcich na týchto priestoroch má na starosti Slovenský kultúrno-umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka zoskupujúc prevažne ľudí slovenskej národnostnej menšiny, ako aj všetkých iných občanov ktorí prejavujú záujem o činnosť v tomto spolku.
V rámci SKUS hrdinu Janka Čmelíka pôsobia nasledujúce formy: Slovenské divadlo VHV, Folklórny súbor Klasy, Slovenský ľudový orchester, Spevácky zbor Tilia, Združenie pazovských žien, Literárna spoločnosť Ľudmily Hurbanovej, Klub VHV a FODAP.
SKUS hrdinu Janka Čmelíka je najmasovejšie a najrozvetvenejšie združenie občanov nielen medzi vojvodinskými Slovákmi, ale aj širšie. V Starej Pazove sa prakticky všetky formy kultúrno-umeleckého a zábavného života a pestovania kultúry tunajších Slovákov viažu za tento spolok. Slovenský národný dom je preto ustavične plný a nabitý programom.
Spôsob takejto organizácie kultúrneho života pazovských Slovákov nachádzame v dejinách Spolku a Slovenského národného domu – presnejšie v strachu, ak sa niečo rozdelí alebo osamostatní od Spolku zanikne alebo sa stane rivalitou. Preto nie náhodou Správa spolku a jej výkonné orgány rozhodujú o všetkých formách spolkárskej činnosti – divadle, folklórnych súboroch, orchestroch, chóroch a spevokoloch, etnografických výstavách žien, periodických novín či kalendárov, archívnych zbierkach… Len výtvarná činnosť je zatiaľ nie spolkom zahrnutá.
Fotografiu poskytla Katarína Verešová |
Dejiny tohto spolku datujú z roku 1948, presnejšie po zavretí Matice slovenskej v Juhoslávii. Vtedy bol založený Kultúrny spolok. O rok neskoršie bol premenovaný do Slovenského kultúrno-osvetového spolku hrdinu Janka Čmelíka, aby preregistráciou roku 1956 spolok dostal dnešný názov Slovenský kultúrno-umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka
Kultúrno-umelecký život staropazovských Slovákov sa však začal ešte v 18. storočí ojedinele príležitostne, aby sa organizovane prvýkrát zoskupili v chóre roku 1870 na oslavách stého výročia dosťahovania Slovákov do Starej Pazovy. Po zakladaní Slovenskej pospolitej čitárne roku 1893 v súkromnom dome Ondreja Menďana, potom na novej evanjelickej fare slovenský pospolitý ľud sa začal organizovať vedený rukou skúseného pána farára Vladimíra Hurbana, otca VHV. Čitáreň sa zaoberala prednáškami, spevmi a organizáciou hosťovačiek Srbského národného divadla z Nového Sadu. Slovanské kultúrne aktivity sa odbavovali na fare, škole a u hostinských. Len v roku 1902 sa pocítila potreba zorganizovania slovenskej zábavy. Bolo to 28. januára roku 1902. O rok neskôr, 2. februára 1903 bolo predvedené prvé slovenské divadlo v Starej Pazove. Vtedy sa herci a všetci prítomní zaprisahali že divadlo budú hrávať každý rok. Pretože sa v Starej Pazove ustálila prax po divadle zorganizovať spev a tanec, robili sa divadelno-spevácko-hudobné zábavy. Kultúrny život bol natoľko pestrý, že sa Slovenská pospolitá čitáreň rozhodla stavať Slovenský národný dom ako centrum juslovanských Slovákov a Čechov (lebo sa Pazova už vtedy vďaka jarmokom, železnici a elektrickému prúdu stala mestečkom). Slovenský národný dom s obrovskou divadelnou dvoranou bol vystavaný roku 1928. Bol to dom registrovaný aj ako inštitúcia, v ktorej pôsobili: čitáreň, divadlo, chór, orchestre a folklór. Každá z týchto foriem boli spolky alebo odbočky spolkov. Založením Matice slovenskej v Juhoslávii od roku 1933 organizáciu slovenského kultúrneho života si prebral Miestny odbor Matice slovenskej, čím inštitúcia Domu zanikla.
