Kultúrne centrum Kysáč

Kultúrno informačné stredisko Kysáč (KIS) sústavne pracuje od roku 1987 keď bol vymenovaný Správny a Dozorný výbor a riaditeľ ustanovizne. Činnosť ustanovizne sa sústreďuje najmä na organizovanie divadelných predstavení, večierkov, rôznych výstav, prácu s početnými odbočkami v rámci kultúrno – umeleckého ochotníctva a to folklórnej, divadelnej, literárnej, výtvarnej a iných odbočiek, organizovanie kino-projekcií a tiež má na starosti aj organizovanie a vysielanie informatívneho programu prostredníctvom vlastného rozhlasu.

Od založenia až po dnes sa vystriedali piati riaditelia: Ján Lomen, Pavel Filko, Ivan Ferko, Anna Chrťanová Leskovac a súčasným riaditeľom je Pavel Surový. .

Náznaky organizovaného kultúrneho života v Kysáči možno však sledovať z konca 19. storočia. Dostupné záznamy uvádzajú rok 1881 kedy sa konalo prvé divadelné predstavenie pre deti. V tomto období divadlo predstavovalo akoby útek z každodennosti a namáhavej fyzickej práce, po ktorej sa na konci týžňa chodilo do divadla pozrieť si niečo veselé. Oficiálne začiatky organizovaného kultúrneho života v Kysáči sa teda pripisujú divadelníctvu, ktoré bolo organizované hlavne učiteľmi. Okrem intiligencie občas usporiadali večierky a oslavy aj poľnohospodárski robotníci. Začiatkom roka 1908 bol večierok, kde sa predstavili robotníci so spevmi, živým obrazom osvetleným bengálskym ohňom, recitáciou básne, humoristickými výstupmi a ako vrchol večera bola divadelná veselohra.

Inštitúcie, ktoré zastrešovali kultúrne diania sa často menili, ale ich podstatu udržiavali aktívni ochotníci. Tesne pred prvou svetovou vojnou bol založený Čitateľský spolok, ktorý sa zo začiatku podieľal na organizácii kultúrnych podujatí. V roku 1932 bola založená Miestna organizácia Matice slovenskej v Kysáči, založený bol aj Spolok Československých žien, organizácia Sokolská jednota ako aj futbalový klub Tatra. Roku 1934 osada kúpila dom, ktorý dostal meno Národný dom Kysáč, v ktorom sa schádzali a svoju činnosť organizovali všetky uvedené združenia.

V medzivojnovom období bola výrazne aktívna telovýchovná organizácia Sokol, ktorá sa okrem športových podieľala konať aj niektoré kultúrne udalosti. Počas druhej svetovej vojny bolo zo strany okupantov povolené konať iba športové podujatia a zakázané boli iné formy zoskupovania. Zo školy boli vyhnaní srbskí učitelia a ako povinný bol zavedený maďarský jazyk. Po skončení druhej svetovej vojny sa postupne obnovovala aj kultúrna činnosť. Keďže sa predtým plánované predstavy o úplnom ukončení výstavby Národného domu ťažko realizovali, určený bol adekvátny priestor pre spoločensko-politické a kultúrno umelecké činnosti. Bola to Kysáčanom známa Bičiarova sála, ktorá je ospievaná aj v ľudových piesňach. Po vojne sa organizačne v kultúrnom živote najviac podieľala mládežnícka organizácia založená na politickej báze - Zjednotený zväz antifašistickej mládeže Juhoslávie. Za takýchto okolností sa umelecké aktivity vyvíjali, ale väčší dôraz sa dával na politickú propagandu, ako na umeleckú stránku diania. Bol to jeden z podnetov prečo sa neskôr ťažisko práce presunulo na Miestny odbor Matice slovenskej v Kysáči.

