Slovenský kultúrno-umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova

V Starej Pazove na poli kultúry a vzdelávania ochotníkov pôsobí Zväz ochotníkov obce Stará Pazova. Je to spoločenská organizácia, založená roku 2003 ako právny dedič Kultúrno-osvetového spoločenstva, asociácie kultúrno-umeleckých spolkov a ustanovizní v oblasti vzdelávania a kultúry.

Do Zväzu ochotníkov obce Stará Pazova sa dobrovoľne združujú kultúrno-umelecké spolky, ochotnícke divadla, sekcie, kluby, skupiny, združenia, ustanovizne, iné organizácie a jednotlivci, príslušníci všetkých národov, národnostných menšín a etnických skupín na území obce (okresu) Stará Pazova. Zväz sleduje a skúma ochotnícku kultúrno-umeleckú činnosť a navrhuje ich zveľaďovanie, podporuje a dáva iniciatívy v prospech rozvoja a nehatenej činnosti všetkých tvarov kultúrno-umeleckej tvorivosti ochotníkov. Organizuje a sleduje realizáciu festivalov, prehliadok a podobných manifestácií, zbiera a systematizuje údaje o spôsoboch ochotníckej činnosti, organizuje odborné semináre a porady na aktuálne témy. Zaoberá sa vydavateľskou činnosťou, koordinuje prácu a spolupracuje so všetkými asociáciami v oblasti kultúrno-umeleckého ochotníctva v Pokrajine, Republike Srbsko a v zahraničí.

Fotografiu poskytla Katarína Verešová

Do Zväzu ochotníkov obce Stará Pazova je zapojené jedenásť kultúrno-umeleckých spolkov, tri výtvarné združenia, dve združenia občanov, jeden folklórny súbor, Mestský chór a Mestský tamburášsky orchester.

Vo všetkých osadách obce (okresu) Stará Pazova existuje aspoň jeden kultúrno-umelecký spolok a v Nových Banovciach ešte aj osobitné Združenie výtvarníkov Leonardo.

V samotnej Starej Pazove existujú nasledujúce KUS-y, združenia a súbory: Slovenský KUS hrdinu Janka Čmelíka, KUS Branka Radičevića a KUS Sana; Folklórny súbor Dukat; Združenie výtvarných umelcov ULUSP; Mestský chór Stará Pazova; Mestský tamburášsky orchester a Art centrum Chlieb a hry. Vo všetkých spolkoch a združeniach pracujú občania rozličnej nacionálnej príslušnosti. Medzi nimi aj príslušníci slovenskej národnostnej menšiny. Avšak, pestovanie kultúry a umenia Slovákov žijúcich na týchto priestoroch má na starosti Slovenský kultúrno-umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka zoskupujúc prevažne ľudí slovenskej národnostnej menšiny, ako aj všetkých iných občanov ktorí prejavujú záujem o činnosť v tomto spolku.

V rámci SKUS hrdinu Janka Čmelíka pôsobia nasledujúce formy: Slovenské divadlo VHV, Folklórny súbor Klasy, Slovenský ľudový orchester, Spevácky zbor Tilia, Združenie pazovských žien, Literárna spoločnosť Ľudmily Hurbanovej, Klub VHV a FODAP.

Slovenský kultúrno-umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka

SKUS hrdinu Janka Čmelíka je najmasovejšie a najrozvetvenejšie združenie občanov nielen medzi vojvodinskými Slovákmi, ale aj širšie. V Starej Pazove sa prakticky všetky formy kultúrno-umeleckého a zábavného života a pestovania kultúry tunajších Slovákov viažu za tento spolok. Slovenský národný dom je preto ustavične plný a nabitý programom.

