Slovenský kultúrno-umelecký spolok Pivnica, Pivnica

Kultúrny život Pivnice začína v 70. rokoch 19. storočia, keď z iniciatívy remeselníka Michala Vlčka bola založená nedeľná a večerná škola pre dospelých. Okrem doučovania v školských predmetoch pre potreby členov boli odoberané noviny Obzor, Sokol, Hlásnik a Pešťbudínske vedomosti zo Slovenska. Na začiatku 20. storočia zoznam odoberaných novín sa rozšíril o Slovenský denník, Slovenský týždenník a Dolnozemský Slovák. Zábavy organizovali členovia Vzájomnej pomocnice najmä vo fašiangovom období a prijímali do svojej spoločnosti aj potulné divadlá a kolotoče.

Ozajstný spolkový život sa rozprúdil príchodom učiteľa Miloša Janošku do Pivnice v roku 1904, ktorý založil Spolok evanjelických mužov a mladíkov. Spolok pôsobil veľmi krátko, lebo jeho predseda farár Ján Horvát nemal záujem na jeho zachovaní. V období pôsobenia mal asi 40 členov a znovu s prácou začal na iniciatívu učiteľa Pavla Juríčeka v roku 1910. Učiteľ Michal Kňazovic rozvíril kultúrnu hladinu v Pivnici tým, že svoju lásku k rozprávačstvu a divadelníctvu preniesol na mnohých pivnických učiteľov a mládež. Nacvičil prvé divadelné predstavenie v Pivnici, ktoré malo premiéru 2. mája 1909. Zahrali Svedomie od Terézie Vansovej, a tým učarili domácemu obyvateľstvu, ktoré už sto rokov sleduje a podporuje divadelnú činnosť. Režisérmi divadelných predstavení boli predovšetkým učitelia a hrávali sa známe divadelné predlohy slovenských autorov. V medzivojnovom období divadlá režírovali: Pavel Žihlavský, Štefan Durgala, Michal Šuster, Michal Kyseľa, Pavel Lamoš. Divadelníci tesne po prvej vojne nepôsobili samostatne, ale v rámcoch Slovenského spevokolu a od roku 1922 v rámcoch Sokolskej jednoty. V rámci Sokolskej jednoty v tomto období pôsobila tiež obecná knižnica. Počas každého divadelného predstavenia sa konali finančné zbierky pre zlepšenie a podporu národnej činnosti. Po založení Miestneho odboru Matice slovenskej v Pivnici, divadelná odbočka pôsobila pod jej plášťom. Predstavenia sa pravidelne hrávali v hostinci Karolíny Činčurákovej. Pivničania ju z lásky volali teta Linka. Po každom predstavení bola tanečná zábava. Počas druhej svetovej vojny divadelníci neprestali s činnosťou. Svojimi hrami sa usilovali povzbudiť a odpútať myšlienky obyvateľstva od hrôz vojny. Získané peňažne prostriedky sa využívali nielen na podporu národnej činnosti, ale postupne aj pre podporu športových podujatí. Postupne sa to stane zvykom. Divadelníci hrávali divadlá v prospech rôznych športových klubov, a tým zabezpečovali nevyhnutné finančné prostriedky na ich činnosť. Pivničania svoje predstavenia nehrávali iba doma, ale aj v ostatných slovenských osadách.

SKUS Pivnica na festivale Tancuj, tancuj 2009 v Hajdušici
Foto: Stevan Lenhart

Divadelné predstavenia sa po druhej svetovej vojne pravidelne usporadúvali v hostinci u teta Linky a pod plášťom pivnického MOMS-u. Hrávali sa pri rôznych príležitostiach a predovšetkým v dňoch štátnych sviatkov. Divadelníci sa zúčastňovali aj rôznych súťaži, niektoré boli organizované aj v Pivnici. Po zániku Matice slovenskej divadelníci pôsobili v rámci KOS Ľudovíta Štúra. Niektoré roky boli prajné divadelníckym ochotníkom, iné zasa menej. Postupne začali hrávať hry domáceho pivnického autora Janka Čemana. Z jeho pera ako prvú zahrali drámu Zuzka Čaranová. Réžiu divadelných predstavení po vojne mal prevažne na starosti Štefan Durgala a Emil Klobušický. Hercami boli členovia učiteľského kolektívu, remeselníci, obchodníci a roľníci, ktorým učarila bohyňa Thália.

