Dom kultúry 3. októbra, Kovačica

Dom kultúry 3. októbra, významné centrum kovačických ochotníkov, vznikol 19. februára 1958 a s prácou začal 1. marca v tom istom roku. Dom kultúry je strediskom kultúrneho života v Kovačici. Jeho činnosť bola od samého začiatku veľmi rozvetvená. Pôsobí tu hudobno-folklórny súbor V šírom poli hruška, Divadlo VHV a vysunuté oddelenie hudobnej školy. V 70. a 80. rokoch činnosť domu kultúry sa obohatila o novú náplň – otvorené bolo Národopisné múzeum a s prácou začala aj Obecná rozhlasová stanica a súčasne vybavené kino. V rámci domu kultúry pôsobili aj knižnica s čitárňou, Ľudová univerzita, hudobná škola, auto škola, literárny klub pozostávajúci z mladých literátov a recitátorov a do konca roku 2008 aj Galéria insitného umenia. Za svoju všestrannú a úspešnú činnosť na kúlturno-umeleckom a osvetovom poli kovačický dom kultúry získal hodne uznaní. Prvým riaditeľom domu kultúry v Kovačici bol Juraj Nemoga a potom sa striedali Ján Dudáš, Pavel Ďuriš, Ján Čech, Pavel Severíny, Ján Lenhart, Ján Hrk, Ján Petrák, Mirjana Vladisavljevová a od roku 2001 túto funkciu zastáva Ján Marko.

Významná je aktivita Jána Nemčeka, ktorý od roku 1974 pôsobil ako organizátor kultúrnych aktivít a vedúci súboru V šírom poli hruška. Z jeho iniciatívy začali v rámci domu kultúry pracovať vysunuté oddelenia základnej šesťročnej hudobnej školy z Pančeva. Vyškolil dve generácie mladých hudobníkov. V tom období Ján Nemček začal aj vyrábať hudobné sláčikové nástroje, najmä husle. Časom toto vysunuté oddelenie hudobnej školy zaniklo a od roku 2003 začalo s prácou vysunuté oddelenie základnej hudobnej školy Josif Marinković zo Zreňanina. Dnes dvakrát v týždni súhrne 30 – 40 žiakov navštevuje tieto hodiny.

Prvé filmové predstavenie v Kovačici sa konalo na začiatku 20. storočia v Jarmockovej krčme. V tom období dva razy do Kovačice prichádzalo jarmočné kino z Československa. Neskoršie v roku 1924 Kovačica dostala premietací prístroj a svoju kinosálu v Štimlerovej krčme. Premietací prístroj bol na benzínový pohon a roku 1928, keď do Kovačice zaviedli elektrický prúd, bol prerobený na elektrinu. Prvé filmy boli nemé. Niekoľko rokov v Kovačici pôsobili dve kiná – Banát a Tatra. Majiteľom Banátu v Štimlerovej krčme (dnešný dom kultúry) bol Kosta Fiksman. Kino Tatra v Janišovej krčme (dnešný hotel) vlastnili spolumajitelia Ján Šifel, Juraj Mikuš a Juraj Urban. Kino Tatra malo súčasnejší premietací prístroj. Filmy už boli zvukové a toto kino prvé premietalo aj farebný film. Bol to český film pod názvom Zlatá Praha. Zaujímavé je, že v tomto období do Kovačice neboli cestovné spoje a majiteľ kina Tatra Ján Šifel z Belehradu filmové pásy prinášal a odnášal bicyklom. Aj v zime, keď plte neprevážali, cez zaľadovený Dunaj šiel bicyklom.