Spôsob takejto organizácie kultúrneho života pazovských Slovákov nachádzame v dejinách Spolku a Slovenského národného domu – presnejšie v strachu, ak sa niečo rozdelí alebo osamostatní od Spolku zanikne alebo sa stane rivalitou. Preto nie náhodou Správa spolku a jej výkonné orgány rozhodujú o všetkých formách spolkárskej činnosti – divadle, folklórnych súboroch, orchestroch, chóroch a spevokoloch, etnografických výstavách žien, periodických novín či kalendárov, archívnych zbierkach… Len výtvarná činnosť je zatiaľ nie spolkom zahrnutá.

Fotografiu poskytla Katarína Verešová

Dejiny tohto spolku datujú z roku 1948, presnejšie po zavretí Matice slovenskej v Juhoslávii. Vtedy bol založený Kultúrny spolok. O rok neskoršie bol premenovaný do Slovenského kultúrno-osvetového spolku hrdinu Janka Čmelíka, aby preregistráciou roku 1956 spolok dostal dnešný názov Slovenský kultúrno-umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka

Kultúrno-umelecký život staropazovských Slovákov sa však začal ešte v 18. storočí ojedinele príležitostne, aby sa organizovane prvýkrát zoskupili v chóre roku 1870 na oslavách stého výročia dosťahovania Slovákov do Starej Pazovy. Po zakladaní Slovenskej pospolitej čitárne roku 1893 v súkromnom dome Ondreja Menďana, potom na novej evanjelickej fare slovenský pospolitý ľud sa začal organizovať vedený rukou skúseného pána farára Vladimíra Hurbana, otca VHV. Čitáreň sa zaoberala prednáškami, spevmi a organizáciou hosťovačiek Srbského národného divadla z Nového Sadu. Slovanské kultúrne aktivity sa odbavovali na fare, škole a u hostinských. Len v roku 1902 sa pocítila potreba zorganizovania slovenskej zábavy. Bolo to 28. januára roku 1902. O rok neskôr, 2. februára 1903 bolo predvedené prvé slovenské divadlo v Starej Pazove. Vtedy sa herci a všetci prítomní zaprisahali že divadlo budú hrávať každý rok. Pretože sa v Starej Pazove ustálila prax po divadle zorganizovať spev a tanec, robili sa divadelno-spevácko-hudobné zábavy. Kultúrny život bol natoľko pestrý, že sa Slovenská pospolitá čitáreň rozhodla stavať Slovenský národný dom ako centrum juslovanských Slovákov a Čechov (lebo sa Pazova už vtedy vďaka jarmokom, železnici a elektrickému prúdu stala mestečkom). Slovenský národný dom s obrovskou divadelnou dvoranou bol vystavaný roku 1928. Bol to dom registrovaný aj ako inštitúcia, v ktorej pôsobili: čitáreň, divadlo, chór, orchestre a folklór. Každá z týchto foriem boli spolky alebo odbočky spolkov. Založením Matice slovenskej v Juhoslávii od roku 1933 organizáciu slovenského kultúrneho života si prebral Miestny odbor Matice slovenskej, čím inštitúcia Domu zanikla.

Foto: Katarína Verešová

Bez ohľadu na štatutárnu či inú formu v Slovenskom národnom dome sa ustavične a veľmi usilovne tvorilo a pracovalo. To sa činí aj dodnes. Táto činnosť zachovala hlboké kultúrne korene nielen v Starej Pazove ale mnoho širšie.

Slovenské divadlo VHV

Slovenské divadlo VHV ikeď ochotnícke, dávno presahuje hranice ochotníctva v umeleckom zmysle. Vzorom tohto divadla je staropazovský rodák a významný dramatický spisovateľ Vladimír Hurban Vladimírov – VHV, ktorý so svojím otcom a sestrou Ľudmilou toto divadlo aj založil a v ňom dlhé roky pôsobil ako herec, organizátor, autor divadelných predstavení a režisér. Prví herci, po vystúpení jednoaktovky Testiná do domu, spokojnosť von z domu sa zaprisahali že hrávať budú každý rok. Od roku 1903 divadelný život v Starej Pazove je sústavný a rozmanitý.

