Čulejša
kultúrna činnosť sa v Aradáči začína založením Čítacieho
spolku, v rámci ktorého sa začali organizovať prednášky,
priležitostné zábavné programy, ale aj divadelné predstavenia.
Spolok bol založený 4. januára 1920 a už o päť rokov neskôr sa
stal členom Ústredia Československého zväzu v Belehrade, keď ho
premenovali na Československú besedú Abaffy. Ján Petráš v knihe
Slováci v Aradáči však hovorí, že dejiny spolkového života a
najmä ochotníckeho divadla siahajú až do roku 1918, kde herci
Cyril Kolényi, Jozef Goda, Karolína Viergová, Emília Demčíková
a Alžbeta Svetlíková pod vedením režiséra Jožefa Kolényiho
nacvičovali Sterého zaľúbenca a prvýkrát vystúpili 26.
decembra 1918. Ďalší nacvičovatelia boli Želmíra Kutlíková,
Adam Šťastný (ktorý napísal aj divadelnú hru Zbeh českého
vlastenca), Ján Čeman a Alžebeta Rábotková. Predstavenia sa
hrávali v súkromných domoch, v miestnostiach školy, na
improvizovaných javiskách a v Labátovej sieni.
Fotografiu poskytla Marína Malová |
V Národnom
kalendári na rok 1932 možno zistiť, že divadelníci Čítacieho
spolku, teda Československej besedy Abaffy spolu s členmi Sokolskej
Jednoty 06. januára 1932 zahrali Ferda šéfom. V tom istom roku bol
v Aradáči založený aj Miestny odbor matice slovenskej, ktorý
preberá funkciu vedúceho telesa na poli kultúrnom a osvetovom.
V 30.
rokoch 20. storočia v Aradáči sa začali formovať samostatné
hudobné kapely. Jednu takú tvorili tzv. varečkári
(hrali
na varečkách
– prime), ktorí si utvorili orchester podľa vzoru srbských
tamburášov. Prvými hudobníkmi tohto druhu boli Pavel Mikuš,
Juraj Celenga, Kozák a Mráz. Okrem toho Aradáčania hrávali aj na
citarách, ústnych harmonikách, ako aj na malých gombíčkových
harmonikách, tzv. meškách,
ktoré boli vyhranené prevažne pre dievky a dievčatá.
V
roku 1936 v Aradáči vznikol tzv. veľký
mužský spevokol,
ktorý od samého začiatku počítal až 40 spevákov. Vedúcim
spevokolu bol učiteľ Ján Petráš. Paralelne s nim vznikol aj malý
spevokol a tento pôsobil pri škole.
V tom období aj ďalej pôsobila divadelná skupina, s ktorou
pracovali Štefan Vierg, Jozef a Cyril Koléniovci, Adam Šťastný,
Juraj Hrubík, Pavel Kokavský, Martin Malo a Ján Petráš. Učiteľ
Ján Petráš po svojom príchode do Aradáča v roku 1936, aktívne
pracoval aj s detským divadlom, ktorého začiatky pôsobenia
siahajú ešte do roku 1922. Tak nacvičili Kvet z tatranskej doliny,
Drotárik, Jánošíková valaška, Popoluška a i.
Foto: Igor Bovdiš |
Splynutím Miestneho odboru matice slovenskej a Československej
besedy Abaffy, ako aj všetkých ich aktívnych odbočiek, v roku
1948 vznikol Kultúrno-osvetový spolok Milana Rastislava Štefánika.
V rámci spolku pôsobila ľudovýchovná odbočka-knižnica,
divadelná a hudobná sekcia, mužský a ženský spevokol a založená
bola aj tanečná skupina. Prvým predsedom bol Juraj Hrubík.
Vedúcim spevokolov zostal Ján Petráš, pod ktorého taktoukou
speváci vystúpili v Bielom Blate, Novom Sade, Ostojićeve,
Zrenjanine atď. Aktívni boli aj sóloví speváci a medzi nimi
vynikol rozhlasový spevák Jozef Čech, ktorý v novosadskom
rozhlase nahral takmer 50 slovenských ľudových piesní. Divadelná
skupina v rokoch 1947 – 1948 nacvičila štyri divadelné
predstavenia a s jednym z nich, s hrou Hora volá, sa zúčastnili
divadelnej prehliadke súborov zo Zreňanina, Hajdušice a Jánošíka.