V roku 1948, kiná boli splynuli v jedno kono a filmy sa premietali v Družstevnom dome. Neskoršie na mieste, kde bola kinosála Banát, vybudovali dom kultúry, v ktorom od roku 1958 pracovalo i kino. V roku 1959 kúpili nové premietacie prístroje. Začal pracovať cinemaskop. V tom období a neskoršie v 70. a 80. rokoch filmy sa premietali každý deň. Niekedy v nedeľu boli aj tri filmové predstavenia a boli veľmi navštívené. V 90. rokoch pre sťaženú prepravu filmových pásov z Belehradu, ako aj pre mnohé videorekordéry v domácnostiach, kino prestáva premietať filmy. Od roku 2001 sa kinosála znovu otvorila pre milovníkov tohto druhu umenia, ale podľa slov riaditeľa Jána Marka už takmer tri roky sa filmy nepremietajú pre slabý záujem divákov a najmä nedostatok finančných prostriedkov.

Divadelná skupina

Divadlá v Kovačici sa v štyridsiatych rokoch hrávali v bývalých predvojnových krčmách a v Mládežníckom dome, vo veľmi ťažkých podmienkach. Lepšie podmienky sa vytvorili, keď roku 1948 otvorili Družstevný dom a potom aj dom kultúry. Kovačickí divadelníci hosťovali v takmer všetkých slovenských prostrediach vo Vojvodine. Divadelné predstavenia hrávali aj žiaci základnej školy a žiaci gymnázia. Koncom šesťdesiatych rokov sa nadviazala intenzívna spolupráca so súbormi zo Slovenska. V sedemdesiatych rokoch významná osobnosť kovačického divadla bol režisér (producent a organizátor predstavenia) Ján Čech, ktorý rozprúdil divadelný život. Osemdesiate roky boli pre kovačický divadelný život veľmi úspešné. Všetky divadelné predstavenia kovačického domu kultúry boli vysoko ohodnotené a odmenené. Za najväčší úspech sa pokladá obsadené tretie miesto na Festivale ochotníckych divadiel Juhoslávie (Festival amaterskih pozorišta Jugoslavije) v Trebinji roku 1984 s predstavením Prípad Jelisavety B (v réžii Tomáša Hriešika). Koncom januára 1994 sa v Kovačici po prvý raz organizovali Divadelné dni Tomáša Hriešika Máška, ktoré sa stali tradičnými a v rámci nich vystupujú divadelníci troch scén Divadla VHV a ochotnícke divadlá z Padiny alebo Vojvlovice.

Hudobno-folklórny súbor V šírom poli hruška

Prvý koncert hudobno-folklórneho súboru V šírom poli hruška sa uskutočnil 14. apríla 1963 na javisku kovačického domu kultúry. Súbor hudby, spevu a tancov bol založený preto, aby zbieral, uchovával a rozvíjal slovenskú hudobnú tvorbu. Odvtedy sa v ňom vystriedalo niekoľko generácií spevákov, hudobnikov a tanečníkov. Okolo sedemdesiat ochotníkov aj dnes nacvičuje piesne a tance, organizujú sa koncerty na javiskách, v rozhlase a v televízii, v našej krajine, ako aj v zahraničí. Hruškári precestovali niekdajšiu Juhosláviu a vystupovali na rôznych hudobných podujatiach, festivaloch, prehliadkach, programoch aj na Slovensku, v Česku, Rumunsku a Nemecku. V rámci súboru V šírom poli hruška úspešne pracujú mužské spevácke skupiny Rovina a Bohémi, ženská spevácka skupina Sláviky, tanečná skupina Rozmarín, ľudový orchester Rosička a sólisti. Za obetavú prácu a úspechy kultúrno-hudobnej činnosti súbor V šírom poli hruška a jeho členovia dostali veľa uznaní a diplomov.

Mužská spevácka skupina Rovina

Začiatok organizovaného spevu Kovačičanov by sa mohol hľadať v 40. rokoch 20. storočia. V tom období v Kovačici pôsobili Národný, Cirkevný, Hasičský, Dievčenský a Cigánsky spevokol. Národný spevokol bol najaktívnejší. Skúšky prebiehali najprv v Družstevnom dome, potom v Obecnom súde a na základnej škole. V 60. rokoch tento spevokol zanikol a na iniciatívu Juraja Nemčeka začala pôsobiť aj mužská spevácka skupina. Vedúcim skupiny bol Juraj Nemček. V roku 1967 táto skupina mala prvé nahrávky v Novosadskom rozhlase. Odvtedy mužská spevácka skupina, pravdaže, v trochu pozmenenom zložení, urobila hodne nahrávok v rozhlase a televízii.

