Kultúrno-osvetový spolok Jednota, Hložany

Kultúrno-osvetový spolok Jednota bol založený roku 1948, no činnosť v oblasti kultúry bola v Hložanoch zaznamenaná ešte niekoľko desaťročí skôr.

Prví divadelní ochotníci v Hložanoch nacvičili hru od J.G. Tajovského Statky-zmätky v roku 1913. Do konca druhej svetovej vojny sa divadelné hry nacvičovali iba striedmo a nepatrili medzi hlavné ochotnícke činnosti. Po vojne sa divadelníctvo udržiavalo v živote v relatívne pravidelných intervaloch sa objavovali záznamy o ich činnosti. Podľa údajov z týždenníka Hlas ľudu sa hložianski ochotníci zjavovali na doskách iba niekoľkokrát do roka a občas mali iba hostí z iných slovenských dedín. Hložianske divadelníctvo malo značné ťažkosti, najmä kvôli nedostatku adekvátnych priestorov. Divadelné predstavenia a rôzne programy boli usporiadané na rôznych miestach, najčastejšie v krčmách (Vitézovej, Žeprákovej, Srnkovej, Greksovej), v Notárovom dome a v Lesíku. Požiarny spolok dostal družstevnú stajňu do svojho vlastníctva, zrekonštruoval ju a urobil z nej sieň, v ktorej sa odohrávala väčšina spoločenských podujatí.

V tomto období sa ochotníci venovali súčasne viacerým záľubám a okrem divadla sa často organizovali aj iné kultúrno-umelecké večierky. V 30. rokoch začali Hložančania prejavovať záujem o ich ľudové tance a tieto nacvičovali a prezentovali na javisku pred divákmi. Bolo to vnímané ako novinka vo forme kultúrno-zábavného života okrem už známeho divadla. Takto bola nacvičená a prvýkrát predstavená slovenská beseda vo februári roku1933. Nesystematická práca v tanečnej zložke sa prejavila aj na jej vystupovaní vo verejnosti.

Po viacročnej prestávke, sa spomína iba jedno predstavenie so slovenskými tancami a to vo februári roku 1939. Nasledovný údaj o tanečnej zložke sa objavuje v tlači až v decembri 1945. Je to záznam z týždenníka Hlas ľudu (12. januára 1946 s.4) o prvom úspešnom vystúpení hložianskych dievčat z gymnázia, ktoré tancovali besedu. Program bol zorganizovaný čítacím spolkom v roku 1945 na Štefana.

Pre divadelníctvo v Hložanoch po druhej svetovej vojne bolo príznačné to, že ochotníci mali záujem aj o iné činnosti a divadelné predstavenia boli takmer vždy spojené z rôznymi speváckymi predstaveniami, dychovou hudbou a tanečnou zábavou. Aj napriek ťažkému obdobiu po vojne, ľudia prejavovali veľký záujem o rôzne formy zábavy.

Od roku 1948 sa väčšina spolkov zjednotila a začali pôsobiť v rámci jednej ustanovizne pod názvom Kultúrno-osvetový spolok Jednota. Ako uvádza S. Fekete v príspevku o dejinách Hložianskeho divadelníctva (FEKETE 1998) sa v päťdesiatych rokoch rozprúdila hladina v ochotníckom podnikaní a najmä v divadelnom živote a nacvičovaní tancov. Je charakteristické, že divadelné predstavenia nacvičovali okrem KOS-u Jednota, mládež (najmä stredoškoláci a študenti), športovci a hasiči... V princípe sa všetci na tom podieľali, lebo to predstavoval takmer jediný zdroj financií na zveľadenie spoločenského života. Okrem ochotníkov hercov sa na réžii a nacvičovaní predstavení podieľali väčšinou tiež ochotníci a to prevažne z radu domácich učiteľov. Jeden z významných momentov v histórii hložianskeho divadelníctva predstavuje koniec roka 1959, kedy bolo otvorenie Domu kultúry. Impulz z tejto vlny entuziazmu podporil veľký počet hercov a pozdvihol toto umenie v dedine na vyššiu úroveň. O nič menší podiel majú na tom aj režiséri týchto diel. Z obdobia, keď to boli prevažne učitelia môžeme spomenúť Z. Korčokovú, M. Miškovicovú, Z Vitézovú a S. Feketeho; a z najmladšieho obdobia J. Bartoša, J. Urbančekovú a M. Fábryho. Podobne ako aj iných umeleckých sférach aj v divadle existujú viac a menej úspešnejšie obdobia. Hložianske ochotnícke divadlo je momentálne v tej tichšej fáze, lebo už dlhšiu chvíľu sa neozvalo, čo nemusí znamenať, že opäť nebude v plnom rozmachu.