Tanečnú skupinu v tom období mal na starosti Juraj Hrubík a pod
jeho vedením sa aradáčski folkloristi prezentovali doma a v
okolitých dedinách. V roku 1949 si Aradáčania vystavali nové
javisko pre poriadanie kultúrno-umeleckých programov. Avšak v
spolku Štefánik bola asi najpopulárnejšia hudobná sekcia, ktorú
tvorilo zo 10 hudobníkov, bez ktorých sa neudiala ani jedna
kultúrna či spoločenská udalosť v dedine. No skupina si
organizovala aj zájazdy do susedných miest a vystúpila aj na SNS v
Báčskom Petrovci a v Novosadskom rozhlase.
Foto: Igor Bovdiš |
V druhej polovici 50. rokov minulého storočia činnosť spolku z
rôznych dôvodov ochabla. V 60. rokoch prácu na poli kultúry
preberá Základná škola a Mládežnícka organizácia. Situácia
sa stabilizovala a prajné podmienky na nerušenú prácu ochotníkov
nastali v roku 1968 vznikom Kultúrno-osvetového spolku Mladosť.
V tom čase Kultúrno-osvetový spolok Mladosť z Aradáča, vďaka
vedúcim osobnostiam ako je predseda a tajomník spolku Branislav
Vierg a vedúci divadelnej a folklórnej zložky Alžbeta Tótová a
Samuel Kováč, bol jeden z vrcholných slovenských spolkov na
Dolnej zemi. Jeho výhodou bolo aj to, že mal veľkú podporu
Kultúrno-osvetového spoločenstva zo Zreňaninu, ale aj to, že
Aradáčania vášnivo a chtivo pritupovali k ochotníckej činnosti.
V rámci spolku aktívne boli tieto zložky: folklórna, hudobná,
divadelná a literárna, ktorá neskoršie prešla do rúk Miestneho
spoločenstva v Aradáči. Okrem literárnej, všetky zložky v
spolku sú viac-menej aktívne aj podnes. Postupom času sa im
pridali aj ženská a mužská spevácka skupina.
Fotografiu poskytla Marína Malová |
Folklórna zložka:
Už v roku založenia spolku folklórna zložka absolvovala svoje
prvé zahraničné turné. Aradáčski ochotníci vystupovali v
Očovej, Hontianskych Nemcoch, na Sliači, v Krupine a v Martine, kde
sa predstavili hudobno-tanečným pásmom pod názvom Aradáčske
šíre pole. Folkloristi pravidelne tancovali na obecných
prehliadkach, ale občas sa zúčastnili aj na Prehliadke
vojvodinských ochotníckych súborov v Novom Knjaževci a na
Stretnutí kultúrno-umeleckých spolkov Srbska, ktoré sa konalo vo
Valjeve. V roku 1972 spolkári absolvovali ďalší zájazd a
tentokrát to bolo Rumunsko, mestečká Arad a Nadlak. O rok neskôr
spracovali choreografiu Aradácka svadba, ktorá pripútala pozornosť
aj Televízie Belehrad, a tak v réžii Miću Uzelca KUS Mladosť
nahral 20. minútový dokumentárny film.
V 70. a 80. rokoch 20. storočia pilierom spolku a najmä jeho
hudobnej a folklórnej zložke bol Samuel Kováč. Korepetítorom na
tanečných skúškach bol Ján Zvara – Moco, ktorý sa od roku
1982 stal vedúcim orchestra a túto funkciu vykonáva až podnes. Do
polovice 90. rokov minulého storočia bol aj vedúcim folklórnej
odbočky. Choreografie obyčajne zostavovali domáci Aradáčania,
ale existuje aj záznam, že choreografiu Družbový tanec zostavil
Kovačičan Juraj Nemček. V roku 1990 sa do spolku vrátila Alžbeta
Ďurčoková (Tótová), ktorá spolu s choreografom Jánom Slávikom
obnovila tanec Aradácka svadba. Neskoršie veľký počet
choreografií a medzi nimi aj Priadky a Pod oblôčkom čerešnička
podpisuje Ján Zvara. V roku 1998 sa Ján Zvara stáva aj predsedom
spolku a pod jeho vedením folklórny súbor a v rámci neho aj
sóloví speváci vystupujú na všetkých našich folklórnych
podujatiach, prehliadkach a festivaloch: FF Tancuj, tancuj...,
Banátsky festival v Padine, Kovačický október, Slovenské národné
slávnosti v Báčskom Petrovci, V pivnickom poli atď. Od roku 1999
si angažujú externých choreografov a to Jána Slávika a Tatijanu
Krivákovú – Amidžićovú.