Foto: Katarína Verešová |
Bez ohľadu na štatutárnu či inú formu v Slovenskom národnom dome sa ustavične a veľmi usilovne tvorilo a pracovalo. To sa činí aj dodnes. Táto činnosť zachovala hlboké kultúrne korene nielen v Starej Pazove ale mnoho širšie.
Slovenské divadlo VHV ikeď ochotnícke, dávno presahuje hranice ochotníctva v umeleckom zmysle. Vzorom tohto divadla je staropazovský rodák a významný dramatický spisovateľ Vladimír Hurban Vladimírov – VHV, ktorý so svojím otcom a sestrou Ľudmilou toto divadlo aj založil a v ňom dlhé roky pôsobil ako herec, organizátor, autor divadelných predstavení a režisér. Prví herci, po vystúpení jednoaktovky Testiná do domu, spokojnosť von z domu sa zaprisahali že hrávať budú každý rok. Od roku 1903 divadelný život v Starej Pazove je sústavný a rozmanitý.
Fotografiu poskytla Katarína Verešová |
Takýto názov súbor získal po vystúpení v Ľubči a Liptovskom Hrádku na Slovensku v roku 1992. Trochu neskôr zrodila sa detská folklórna skupina Pukance ako totožná programová forma. Predtým sa v rámci SKUS-u hrdinu Janka Čmelíka folklórne skupiny delili len na staršiu, mladšiu a veteránov.
Folklórny život v Starej Pazove sa od folklóru ostatných slovenských prostredí v Srbsku a Chorvátsku svojsky odlišuje, lebo pazovské kroje, piesne a hudba nastali pod vplyvom vojenskej hranice a sriemskych zvykov.
Foto: Katarína Verešová |
Staropazovčania si svoju muzikálnosť a tanečnosť zachovávajú zmesou tancov, zvykmi a obyčajami, takže neraz si svojim svojráznym štýlom vyslúžili potlesky ako aj vzácne uznania na pokrajinských, republikových a svetových festivaloch. Typické pre Pazovu je aj mnoho početnosť súborov, takže neustálym nacvičovaním mladých pokolení zaručujú si dlhodobosť tvorivosti.
Najznámejšie mená autorov choreografie sú: Mária Fejdiová, Nada Takáčová, Juliana Materáková, Vlasta Kardelisová, Zlatko Ruman, Hana Rumanová... Nemožno nespomenúť ani známu slovenskú vojvodinskú chreografku, učiteľku Ruženu Červenskú.
V Starej Pazove sa najprv hralo na cytre a dychových inštrumentoch. Rodina Tirindová a Jovanovićová neskôr používali sláčikové inštrumenty. Po druhej svetovej vojne k sláčikovým inštrumentom pripojili harmoniku – diatonku a heligonku, aby Ján Medveď a Michal Ďarmotský začali uplatňovať päťradovú a šesťradovú gombičkovú chromatickú harmoniku. Postupne sa k base, kontrabase, gitare (kontre) a husliam osvedčil štvrtý inštrument harmonika. Profesor hudby Michal Čemerský v sedemdesiatych rokoch pazovský orchester dopĺňal klarinetom.
Fotografiu poskytla Katarína Verešová |
V rokoch deväťdesiatich pri SKUS-e hrdinu Janka Čmelíka sa utvorilo silné jadro hudobníkov takže boli orchestre mnohočlenné a zvuk piesni úplnejší. Istý čas sa robili aj personálne výmeny s KUS-om Branka Radičevića a FS Dukat, alebo sa súbor dopĺňal hudobníkmi z ostatných slovenských osád, občas až z Vojlovice. Neskôr sa pri spolku školili nové kádre utvorením hudobnej školy, takže dnes mnohí mladí ľudia okrem spevu a tanca vedia hrať na niektorom inštrumente.
Slovenský ľudový orchester sprevádza FS Klasy, početných spevákoch na manifestácii Rozospievaný Sriem ako aj na častých koncertoch. Vydal zopár CD, alebo má nahrávky v Staropazovskom rozhlase.
Spevácky spolok Tilia sa zrodil z iniciatívy profesorky hudobnej kultúry a kantorky Slovenskej evanjelickej a.v.cirkvi Anny Đurđevićovej a jej členov chóru. Aktivita tohto spolku spočíva v príprave piesní a vystúpení na početných manifestáciách. Okrem vážnej a duchovnej hudby pestuje aj slovenské ľudové piesne ktoré nacvičuje veľmi premyslene. Vystupuje aj ma mnohých príležitostných koncertoch v divadelnej sále, kostole, komornom ambiente... Za svoj kvalitný prednes spevácky spolok Tilia získal početné uznania doma a v zahraničí.