Tanečná zložka to zo začiatku nemala ľahké. Pri nacvičovaní tancov striedali sa viacerí ochotníci a problém predstavoval aj nedostatok adekvátnych priestorov na skúšanie. V päťdesiatych rokoch 20. storočia sa začali prejavovať prvé úspechy tanečníkov. Na okresnej súťaži v Báčskej Palanke 1952 roku, bola hložianska tanečná skupina najlepšia a obsadila prvé miesto. V tomto období sa nacvičovaniu tancov venovali prevažne učiteľky. Koncom 50. rokov bol dokončený dlho očakávaný objekt budovy Domu kultúry. Sústavnejšie sa začína pracovať začiatkom 60. rokov s vedúcou Máriou Miškovicovou, ktorá si pod dohľad berie mladšie generácie a začína im vštepovať lásku k folklóru už od malých nôh. Nacvičovanie detí už od základnej školy sa prejavilo ako správny krok a v súbore sa časom začalo zhromažďovať veľké množstvo mládeže. Mnohí tanečníci zotrvali v tanci nielen počas základnej školy, ale aj ako stredoškoláci. Koncom 60. rokov okrem týchto mládežníkov prejavovali záujem o ľudový tanec aj staršie generácie. Na túto iniciatívu vznikla staršia tanečná skupina. Tvorili ju prevažne manželské páry, ktorým sa podarilo mnoho rokov kvalitne a úspešne prezentovať hložiansky folklór a zachovávať ľudové tradície do súčasnosti.

Staršia tanečná skupina hložianskeho folklórneho súboru KOS Jednota sa dlhodobejšie prejavuje svojou kvalitnou prácou. Svedčí o tom aj fakt, že v roku 2010 na folklórnom festivale Tancuj, tancuj bola najvyšie ocenená. Tanečný prednes zakladajú na pôvodných materiáloch, ktoré čerpajú zo svojho lokálneho prostredia. Za zhromaždenie týchto materiálov a ich zachovanie sa mnoho rokov zakladala bývalá vedúca spolku Mária Miškovicová. Jej nástupcom a teda súčasným vedúcim folklórneho súboru, je jeden z dlhoročných tanečníkov Jaroslav Kriška. Okrem staršej tanečnej skupine sa rovnako venuje aj mladšej skupine, ktorú tvoria mládežníci, prevažne študenti stredných a vysokých škôl.

Okrem tanečných úspechov v domácom prostredí, sa môžu Hložančania pýšiť aj mnohými zahraničnými zájazdmi. Navštevovali hlavne susedné krajiny, ako sú napríklad Maďarsko, Rumunsko a trochu vzdialenejšie Francúzko. Najčastejšie sa však cestuje na Slovensko. Okrem Detvy a Východnej, miest, ktoré organizujú najznámejšie folklórne festivaly na Slovensku, Hložančania často navštevujú aj mesto Holíč. Tieto dve lokality majú už dlhodobo dobré vzťahy a svoju družbu potvrdzujú vzájomnými a opakovanými návštevami.

Detské tanečné skupiny majú tiež svoje zastúpenie v Hložanoch, ale nie v rámci kultúrno-osvetového spolku. Najmladšia skupina pôsobí v rámci škôlky a deťom staršieho veku sa venujú v rámci základnej školy. Vedúci sa častokrát striedajú podľa ročníkov a tried, ktoré deti navštevujú. Výsledky práce s týmito deťmi sa prezentujú na domácich kultúrno-umeleckých programoch a na detských festivaloch.

Kultúrno osvetový spolok Jednota nemá pravidelne aktívnu spevácku zložku. Najdlhšie pôsobiaca, síce s prestávkami, je ženská spevácka skupina. V poslednom období sa aktívnejšie zapája aj mladšia dievčenská a mužská skupina. Spevy nacvičuje Rastislav Struhár, ktorý je zároveň aj vedúcim muzikantom vo všetkých zložkách. Keďže neexistuje spoločné hudobné teleso, ktoré by tvorili iba hložiansky muzikanti, orchester si najčastejšie vypomáha za pomoci kolegov zo susedných dedín.