Fotografiu poskytla Marína Malová |
V roku 2002 spolkári sa po dlhej dobe znovu predstavili v zahraničí.
Tentokrát to bola Hontianská paráda v Hrušove na Slovensku a
potom aj v Dolnej Strehovej, s ktorou KUS Mladosť nadviazal družbu.
O rok neskôr tanečná skupina spolu s meškárkami bola
reprezentantom vojvodinských Slovákov na Podpolianských
slávnostiach v Detve.
V rámci folklórnej zložky sa pracovalo aj s interpretmi ľudových
piesní, ktorí do spolku začali prinášať pozoruhodné ocenenia.
Tak v roku 2000 si Miroslav Zvara vyspieval druhú cenu na festivale
V pivnickom poli a v roku 2003 si prvýkrát v dejinách tohto
festivalu prvú cenu vyspievala Aradáčanka, Zuzana Zelenáková.
Miluška Bolehradská na pivnickom festivale získala tretiu cenu
odbornej poroty, ako aj cenu obecenstva. Zuzana Zelenáková a
Miroslav Zvara predstavili Aradáč aj na festivale v Rumunsku –
Cez Nadlak je..., kde si M. Zvara vyspieval druhú cenu.
V
roku 2003 sa folkloristi zmesou srbských banátskych tancov a spevov
autora Tomu Đurina
predstavili v Prahe, kde spolok nadviazal družbu so slovenským
súborom Limbora. Nasledoval Festival svadobných zvykov v Čorvaši
v Maďarsku (2004) a potom aj Jánošíkov dukát v Rožňave pod
Radhoštem v Česku (2005). V roku 2005 bola ako choreografka
angažovaná Zdenka Bobáčeková z Báčskeho Petrovca, ktorá tu
zostavila tanec pod názvom Vôľu nemám.
Zaujímavé je, že sa v roku 2006 pri príležitostí Osláv 220.
rokov od príchodu Slovákov do Aradáča pri spolku po dlhšej
prestávke zoskupili aj veteráni, ktorí svoj vrchol na poli
folklóru získali v 80. rokoch. Nacvičoval ich Ján Slávik a
tanečné segmenty v rámci kultúrno-umeleckého programu osláv
pripravili Vierka Godová a Ján Benčík.
Foto: ÚKVS |
Roku 2009 so spolkom začal spolupracovať aj choreograf Michal
Čiliak z Kulpína. Vedúcimi folklórnej zložky od roku 2002 boli
Saša Tót, potom Mária Ľavrošková, Igor Ábelovský a toho času to sú Marína Malová a Ivan Zvara. Roku 2009 na FF Tancuj, tancuj... získali
strieborné pásmo za tanečný výkon a v roku 2010 sa predstavili
na Matičnom svetovom festivale slovenskej mládeže v Nitre.