Fotografiu poskytla Katarína Verešová

Folklórny súbor Klasy

Takýto názov súbor získal po vystúpení v Ľubči a Liptovskom Hrádku na Slovensku v roku 1992. Trochu neskôr zrodila sa detská folklórna skupina Pukance ako totožná programová forma. Predtým sa v rámci SKUS-u hrdinu Janka Čmelíka folklórne skupiny delili len na staršiu, mladšiu a veteránov.

Folklórny život v Starej Pazove sa od folklóru ostatných slovenských prostredí v Srbsku a Chorvátsku svojsky odlišuje, lebo pazovské kroje, piesne a hudba nastali pod vplyvom vojenskej hranice a sriemskych zvykov.

Foto: Katarína Verešová

Staropazovčania si svoju muzikálnosť a tanečnosť zachovávajú zmesou tancov, zvykmi a obyčajami, takže neraz si svojim svojráznym štýlom vyslúžili potlesky ako aj vzácne uznania na pokrajinských, republikových a svetových festivaloch. Typické pre Pazovu je aj mnoho početnosť súborov, takže neustálym nacvičovaním mladých pokolení zaručujú si dlhodobosť tvorivosti.

Najznámejšie mená autorov choreografie sú: Mária Fejdiová, Nada Takáčová, Juliana Materáková, Vlasta Kardelisová, Zlatko Ruman, Hana Rumanová... Nemožno nespomenúť ani známu slovenskú vojvodinskú chreografku, učiteľku Ruženu Červenskú.

Slovenský ľudový orchester

V Starej Pazove sa najprv hralo na cytre a dychových inštrumentoch. Rodina Tirindová a Jovanovićová neskôr používali sláčikové inštrumenty. Po druhej svetovej vojne k sláčikovým inštrumentom pripojili harmoniku – diatonku a heligonku, aby Ján Medveď a Michal Ďarmotský začali uplatňovať päťradovú a šesťradovú gombičkovú chromatickú harmoniku. Postupne sa k base, kontrabase, gitare (kontre) a husliam osvedčil štvrtý inštrument harmonika. Profesor hudby Michal Čemerský v sedemdesiatych rokoch pazovský orchester dopĺňal klarinetom.

Fotografiu poskytla Katarína Verešová

V rokoch deväťdesiatich pri SKUS-e hrdinu Janka Čmelíka sa utvorilo silné jadro hudobníkov takže boli orchestre mnohočlenné a zvuk piesni úplnejší. Istý čas sa robili aj personálne výmeny s KUS-om Branka Radičevića a FS Dukat, alebo sa súbor dopĺňal hudobníkmi z ostatných slovenských osád, občas až z Vojlovice. Neskôr sa pri spolku školili nové kádre utvorením hudobnej školy, takže dnes mnohí mladí ľudia okrem spevu a tanca vedia hrať na niektorom inštrumente.

Slovenský ľudový orchester sprevádza FS Klasy, početných spevákoch na manifestácii Rozospievaný Sriem ako aj na častých koncertoch. Vydal zopár CD, alebo má nahrávky v Staropazovskom rozhlase.

Spevácky spolok Tilia

Spevácky spolok Tilia sa zrodil z iniciatívy profesorky hudobnej kultúry a kantorky Slovenskej evanjelickej a.v.cirkvi Anny Đurđevićovej a jej členov chóru. Aktivita tohto spolku spočíva v príprave piesní a vystúpení na početných manifestáciách. Okrem vážnej a duchovnej hudby pestuje aj slovenské ľudové piesne ktoré nacvičuje veľmi premyslene. Vystupuje aj ma mnohých príležitostných koncertoch v divadelnej sále, kostole, komornom ambiente... Za svoj kvalitný prednes spevácky spolok Tilia získal početné uznania doma a v zahraničí.