Do konca 40. rokov MOMS v Kysáči oficiálne prerušil činnosť, ale jeho členovia aj naďalej pokračovali s prácou. Organizačný útvar, v ktorom sa ich činnosť uskutočňovala bol Kultúrno-osvetový spolok Dr. Janka Gombára. V zápisnici z tohto obdobia sa uvádza divadelná odbočka ako najaktívnejšia, zdolala okolo 20 predstavení ročne. Tanečno-folklórna zložka mala v priemere ročne okolo 10 vystúpení. Počet prednášok sa každý rok zvyšoval a rovnako sa zveľaďovala aj knižnica. V roku 1956 sa Kysáčania konečne dopracovali k vzniku nových adekvátnych priestorov, určených pre Dom kultúry. Iniciátorom výstavby sály bol Ľudový výbor obce Kysáč a ukončil ho za pomoci Poľnohospodárskeho dužstva Kysáč, na pôde ktorého sa tento objekt aj vystaval.

Nasledovný míľnik v kultúrnom živote Kysáča bol v roku 1957, keď sa Kultúrno osvetový spolok Dr. Janka Gombára rozdelil a keď vznikli ďalšie organizácie: Ochotnícke divadlo, Ľudová knižnica, Ľudová univerzita a Správa domu. Nasledovných desať rokov sa darilo všetkým zložkám samostatne. Niektoré kultúrne zložky zažívali svoju expanziu. Boli to hlavne spevy, večierky ľudových spevov a tancov, ako i tanečných melódií. V opačnej pozícii sa nachádzalo ochotnícke divadlo, ktoré sa koncom 60. rokov dostalo od obdobia krízy. Táto nastala hlavne z dôvodu zmeny životného štýlu ľudí a výraznym prísnom technologických noviniek ako boli: televízia, kino, rozhlas...

Začiatkom 70. rokov nastala ďalšia zmena v organizácii kultúrnych zložiek. Zlúčením viacerých zložiek spolu s ochotníckym divadlom vznikol nový útvar: Kultúrno-umelecký spolok Andreja Sládkoviča. Pri príležitosti osláv 200 rokov príchodu Slovákov do Kysáča sa všetky kultúrne spolky sústredili v spoločnej budove, v centre dediny, ktorá i dodnes predstavuje stredisko kultúry v Kysáči. V roku 1974 sa zrodila nová organizácia – Kultúrno informačné stredisko. Táto inštitúcia zahŕňa divadelnú, folklórnu a literárnu sekciu, založila aj Foto-kino odbočku z dôvodu evidencie udalostí, ako i konania dopisovateľskej a televíznej služby. Pod jednou strechou boli zahrnuté všetky kultúrne a informačné inštitúcie. Takýto stav bol iba dočasný a netrval ani desať rokov. Začiatkom roku 1981 celkovú činnosť Kultúrno informačného strediska vystriedal a prevzal Kultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičátka. Tento sa však venoval všetkým zložkám, ktoré zastrešoval, okrem divadelnej, ktorá si postupne musela sama vybojovať miesto. Od roku 1987 sa veci vracajú na staré koľaje a všetky zložky pracujú znovu v rámci Kultúrno informačného strediska. Po niekoľkých rekonštrukciách a úpravách objektu pretrváva takýto stav aj v súčasnosti. Od roku 2015 stredisko nesie názov Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč a má aj nové logo. 