Hudobná zložka:
Po založení KUS Mladosť hudobnú zložku tvorila kapela pod názvom
Veselí chlapci, ktorá pracovala v zložení: Ján Benčík –
harmonika, Pavel Goda – bubny, Michal Goda – gitara, Janko Tót –
husle, klarinet, Ján Čapeľa – harmonika. Skupina sprevádzala
tanečníkov, vystupovala aj samostatne a prevažne hrávala na
tanečných zábavách. Významnú úlohu pre rozvoj hudobného
života Aradáčanov mal učitel hudobnej kultúry Samuel Kováč,
neskoršie hudobný redaktor novosadského rozhlasu. Jeho zásluhou
bol roku 1975 založený raritný ženský ľudový orchester
Aradáčske meškárky, ktorý pôsobi aj dodnes. Tiež formoval aj
orchester citaristov, ktorý bol aktívny do polovice 90. rokov
minulého storočia a ktorý sa okrem iného predstavil aj na
folklórnej prehliadke v Srbobrane. V 80. rokoch Samuel Kováč a
Branislav Vierg formovali aj ženskú a mužskú spevácku skupinu,
ktoré spoločne s meškárkami vystúpili na Medzinárodnom
festivale ochotníckych súborov v Záhrebe. Svoju dedinu, ale aj
Slovákov žijúcich vo vtedajšej Juhoslávii meškárky úspešne
prezentovali aj na Balkánskom festivale v Ochride, kde mali česť
podujatie slovenskou piesňou aj otvoriť. Po krátkej prestávke v
roku 2002 meškárky obnovili svoju činnosť a odvtedy sa aktívne
podieľajú v rozličných programoch a podujatiach doma a v
zahraničí. Okrem tohto, že sú činné pri KUS Mladosť, svojou
hudbou tiež sprevádzajú aj detský folklórny súbor, úspešne
pôsobiaci pri Základnej škole v Aradáči.
Fotografiu poskytla Marína Malová |
Dnes hudobnú, alebo možno povedať aj hudobno-spevácku zložku
spolku tvorí orchester pod vedením Jána Zvaru – Mocu a tiež aj
mužská a ženská spevácka skupina, ktorá za posledné roky tiež
získava pozoruhodné uznania. Tak v roku 2009 mužská spevácka
skupina z obecnej prehliadke v Zreňanine postúpila na pokrajinskú
do Vrbasku a v tom istom roku na FF Tancuj, tancuj... obe spevácke
skupiny získali strieborné pásmo.
Fotografiu poskytla Marína Malová |
Divadelná zložka:
Hybnou silou v divadelnej činnosti novoutvoreného spolku bola
Alžbeta Tótová, ktorá predtým nacvičovala detské divadlá. Ona
réžirovala predstavenia ako je Statočná valach, Škriatok, Len
pekne, Ženský zákon, Kubo, Verona a i. Potom sa tejto práce ujali
Zuzana Jánovská, Helena Dišpiterová a Juraj Nemčok, ktorí
pracovali prevažne s mládežou. Okrem toho pri Základnej škole
pôsobí aj detská divadelná skupina, ktorá sa úspešne
prezentuje na 3 x Ď v Starej Pazove.
Nové dejiny divadelníctva v Aradáči sa začínajú koncom 90.
rokov minulého storočia, príchodom Jána Hrubíka, ktorý okrem
toho, že bol režisérom, tiež sa zaoberal aj scénografiou,
navrhoval kostými a hudobné efekty. To čo je zaujímavé a veľmi
významné pre Aradáč a aradáčskych ochotníkov je, že Ján
Hrubík režiroval vlastné divadelné predlohy. Tak sa milovníci
divadelného umenia na Prehliadke slovenských divadelných súborov
a na pivnickom festivale DIDA mohli pokochať na nových hrách akými
sú Tango miliardo (1999), Tsunami (2000), Ištván tájde do
Koronkaičky (2001), Reťaz na ryby (2002), Súdruh X (2003) a Byko
sa pustil (2004). Okrem ocenenia za novú predlohu, ktorá sa
autorovi neraz dostala do rúk, významné uznania za herecký výkon
patrili mnohým Aradáčanom, ale na prehliadkach nezostali
nepovšimnutí ani svetlári a zvukári.
Dnes
KUS Mladosť charakterizuje usilovnosť, chtivosť a originalita
tanečného a speváckeho prejavu, svojrázna melódia mešiek
a prestrosť krojov, ktoré s hrdosťou prezentujú na mnohých
festivaloch a podujatiach tak doma ako i v zahraničí. Predsedníčkou
spolku je Marína Malová, ktorá spolu s Jánom Zvarom – Mocom
vykonáva aj funkciu vedúcej tanečnej a speváckych skupín.