Fotografiu poskytla Katarína Verešová |
Literárna spoločnosť Ľudmily Hurbanovej založená je z iniciatívy žiakov pazovského gymnázia a profesora slovenčiny Vena Nechvátala roku 1976. Cieľom spoločnosti bola popularizácia literárneho umenia medzi mladými. Na posedeniach sa čítali aj vlastné práce – próza a poézia. Neskôr začali vydávať aj svoj periodický časopis Aurora a svoje najlepšie práce publikovať v mládežníckom časopise Vzlet.
Časom sa literárna spoločnosť začala zaoberať aj pestovaním krásneho slova tak, že nacvičovala recitátorov pre tunajšie prehliadky. Tak sa na republikovej a zväzovej súťaži ocitli aj významní pazovskí herci: Miroslav Benka, Anna Kardelisová a Marína Gašparová.
Dnes Literárna spoločnosť Ľudmily Hurbanovej nacvičuje recitátorov a vydáva periodický časopis Auróra.
Foto: Katarína Verešová |
Združenie pazovských žien vyrástlo z Antifašistického frontu žien, keď sa v sedemdesiatych rokoch, na iniciatívu Zuzany Podlavickej skupina slovenských žien začala zoskupovať v Klube VHV s účelom pestovať ručné práce. Neskoršie podporovali predaj lístkov pre večierky s dopĺňali fundus kostýmov pre divadlo. Potom pripravovali krojové bábky a malé panťušky, ako suveníry a darčeky turistom a návštevníkom Pazovy.
Fotografiu poskytla Katarína Verešová |
Dnes združenie pazovských žien sa zaoberá etnografiou, zbierkou krojov, zachováva staré zvyky a obyčaje od zabudnutia a podporuje vzorkovú ručnú prácu. Pripravuje samostatne alebo za podpory Historického múzea v Bratislave výstavy na rozličné témy. Staropazovčanky sa veľmi úspešne predstavili predmetmi na dolnozemskej výstave Svadba na Dolnej zemi, samostatnou výstavou kraslíc a ozdobných veľkonočných predmetov, najnovšie výstavou Jesenné plody.
Organizujú pri tom kolektívne výstavy do kúpeľných miest Srbska ako aj do slovenských osád, ale aj súťaže v príprave tort, koláčov a slaných jedál.
Foto-dokumentácia – propagácia – FODAP je programová forma SKUS-u hrdinu Janka Čmelíka ktorá sa zaoberá zbierkou foto a video dokumentácie zaznamenanej o činností všetkých programových foriem a propagáciou vystúpení v divadelnej sále, Klube VHV, na zájazdoch. Zakladateľom tejto programovej formy je Martin Uhrík, ktorý sa aj sám dlho zaoberal umeleckou fotografiou, video-kamerou a plagátom.
Vďaka tejto programovej forme zostala slušná kopa spolkárskeho a najmä divadelného archívu. Po skončení rekonštrukcie povaly Slovenského národného domu táto forma by mala dostať svoje adekvátne priestory, kde by mali uložiť bohatú zbierku archívneho materiálu.
Foto: Anna Francistyová |
Klub VHV ako programová forma nastala po rekonštrukcii prednej časti Slovenského národného domu roku 1975, so zámerom stretávania sa a pobavenia pri kávičke a nealko nápojoch. Potom organizovala prednášky, promócie kníh a časopisov, večierky a rozličné zábavy...
Vďaka Klubu VHV zaznamenané sú početné jubilea divadla, folklóru, spevákov, spisovateľov, výtvarníkov... Klub VHV sprostredkoval stretnutia a posedenia s početnými spisovateľmi zo Slovenska, tunajšími donátormi a sponzormi spolku, ako s podnikateľmi zo Slovenska. Pravidelne organizoval silvestrovské večierky, verejné zábavy a príležitostné disko tance pre svojich členov a svojich hostí.
Dnes Klub VHV usporadúva večierky slovenskej pazovskej kuchyne a pripravuje občerstvenie pre hostí, ktorí vystupujú v divadelnej sieni.