Divadelná zložka

Kysáčania aktívne účinkujú aj na poli divadelníctva. Kysáčski ochotníci vystupujú na troch divadelných scénach: bábkové, detské a činohra. Kysáčske ochotnícke divadlo ma tradíciu dlhú vyše sto rokov. Ako zakladateľa možno považovať rodinu Mičátkovcov, ktorá bola v osade veľmi činná. Už v roku 1881 učiteľ Ján Mičátek nacvičil prvé detské divadlo. Kysáčania sa zúčastňovali aj na zábavách usporiadaných v Novom Sade, o čom existuje záznam, že v roku 1900 boli ako učinkujúci. Prvý fašiangový večierok so spevmi, veselými výstupmi a ochotníckym divadlom bol v roku 1905 na Obuchovej čárde v Kysáči. Z celého programu prerážala slovanská myšlienka, v čom vidieť vplyv rodiny Mičátkovej a miestneho učiteľstva: striedavo sa spievali slovenské, české, slovínske a srbské piesne. Intenzívnejšie začali pracovať neskoršie, a tak napr. roku 1910 na Fašiangovej zábave boli predvedené dve divadlá a roku 1913 hra v jednom dejstve On je hluchýa o rok neskoršie aj divadelná hra Strídža spod hája autora Fera Urbánka. Neskoršie sa vystriedali mnohé iné divadelné hry: Kubo, Komédia bez zaľúbenia, Súboj na pivo, Hrob lásky, Statky – zmätky, Záveje, Zem a iné. Okrem na domácom javisku vystupovali aj na scéne Slovenského národného divadla v Bratislave, Trenčíne, Piešťanoch, Trenčianskych Tepliciach a v Galante. Roku 1937 sa uskutočnila prvá divadelná súťaž, ktorú zorganizoval Výbor pre divadlo pri Matici slovenskej v Juhoslávii. Kysáčania sa predstavili obecenstvu s divadelnou hrou Zem od Vladimíra Hurbana Vladimírova a obsadili prvé miesto. V tom čase sa vystriedali mnohí režiséri. S režisérskou prácou začal Ján Mičátek a pokračovali Ján Podhradský, Ján Ededy, Zlata Porupská – Jesenská, Emil Klobušický a Zuzana Kardelisová. Po druhej svetovej vojne kysáčski ochotníci zaznamenali čoraz pozoruhodnejšie úspechy. Ich podania a scénické vybavenia vrcholili kvalitou, čo im umožnilo obsadiť na prehliadkách aj prvé miesta. Okrem slovenských a českých autorov, v divadelných hrách boli zastúpení aj srbskí autori: Branislav Nušić, Milovan Glišić, Petar Kočić, Jovan Sterija Popović a iní.

Významných osobností v kysáčskom ochotníckom divadle je mnoho. Zo staršej skupiny nemožno nespomenúť Zuzanu Kardelisovú, Jána Súdiho, Jána Sabu, Vierku Porubskú, Zuzanu Kulíkovú – Majtánovú, Pavla Kulíka, Pavla Gombára a iných a v súčasnosti významnými osobnosťami sú Juraj Madacký, Ján Kohút, Ján Privizer, Michal Ďurovka, Anna Chrťanová, Ján Jambrich a iní.

V súčasnosti divadelná zložka úspešné pôsobí v rámci KIS-u a patrí medzi popredné slovenské vojvodinské divadelné súbory. Od roku 2004 táto zložka organizuje Festival Zuzany Kardelisovej.

Tanečná zložka

Folklórny súbor Kultúrno-informačného strediska v Kysáči bol založený roku 1973 a od roku 1980 pôsobí pod menom Vreteno. Je to mládežnícky súbor, ktorý v súčasnosti má viac ako 40 členov. Ich repertoár pozostáva z pôvodných a štylizovaných slovenských tancov a piesní. Súbor má za sebou viac ako 300 vystúpení tak v Srbsku, ako i na Slovensku, v Maďarsku, Ukrajine, Rumunsku, Chorvátsku a Macedónsku. Tanečná zložka folklórneho súboru Vreteno zažívala najväčší úspech od polovice 80. do polovice 90. rokov, kedy dostávali iba tie najvyšie ocenenia. Za tieto úspechy vďaka patrí choreografovi a vtedajšiemu vedúcemu súboru Jánovi Slávikovi, ktorý nacvičoval tanečné skupiny, ale aj obnovil činnosť folklórnej skupiny veteránov, nacvičoval deti na ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči a pri KIS-e založil aj nové detské súbory. V tomto období bol kysáčsky tanečný folkór považovaný za jeden z najlepších slovenských amatérskych súborov vo Vojvodine. V súčasnosti v Kysáči aktívne pôsobia štyri zložky folklórneho súboru. Sú to Detský folklórny súbor Krôčik, Detský folklórny súbor Slniečko, Detský folklórny súbor Vienok a Folklórny súbor Vreteno, ktorého vedúcim a choreografom je Vladimír Medveď.

