Kultúrno-osvetový
spolok Jednota bol založený roku 1948, no činnosť v oblasti
kultúry bola v Hložanoch zaznamenaná ešte niekoľko desaťročí
skôr.
Foto: Igor Bovdiš |
Prví divadelní
ochotníci v Hložanoch nacvičili hru od J.G. Tajovského
Statky-zmätky v roku 1913. Do konca druhej svetovej vojny sa
divadelné hry nacvičovali iba striedmo a nepatrili medzi
hlavné ochotnícke činnosti. Po vojne sa divadelníctvo udržiavalo
v živote v relatívne pravidelných intervaloch sa
objavovali záznamy o ich činnosti. Podľa údajov z týždenníka
Hlas ľudu sa hložianski ochotníci zjavovali na doskách iba niekoľkokrát do roka a občas mali iba hostí z iných
slovenských dedín. Hložianske divadelníctvo malo značné
ťažkosti, najmä kvôli nedostatku adekvátnych priestorov.
Divadelné predstavenia a rôzne programy boli usporiadané na
rôznych miestach, najčastejšie v krčmách (Vitézovej,
Žeprákovej, Srnkovej, Greksovej), v Notárovom dome a
v Lesíku. Požiarny spolok dostal družstevnú stajňu do
svojho vlastníctva, zrekonštruoval ju a urobil z nej
sieň, v ktorej sa odohrávala väčšina spoločenských
podujatí.
Foto: Anna Francistyová |
V tomto období sa
ochotníci venovali súčasne viacerým záľubám a okrem
divadla sa často organizovali aj iné kultúrno-umelecké večierky.
V 30. rokoch začali Hložančania prejavovať záujem o ich
ľudové tance a tieto nacvičovali a prezentovali na javisku
pred divákmi. Bolo to vnímané ako novinka vo forme
kultúrno-zábavného života okrem už známeho divadla. Takto bola
nacvičená a prvýkrát predstavená slovenská beseda vo
februári roku1933. Nesystematická práca v tanečnej zložke
sa prejavila aj na jej vystupovaní vo verejnosti.
Foto: ÚKVS |
Po viacročnej
prestávke, sa spomína iba jedno predstavenie so slovenskými
tancami a to vo februári roku 1939. Nasledovný údaj
o tanečnej zložke sa objavuje v tlači až v decembri
1945. Je to záznam z týždenníka Hlas ľudu (12. januára
1946 s.4) o prvom úspešnom vystúpení hložianskych dievčat
z gymnázia, ktoré tancovali besedu. Program bol zorganizovaný
čítacím spolkom v roku 1945 na Štefana.
Pre divadelníctvo
v Hložanoch po druhej svetovej vojne bolo príznačné to, že
ochotníci mali záujem aj o iné činnosti a divadelné
predstavenia boli takmer vždy spojené z rôznymi speváckymi
predstaveniami, dychovou hudbou a tanečnou zábavou. Aj napriek
ťažkému obdobiu po vojne, ľudia prejavovali veľký záujem
o rôzne formy zábavy.
Foto: Irena Pešková |
Od roku 1948 sa väčšina
spolkov zjednotila a začali pôsobiť v rámci jednej
ustanovizne pod názvom Kultúrno-osvetový spolok Jednota. Ako
uvádza S. Fekete v príspevku o dejinách Hložianskeho
divadelníctva (FEKETE 1998) sa v päťdesiatych rokoch
rozprúdila hladina v ochotníckom podnikaní a najmä
v divadelnom živote a nacvičovaní tancov. Je
charakteristické, že divadelné predstavenia nacvičovali okrem
KOS-u Jednota, mládež (najmä stredoškoláci a študenti),
športovci a hasiči... V princípe sa všetci na tom
podieľali, lebo to predstavoval takmer jediný zdroj financií na
zveľadenie spoločenského života. Okrem ochotníkov hercov sa na
réžii a nacvičovaní predstavení podieľali väčšinou
tiež ochotníci a to prevažne z radu domácich učiteľov.
Jeden z významných momentov v histórii hložianskeho
divadelníctva predstavuje koniec roka 1959, kedy bolo otvorenie Domu
kultúry. Impulz z tejto vlny entuziazmu podporil veľký počet
hercov a pozdvihol toto umenie v dedine na vyššiu úroveň.
O nič menší podiel majú na tom aj režiséri týchto diel.
Z obdobia, keď to boli prevažne učitelia môžeme spomenúť
Z. Korčokovú, M. Miškovicovú, Z Vitézovú a S. Feketeho;
a z najmladšieho obdobia J. Bartoša, J. Urbančekovú
a M. Fábryho. Podobne ako aj iných umeleckých sférach aj v divadle existujú viac a menej úspešnejšie obdobia.