Zlomovým rokom v dejinách osady a kultúrneho života bol rok 1957. V tomto roku Pivnica sa dostala pod správu báčskopalanskej obce, aj napriek tomu, že obyvateľstvo hlasovalo pre inú obec. Pod nátlakom vrchností slovenský KOS Ľudovíta Štúra a srbský KUS Vuka Karadžića sa zjednotili. Nový spolok dostal meno Kultúrno- osvetový spolok Pivnica. V rámci tohto spolku pôsobili nasledovné odbočky: divadelná, tanečná, spevácka, hudobná, filmová, šachová a ľudová univerzita. Nevyhnutné finančné prostriedky mali dostávať z obecného rozpočtu. Režisérmi divadelných predstavení boli mladí učitelia: Anna Dingová, Štefan Dinga a Miloslav Valent. Anna Dingová nacvičovala aj tanečnú odbočku. Koncom päťdesiatych rokov kultúrna činnosť sa dostáva do nových priestorov, ktoré boli majetkom Spolku pre telovýchovu- Partizán. V týchto priestoroch sa počas víkendu organizovali tanečné zábavy, súťaže populárnych dobových piesní, humoristické večierky, atď. Organizátorom bol miestny výbor Ľudovej mládeže, ktorí postupne preberal činnosť KOS- Pivnica a priprával pôdu na vznik súboru V pivnickom poli.

Foto: Igor Bovdiš

Mládežnícky folklórny súbor „V pivnickom poli“ bol založený v roku 1965 a pôsobí aj v súčasnosti. Od samotného začiatku sa mládež v rámci súboru venovala ľudovému tancu, spevu,  divadelníctvu, fotografii. V roku 1969 sa stal nositeľom uznania obce Báčska Palanka – Októbrovej ceny. Nasledoval ďalší rozvoj činností takže FS V pivnickom poli prerástol na SKUS Pivnica. V rámci spolku sa pokračovalo v dobrej divadelnej tradícii. Nacvičovali sa divadelné predlohy, ktoré získali pozoruhodné ocenenia. Okrem Anny Dingovej réžiu na starosti mali: Juliana Baďurová, Zuzana Tárnociová, Kornélia Macková a Elena Rumanová. So svojimi predstaveniami zúčastňovali sa pravidelne prehliadky Slovenských ochotníckych divadiel a získali aj viaceré ocenenia. Vzhľadom nato, že SKUS Pivnica nadviazal spoluprácu s Ústavom pre zahraničných Slovákov v Bratislave do Pivnice chodievali ochotníci, divadelníci a folkloristi z rôznych kútov Slovenska. Ako prvý do Pivnice zavítali profesionálny divadelníci z divadla Jonáša Záborského z Prešova, potom divadelníci z Trnavy, atď. Medzi úspešné divadelné predstavenia patrili: Denník Anny Frankovej, Hamlet v dedinke Dolná Mrduša a samozrejme do divadelnej predlohy spracovaná pivnická svadba. Posledným nacvičeným divadlom v rámci SKUS-u Pivnica bola predloha Trúchliaci pozostalí. Divadelná tvorba v rámci spolku vyschla, ale pokračovalo sa s organizovaním pohostinných vystúpení.

V rámci SKUS- Pivnica najpočetnejšia a najúspešnejšia zložka bola tanečná a spevácka. Spolok mal vlastný ľudový orchester, ktorý sprevádzal spevákov a tanečníkov doma i v zahraničí. Pivničania si ďakujúc spolku zachovali svoje tance, piesne, zvyky, obyčaje a kroj, odlišné od ostatných slovenských osád vo Vojvodine. Pivnická „zberanka“, účes na pútec a čardášové tance “na jednu nohu“ sa stali symbolom a hrdosťou FS V pivnickom poli. Folklórny súbor V pivnickom poli každoročne organizoval vystúpenia svojich zložiek, ale aj pohostinné vystúpenia iných folklórnych súborov zo slovenských a srbských osád. Zúčastnil sa pokrajinskej prehliadky hudobných spolkov Vojvodiny v Rume (1967 a 1968) Organizoval zónové prehliadky folklóru a v roku 1969 po takejto prehliadke na spoločnom posedení bola daná iniciatíva na organizovanie prehliadky slovenských ochotníckych tanečno-speváckych súborov – teraz festival Tancuj – Tancuj. V tom období počal brať účasť na prehliadke „Báčka v tanci“ v Bajmoku a dlhé roky patril k riadnym účastníkom tejto manifestácie. Ako predstaviteľ svojej obce účinkoval na medziobecných prehliadkach, tiež na celovojvodinskej vo Vršci.

Najvzácnejšie pre Pivničanov boli návštevy folklórnych súborov zo Slovenska: Očovan z Očovej, Liptov z Ružomberka, Partizán zo Slov. Ľupče – B. Bystrica,  Marína zo Zvolena, Ekonóm z Bratislavy, Kopaničiar z Myjavy, atď. Ďakujúc spolupráci s Ústavom pre zahraničných Slovákov do Pivnice prišli aj mnohý odborníci z oblasti folkloristiky a etnológie na výskum. Medzi prvými do Pivnice prišiel PhDr. Ladislav Leng CSc., ktorý odborne sa venoval pivnickým hudobníkom a ľudovým piesňam. Albín Littva, bývalí profesionálny tanečník SĽUK-u a potom choreograf a umelecký vedúci FS Ekonóm (Bratislava), pivnických tanečníkov naučil tance z územia Slovenska.