Tanečná skupina Krôčik zoskupuje deti veku od 6 – 8 rokov. Počíta približne 20 členov a v tejto skupine sa deti oboznamujú a zdolávajú základné tanečné kroky. O niečo starší súbor Slniečko zoskupuje deti veku od 9 – 10 rokov. Skupina má tiež približne 25 členov. Keďže sú trochu starší ich repertoár pozostáva z trochu náročnejších tancov t.j. v ich výstupoch prevažujú detské hry a tance, ktoré sú prispôsobené ich veku. Vedúcou oboch skupín je Mária Piksiadesová a práve jej zásluhou skupiny každoročne vystupujú na Zlatej bráne, ale aj na iných podujatiach.

Detský folklórny súbor Vienok existuje už 27 rokov. Súbor každoročne predstavuje Kysáč na zónových a pokrajinských prehliadkach a dvakrát postúpil aj na republikovú súťaž. Súbor sa v poslednom období predstavil aj na festivaloch v Rumunsku, Ukrajine, Maďarsku a na Slovensku.

V rámci súboru pôsobia aj tri spevácke skupiny: dievčenská, ženská a mužská a vedľa toho aktívni sú aj sóloví speváci. Všetky tri spevácke skupiny majú bohatú a dlhú tradíciu. Okrem na domácej pôde viackrát sa predstavovali aj verejnosti na Slovensku, najmä na Folklórnom festivale v Detve a Matičnom svetovom festivale slovenskej mládeže v Martine, tiež na festivale v Terchovej, v Slovenskom Komloši a inde. Všetky tri skupiny sa každoročne zúčastňujú na folklórnom festivale Tancuj, tancuj a na Stretnutí v pivnickom poli. Na festivale Stretnutie v pivnickom poli si do roku 2009 prvú cenu vybojovala iba jedna predstaviteľka Kysáča. Bolo to roku 1983 a víťazstkou festivalu bola Slavica Tadićová. Kysáčania sa pravidelne zúčastňovali a boli úspešní, ale víťazi na festivale nepredstavovali svoju osadu. Tak napr. v rokoch 1976 a 1977 zvíťazila Kysáčanka Jarmila Zimová, ale ako predstaviteľka petrovského Gymnázia a roku 2008 víťazstvo si vyspieval Kysáčan Ivan Slávik, ale ako predstaviteľ novosadského SKUS-u P. J. Šafárika. V roku 2009 na 44. festivale sa predsa podarilo zvíťaziť predstaviteľke Kysáča Ivane Vozárovej.

Činnosť týchto zložiek sleduje a verejnosť informuje Rádio Kysáč, ktorý pracuje od 1. mája 1965. Svoju prácu začal ako Mládežnícka rozhlasová stanica Kysáč a toho času bol prvá lokálna rozhlasová stanica vo Vojvodine. Iniciátorom založenia bol Ján Lomen. Prvým šéfredaktorom bol Pavel Grňa, hlásateľom bol Milan Súdi a technikom Vladimír Kardelis. Program sa po slovensky vysielal v utorok, štvrtok, sobotu a v nedeľu. Rozhlas mal aj štúdio pre nahrávanie piesní. Súčasne má rozhlas dennú schému, ktorá štartovala 1. januára 2001. Na jeho zveľaďovaní pracuje početná redakcia: riaditeľka KIS Kysáč a šéfredaktorka Anna Chrťanová, redaktor denného programu Michal Ďurovka a početní novinári, hlásatelia a moderátori.