Fotografiu poskytla Katarína Verešová

Literárna spoločnosť Ľudmily Hurbanovej

Literárna spoločnosť Ľudmily Hurbanovej založená je z iniciatívy žiakov pazovského gymnázia a profesora slovenčiny Vena Nechvátala roku 1976. Cieľom spoločnosti bola popularizácia literárneho umenia medzi mladými. Na posedeniach sa čítali aj vlastné práce – próza a poézia. Neskôr začali vydávať aj svoj periodický časopis Aurora a svoje najlepšie práce publikovať v mládežníckom časopise Vzlet.

Časom sa literárna spoločnosť začala zaoberať aj pestovaním krásneho slova tak, že nacvičovala recitátorov pre tunajšie prehliadky. Tak sa na republikovej a zväzovej súťaži ocitli aj významní pazovskí herci: Miroslav Benka, Anna Kardelisová a Marína Gašparová.

Dnes Literárna spoločnosť Ľudmily Hurbanovej nacvičuje recitátorov a vydáva periodický časopis Auróra.

Združenie pazovských žien

Združenie pazovských žien vyrástlo z Antifašistického frontu žien, keď sa v sedemdesiatych rokoch, na iniciatívu Zuzany Podlavickej skupina slovenských žien začala zoskupovať v Klube VHV s účelom pestovať ručné práce. Neskoršie podporovali predaj lístkov pre večierky s dopĺňali fundus kostýmov pre divadlo. Potom pripravovali krojové bábky a malé panťušky, ako suveníry a darčeky turistom a návštevníkom Pazovy.

Fotografiu poskytla Katarína Verešová

Dnes združenie pazovských žien sa zaoberá etnografiou, zbierkou krojov, zachováva staré zvyky a obyčaje od zabudnutia a podporuje vzorkovú ručnú prácu. Pripravuje samostatne alebo za podpory Historického múzea v Bratislave výstavy na rozličné témy. Staropazovčanky sa veľmi úspešne predstavili predmetmi na dolnozemskej výstave Svadba na Dolnej zemi, samostatnou výstavou kraslíc a ozdobných veľkonočných predmetov, najnovšie výstavou Jesenné plody.

Organizujú pri tom kolektívne výstavy do kúpeľných miest Srbska ako aj do slovenských osád, ale aj súťaže v príprave tort, koláčov a slaných jedál.

FODAP

Foto-dokumentácia – propagácia – FODAP je programová forma SKUS-u hrdinu Janka Čmelíka ktorá sa zaoberá zbierkou foto a video dokumentácie zaznamenanej o činností všetkých programových foriem a propagáciou vystúpení v divadelnej sále, Klube VHV, na zájazdoch. Zakladateľom tejto programovej formy je Martin Uhrík, ktorý sa aj sám dlho zaoberal umeleckou fotografiou, video-kamerou a plagátom.

Vďaka tejto programovej forme zostala slušná kopa spolkárskeho a najmä divadelného archívu. Po skončení rekonštrukcie povaly Slovenského národného domu táto forma by mala dostať svoje adekvátne priestory, kde by mali uložiť bohatú zbierku archívneho materiálu.

Klub VHV

Klub VHV ako programová forma nastala po rekonštrukcii prednej časti Slovenského národného domu roku 1975, so zámerom stretávania sa a pobavenia pri kávičke a nealko nápojoch. Potom organizovala prednášky, promócie kníh a časopisov, večierky a rozličné zábavy...

Vďaka Klubu VHV zaznamenané sú početné jubilea divadla, folklóru, spevákov, spisovateľov, výtvarníkov... Klub VHV sprostredkoval stretnutia a posedenia s početnými spisovateľmi zo Slovenska, tunajšími donátormi a sponzormi spolku, ako s podnikateľmi zo Slovenska. Pravidelne organizoval silvestrovské večierky, verejné zábavy a príležitostné disko tance pre svojich členov a svojich hostí.

Dnes Klub VHV usporadúva večierky slovenskej pazovskej kuchyne a pripravuje občerstvenie pre hostí, ktorí vystupujú v divadelnej sieni.