Hložianske ochotnícke divadlo je momentálne v tej tichšej
fáze, lebo už dlhšiu chvíľu sa neozvalo, čo nemusí znamenať,
že opäť nebude v plnom rozmachu.
|
Tanečná zložka to zo
začiatku nemala ľahké. Pri nacvičovaní tancov striedali sa
viacerí ochotníci a problém predstavoval aj nedostatok
adekvátnych priestorov na skúšanie. V päťdesiatych rokoch
20. storočia sa začali prejavovať prvé úspechy tanečníkov. Na
okresnej súťaži v Báčskej Palanke 1952 roku, bola
hložianska tanečná skupina najlepšia a obsadila prvé
miesto. V tomto období sa nacvičovaniu tancov venovali
prevažne učiteľky. Koncom 50. rokov bol dokončený dlho
očakávaný objekt budovy Domu kultúry. Sústavnejšie sa začína
pracovať začiatkom 60. rokov s vedúcou Máriou Miškovicovou,
ktorá si pod dohľad berie mladšie generácie a začína im
vštepovať lásku k folklóru už od malých nôh. Nacvičovanie
detí už od základnej školy sa prejavilo ako správny krok
a v súbore sa časom začalo zhromažďovať veľké
množstvo mládeže. Mnohí tanečníci zotrvali v tanci nielen
počas základnej školy, ale aj ako stredoškoláci. Koncom 60.
rokov okrem týchto mládežníkov prejavovali záujem o ľudový
tanec aj staršie generácie. Na túto iniciatívu vznikla staršia
tanečná skupina. Tvorili ju prevažne manželské páry, ktorým sa
podarilo mnoho rokov kvalitne a úspešne prezentovať
hložiansky folklór a zachovávať ľudové tradície do
súčasnosti.
F Foto: Igor Bovdiš |
Staršia
tanečná skupina hložianskeho folklórneho súboru KOS Jednota sa
dlhodobejšie prejavuje svojou kvalitnou prácou. Svedčí o tom
aj fakt, že v roku 2010 na folklórnom
festivale Tancuj, tancuj bola najvyšie ocenená. Tanečný prednes zakladajú na pôvodných
materiáloch, ktoré čerpajú zo svojho lokálneho prostredia. Za
zhromaždenie týchto materiálov a ich zachovanie sa mnoho
rokov zakladala bývalá vedúca spolku Mária Miškovicová. Jej
nástupcom a teda súčasným vedúcim folklórneho súboru, je
jeden z dlhoročných tanečníkov Jaroslav Kriška. Okrem
staršej tanečnej skupine sa rovnako venuje aj mladšej skupine,
ktorú tvoria mládežníci, prevažne študenti stredných
a vysokých škôl.
|
Okrem
tanečných úspechov v domácom prostredí, sa môžu
Hložančania pýšiť aj mnohými zahraničnými zájazdmi.
Navštevovali hlavne susedné krajiny, ako sú napríklad
Maďarsko, Rumunsko a trochu vzdialenejšie Francúzko.
Najčastejšie sa však cestuje na Slovensko. Okrem Detvy
a Východnej, miest, ktoré organizujú najznámejšie folklórne
festivaly na Slovensku, Hložančania často navštevujú aj mesto
Holíč. Tieto dve lokality majú už dlhodobo dobré vzťahy a svoju
družbu potvrdzujú vzájomnými a opakovanými návštevami.
Detské
tanečné skupiny majú tiež svoje zastúpenie v Hložanoch,
ale nie v rámci kultúrno-osvetového spolku. Najmladšia
skupina pôsobí v rámci škôlky a deťom staršieho veku sa
venujú v rámci základnej školy. Vedúci sa častokrát
striedajú podľa ročníkov a tried, ktoré deti navštevujú.
Výsledky práce s týmito deťmi sa prezentujú na domácich
kultúrno-umeleckých programoch a na detských festivaloch.
Foto: ÚKVS |
Kultúrno
osvetový spolok Jednota nemá pravidelne aktívnu spevácku zložku.
Najdlhšie pôsobiaca, síce s prestávkami, je ženská
spevácka skupina. V poslednom období sa aktívnejšie zapája
aj mladšia dievčenská a mužská skupina. Spevy nacvičuje
Rastislav Struhár, ktorý je zároveň aj vedúcim muzikantom vo
všetkých zložkách. Keďže neexistuje spoločné hudobné teleso,
ktoré by tvorili iba hložiansky muzikanti, orchester si
najčastejšie vypomáha za pomoci kolegov zo susedných dedín.
Foto: Igor Bovdiš |
Referencie:
Kolektív autorov: HLOŽANY 1756 – 1986. Báčsky Petrovec: Kultúra 1986. 368 s.
Kolektív autorov: HLOŽANY 2. Báčsky Petrovec: Kultúra 1998. 560 s.
Kolektív autorov: HLOŽANY 1756 – 2006. Báčsky Petrovec: Kultúra 2006. 552 s.
Sirácky, Ján: Dlhé hľadanie domova. Martin: Matica slovenská 2002. 423 s.
Fekete, Samuel: Z dejín školstva v Hložanoch. Báčsky Petrovec: Kultúra 2000. 36 s.
Vereš, Adam: Slovenská evanjelická kresťanská cirkev. Báčsky Petrovec: Kníhtlačiareň 1930. s.30