Od roku 1984 mužská spevácka skupina vystupuje pod názvom Rovina. Najbohatšie roky skupiny boli sedemdesiate a osemdesiate roky minulého storočia. Vtedy vystupovali vo viacerých mestách doma a spievali aj za našimi hranicami. Zúčastnili sa na mnohých programoch, hudobných podujatiach, prehliadkach a festivaloch, od tých obecných až po zväzové a medzinárodné. Festivaly, na ktorých Rovina vystupovala sú: zónový festival v Pančeve, pokrajinský festival vo Vršci, republikové festivaly v Leskovci, Guči, Dimitrograde, Kalenići, Srbobrane, zväzový festival v Záhrebe, pokrajinský festival slovenských ľudových piesní a tancov Tancuj, tancuj... Hosťovali aj v mnohých iných osadách v Srbsku, aj na festivaloch maďarskej a rumunskej národnosti, ale aj v Česku, Rumunsku a na Slovensku. Pri príležitosti otvorenia výstav kovačických insitných maliarov vystupovali v mestách: Jagodina, Nový Sad, Belehrad (vo Veľvyslanectve Slovenskej republiky, v Etnologickom múzeu, v hale Pinki na veľtrhu).

Zatiaľ Rovina vydala dve kazety a jedno CD. Roku 1996 kazetu so slovenskými ľudovými piesňami pod názvom Už kohútky spievajú a v roku 2004 spolu so Slávikmi nahrali kazetu a CD V kovačickom parku. Vedúcim skupiny je dnes Pavel Nemček.

Mužská spevácka skupina Bohémi

  Bohémi začali spievať na podnet Branka Kirića roku 1980. Najprv pod patronátom Zväzu mládeže, potom hudobnej Mládeže a teraz pod strechov domu kultúry. Odborne s ními spolupracovali najprv Pavel Tomáš, potom Pavel Nemček, Jaroslav Fúsek, Ivan Babka a dnes spievajú pod vedením Emila Nemčeka. Prvýkrát vystupovali v Crepaji roku 1980. Odvtedy sa pravidelne zúčastňujú na prípravách a realizácii rôznych zábavných kultúrno-umeleckých podujatí. S piesňou precestovali celú Juhosláviu a mali zájazdy aj do zahraničia. Za svoju spevácku činnosť Bohémi získali mnoho cien. V roku 1983 sa im do rúk dostalo najväčšie uznanie RK ZSM Srbska Plaketa 16. novembra. V tom istom roku spolu so skupinou Sláviky a orchestrom Rosička nahrali platňu slovenských ľudových piesní.

Bohémi sa vyskúšali aj v divadle. V roku 1996 spolu s Divadlom VHV v Kovačici, nacvičili divadelnú hru Jánošík podľa Feldeka a na divadelnej prehliadke boli najlepšími debutantmi.

V roku 2005 Bohémi oslávili 25-ročnú činnosť. K tejto príležitosti usporiadali celovečemý program pod názvom V doline našich snov a vydali CD s rovnomenným názvom. V tom istom roku vystupovali na festivale Tancuj, tancuj v Jánošíku a hosťovali aj na Slovensku – vystupovali na Spišských folklórnych slávnostiach v Spišskom podhradí.

Ženská spevácka skupina Sláviky

  Kovačické speváčky mali prvé skúšky roku 1969 pod vedením hudobníka Juraja Nemčeka. Speváčky v speváckej skupine boli zároveň aj tanečníčkami folklórnej skupiny. Od roku 1972 skupinu začal nacvičovať Ján Nemček, neskoršie aj Martin Benka. Prvý verejný výstup dievčenská spevácka skupina mala v roku 1972 na programe pri príležitosti osláv Kovačický október.