Pivničania prvý krát pobudli na Slovensku v Prešove a Očovej a druhý krát v Trnave a okolí v roku 1969. Počas pobytu v Očovej bol nakrútený dokumentárny film pre potreby výskumu SAV v Bratislave. Zúčastnili sa v Martine osláv výročia Matice slovenskej v rokoch 1970 a 1973. Znova bol sfilmovaný tanečný repertoár spolku, ale na smútok všetkých spolkárov k filmu sa nateraz nedopracovali. Doma sa pravidelné zúčastňovali obecných, zónových a republikových prehliadok. Účinkovali v programoch „Smederevská jeseň“ v Smedereve (1970), na „Májových stretnutiach“ v Dimitrovgrade (1971 a 1986), na festivale ľudového umenia v Leskovci (1973), „Dužijanci“ v Subotici (1974), „Vinkovačke jeseni“ Vinkovci (1974). V istom roku navštívili Tisovec a okolie.

Korunnou úspechu v tom období bolo organizovanie vysielania pre TV Belehrad Vedomosti - bohatstvo v roku 1974. Po úspešnom vystúpení doma, spolok získal právo účasti v záverečnom programe tohto seriálu, ktorým bola poverená osada Pačír. V programoch istého seriálu FS V pivnickom poli účinkoval tiež v roku 1975. Bol hosťom v Mladenove a potom účinkoval na záverečnom programe v dedinke Gornji Matejevac pri Niši.

Z príležitosti tohto seriálu, ktorý mal súťažný ráz, národopisná odbočka spolku usporiadala vydarenú výstavu z asi 1500 exponátov - odevu a predmetov z minulosti Slovákov v Pivnici. Značná časť exponátov zostala na opatrovanie v spolku.

Svojim programom prispel slávnostného dávania do prevádzky mostu na Dunaji medzi Báčskou Palankou a Ilokom 19. mája 1974.

Po úspešnej organizácii prehliadky „Tanečno speváckych a hudobných súborov“, teraz festival Tancuj, Tancuj – 1975 pribudli ďalšie podujatia. Folklórny súbor Liptov z Ružomberka po prvý krát navštívil Pivnicu v roku 1976. V tom období FS V pivnickom poli najväčší dôraz kládol na celovečerné programy, ktorými navštevoval najmä slovenské osady a často krát zavítal aj do iných prostredí.

 Po úspešnej účasti na festivale Tancuj, Tancuj v Šíde, SKUS Pivnica bral účasť na Detvianských folklórnych slávnostiach v roku 1986. Počas pobytu na Slovensku spolok mal niekoľko výmenných koncertov pre FS Ekonóm z Bratislavy.

Detský folklórny súbor z Pivnice
Foto: Elena Šranková

Po obnovení činnosti Matice slovenskej v Juhoslávii a organizovaní Slovenských národných slávností tanečníci sa každoročne zúčastňujú galakoncertov. V prvých dvoch rokoch sa predstavili choreografiami pivnickej svadby. Na prvých slávnostiach do tanca zapojili aj deti a postupne založili Detský folklórny súbor Ratolesť, ktorý každoročne účinkuje na Detskom folklórnom festivale Zlatá brána.

 

Podujatia

Pivničania od roku 1966 organizujú prehliadku slovenských ľudových - pôvodných piesní Stretnutie v pivnickom poli. Zakladateľom bol Miestny výbor Ľudovej mládeže Pivnice v čele s Jánom Gubom.

Podujatie prebieha pravidelne v januári a zúčastňujú sa ho speváci zo všetkých slovenských osád vo Vojvodine a v posledných rokoch aj zo zahraničia, predovšetkým z Chorvátska, Maďarska a Rumunska. Spevákov sprevádzal orchester SKUS-u Pivnica. Prvých deväť rokov bol v organizácii iba pivnických spolkárov a od roku 1976 sa v organizácii podieľajú slovenské redakcie RTV. Spevákov hodnotí odborná porota, ktorá udeľuje prvú, druhú a dve rovnoprávne tretie ceny pre interpretáciu a dve ceny pre autentickosť piesne. Porota obecenstva udeľuje dve rovnoprávne ceny spevákom, ktorý si najviacej získali priazeň obecenstva. Novozaloženou porotou je porota pre ľudový odev. Hodnotí krásu a autentickosť ľudového odevu z každej osady. Prvou víťazkou bola Zuzana Halabríniová z Padiny. Jediným trojnásobným víťazom v rokoch 1990 - 1992 bol Rastislav Struhár z Hložian. Víťazkami z Pivnice boli Zuzana Papová (1980) a Anna Blatnická (1984). Festival ma svoje stanovy, odznak a zvučku. Počas festivalu prebiehajú sprievodné manifestácie: výstavy, tanečné zábavy a výtvarná kolónia.

Stretnutie v Pivnickom poli
Foto: Anna Francistyová

FS V pivnickom poli, resp. SKUS Pivnica je nositeľom desiatok diplomov, uznaní a iných ocenení. V roku 1969 získal Októbrovú cenu obce Báčska Palanka a potom aj vojvodinskú cenu „Iskry kultúry“.

Gabriela Gubová
Pozri aj: