Prvým
spolkom binguľských Slovákov bol Slovenský spolok Beseda,
založený v novembri roku 1920. Jeho prvým predsedom bol
slovenský evanjelický farár v Binguli Fedor Ormis. V roku
1942 Beseda zaznamenala najväčší počet členov v dejinách
spolku – 57 rodín. Výročné a valné zhromaždenie Besedy
v roku 1940 bolo 28. januára. Zaznamenané je ešte, že v roku
1939 Beseda nacvičila dve divadelné predstavenia a zorganizovala
tri oslavy. Uvádza sa i fakt, že spolková knižnica v tom
roku mala 508 kníh. Z uvedeného možno uzavrieť, že Beseda mala
tak zábavný, ako aj vzdelávací a kultúrny charakter.
Posledné valné zhromaždenie Besedy bolo usporiadané 7. februára
roku 1943, kedy jej činnosť zaniká až do
konca druhej svetovej vojny.
Po ukončení
vojny binguľský slovenský spolok opäť začína svoju činnosť.
Zápisnice z tohto obdobia sú zničené, takže je ťažko
zistiť, či spolok po obnovení práce hneď začal pôsobiť pod
novým menom SKOS Milana Rastislava Štefánika alebo pod starým
menom Beseda po rok 1958, kedy sa prvýkrát zjavuje nové meno
spolku. Ani od roku 1958 po rok 1972 neexistujú žiadne údaje
o činnosti binguľského spolku. Od roku 1972 sa však jeho
činnosť začína zintenzívňovať. Binguľčania si v spolku
usporadúvajú zábavné večierky, Rybací večierok, tradičné
oslavy Hromníc, v binguľskom spolku boli vítané i spolky zo
slovenských vojvodinských osád, nacvičovali sa v ňom divadelné
predstavenia, organizovalo dvíhanie a váľanie mája a iné.
V roku 1977 spolkári začali realizovať svoje plány –
adaptáciu budovy Slovenského domu.
Od roku
2001 binguľský spolok pôsobí pod menom Slovenský
kultúrno-umelecký spolok Štefánik Binguľa. V rámci SKUS
Štefánik pôsobil detský folklórny súbor Čerešničky.
Binguľský spolok sa pravidelne zúčastňoval na takmer všetkých
slovenských a neslovenských podujatiach, ktoré sa
usporadúvajú u nás. V rámci SKUS Štefánik pôsobila i
tanečná, detská tanečná a divadelná odbočka. Činnosť
binguľského spolku Štefánik je v súčasnosti spätá
s finančnými podmienkami a tak odbočky, ktoré v spolku
existujú, nie sú až v takej miere aktívne. Binguľa je
prostredie, v ktorom je málo Slovákov, a zvlášť je
málo Slovákov aktívnych na kultúrnom poli. Ešte
keď nie sú financie, aby sa tá aktivita podporila, spolok upáda
do pasivity. A od týchto podmienok závisí aj to, či sa
Binguľčania budú môcť zúčastniť na kultúrnych podujatiach
alebo nie.
Spolkové
zápisnice nehovoria mnoho. V novšej dobe takmer ani
neexistujú, takže je veľmi ťažko uviesť presné údaje
o aktivite binguľského spolku.
Správa
SKUS Štefánik spolu so zborom Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi
v Binguli a MOMS-om sa uzniesli na tom, že spoločnými
silami zorganizujú oslavy 150. výročia príchodu prvých
slovenských rodín do Bingule a 145. výročia založenia
Slovenskej školy v Binguli. Pri tejto príležitosti je vydaná
i kniha Slováci v Binguli 1857 – 2007.