Podujatia

Zlatá brána

Za najvýznamnejšie podujatie, ktoré organizuje Kultúrno informačné stredisko Kysáč, môžeme uviesť Detský folklórny festival Zlatá bána, ktorý sa každoročne uskutočňuje koncom júna. Festival bol založený roku 1993, keď osada oslavovala 220. výročie od príchodu Slovákov do osady. Odvtedy si na kysáčskom rozprávkovom zámku zatančilo okolo 15 tisíc malých tanečníkov a to nielen zo všetkých vojvodinských slovenských osád, ale aj zo Slovenska, najmä z Bratislavy, Banskej Bystrice, Liptovského Mikuláša, Trenčína, ako aj z Rumunska, Maďarska, Ukrajiny a z Izraelu. Od roku 1997 pri festivalovom zámku sa uskutočňujú rôzne kultúrne udalosti počas celého víkendu. Program vždy spestria domáce a hosťujúce divadlá a to prevažne z Báčskej Palanky, Báčského Petrovca, zo Starej Pazovy, ale aj zo zahraničia. Okrem toho organizované sú aj mnohé výstavy, akademických a kysáčskych maliarov a rôzne výstavy ručných prác.

Festival Zuzany Kardelisovej

Divadelný festival Zuzany Kardelisovej bol prvákrát zorganizovaný roku 2004 na podnet učiteľa Michala Gombára. Témou festivalu je postavenie ženy v rodine a spoločnosti, podobne ako aj na Slovensku v Novom Meste nad Váhom odkiaľ aj prišla idea a podnet učiteľovi Gombárovi zorganizovať niečo podobné aj v Kysáči. Festival nesie meno Zuzany Kardelisovej, známej kysáčskej učiteľky a členky ochotníckeho divadla. Víťaz festivalu sa zúčastňuje na festivale v Novom Meste nad Váhom odkiaľ  jeden súbor môže byť navrhnutý na vrcholnú súťaž ochotníckeho divadelníctva v Martine, na Scénickú žatvu.

Kysáčsky spevník

Koncom októbra resp. začiatkom novembra sa v Kysáči už 15 rokov uskutočňuje Kysáčsky spevník. Na celovečernom hudobnom programe vystupujú sóloví speváci, ktorí súťažia o účasť na festivale Stretnutie v pivnickom poli. Program pozostáva zo štyroch častí: Nádeje I. (vystupujú žiaci nižších ročníkov základnej školy), Nádeje II. (vystupujú žiaci vyšších ročníkov), Súťažiaci (speváci vo veku od 16 rokov), Revuálna časť (vystupujú už skúsení domáci speváci alebo hostia z okolitých osád). Celkový prednes hodnotí trojčlenná porota a obecenstvo a dvaja najúspešnejší speváci predstavujú KIS Kysáč na uvedenom festivale.

Novoročná estráda

Každoročne sa pred Novým rokom organizuje celovečerný koncert Novoročná estráda. Počas celého roka členovia všetkých odbočiek KIS Kysáč usilovne pracujú a výsledky tej namáhavej práce prezentujú na uvedenom koncerte. Vystupujú sóloví speváci, ktorí sa predstavili na festivale Stretnutie v pivnickom poli, Tanečné skupiny, ktoré vystupovali na FF Tancuj, tancuj a tiež aj malí tanečníci, ktorí svojim výstupom spestrili program na Zlatej bráne. Na koncerte nechýba ani humor, pre ktorý sa vždy postarajú kysáčski divadelní ochotníci.

Večer humoru

Už niekoľko rokov skupinka hercov v rámci divadelnej odbočky KIS Kysáč pestuje a dotvára krátke žartovné scénky, tzv. skeče. Skupinka najprv vystupovala v rámci podujatia Novoročná estráda a samotný Večer humoru bol na podnet Janka Chrťana založený roku 1998. Okrem Kysáčanov na večierku sa zúčastňujú aj ochotníci z Kovačice, Starej Pazovy, Petrovca a prítomní sú aj kulpínski divadelníci. Všetci spolu svojimi žartovnými pesničkami a skečmi, v ktorých spracovávajú hlavne lokálne témy, spestrujú pozitívnu náladu medzi obecenstvom.