Istý novinár oduševnený spevom kovačických dievčat raz poznamenal: Tieto spievajú ako sláviky. A tak dievčenská spevácka skupina dostala pomenovanie Kovačické sláviky, neskoršie iba Sláviky. V rokoch 1973 – 1980 Sláviky vystupovali (samostatne alebo v rámci súboru) na rôznych festivaloch, programoch, prehliadkach v bývalej Juhoslávii, ale aj v zahraničí, v Rumunsku a v Československu. Koncom 70. a začiatkom 80. rokov do supiny sa zapájajú nové speváčky.

Sláviky nahrali dve platne. Prvá sa menuje Vojvodinom ravnom a vydal ju Novosadský rozhlas. Druhú dlhotrvajúcu platňu a audiokazetu kovačických piesní pod názvom Keď si ja zaspievam v roku 1983 nahrali Sláviky spolu so skupinou Bohémi a orchestrom Rosička.

Koncom 90. rokov nacvičovanie skupiny mal na starosti Jaroslav Fúsek a od roku 1989 Ivan Babka. Takmer desať rokov v Kovačici sústavne pracovali dievčenská a ženská spevácka skupina s rovnomenným názvom Sláviky. Vedúcim staršej speváckej skupiny bol Pavel Nemček. Dnes pôsobí iba jedna ženská spevácka skupina Sláviky a pracuje pod vedením Pavla Ďuriša.

Ľudový orchester

Kovačica sa hneď po prvej svetovej vojne a v 30. rokoch 20. storočia vyznačovala bohatým hudobno-speváckym životom vďaka angažovanosti pána učiteľa a neskôr riaditeľa školy Andreja Miháľa. Vedľa chýrečného Markovho orchestra, ktorý vystupoval aj v Zámorí, roku 1909 vystupoval v St. Louis v USA, v Kovačici pôsobili aj hasičský dychový orchester, orchester Sokolskej jednoty Soko, Fiľčíkova-Suchánkova dychovka, sláčikový orchester a tamburášsky orchester obuvníkov. Okrem starších Kovačičanov orchestrovú hudbu mali radi aj mladší Kovačičania. Džezový orchester v Kovačickom Detskom domove mala na starosti Vlasta Rackovová, matka Nikolu Rackova chýrečného Juhoslovanského hudobníka. Na Strednej ekonomickej škole žiackému orchestru velil žiak Ján Lenhart, syn Jána Lenharta prvého rozhlasového speváka z Kovačice, na Gymnáziu Mihajla Pupina so žiackym orchestrom robil profesor Michal Lačok a na Základnej škole Mladých pokolení žiacky orchester mali a majú na starosti učitelia hudby.

Ľudový orchester Rosička

 V roku 1954 bratia Nemčekovci, Juraj, Ján, Pavel a Adam, založili v Kovačici svoj sláčikový orchester. Roku 1960 tento orchester, bez Jána Nemčeka, sa stáva prvým ľudovým orchestrom Domu kultúry 3. októbra. Roku 1984 orchester dostál meno Ľudová Rosička. Dnešná zostava Rosičky je: Ján Marko, Pavel Ďuriš, Želimir Bartoš, Jaroslav Nemček, Emil Nemček, Michaela Marková, Tereza Jonášová a Tatijana Jašková. Ľudový orchester Rosička sprevádza výstupy všetkých sólistov, speváckych skupín a tanečných skupín súboru V šírom poli hruška a okrem toho samostatne vystupoval na festivale orchestrov Vojvodiny v Rume, kde získal hodne uznaní. Od roku 2001 Rosička mala mimoriadne úspechy. Vystupovala na početných festivaloch a kultúrnych podujatiach doma a v zahraničí: v Andorfe (Rakúsko) pri príležitosti otvorenia výstavy obrazov Galérie Babka, na Dunaj-feste v Ulme, (Nemecko) v Gomaringene (Nemecko) na 10. výročí Slovenského spolku, v Budapešti (Maďarsko) na otvorení výstavy Kovačická insita. Na Slovensku Rosička vystupovala v Nitre na podujatí Dni zahraničných Slovákov, v Piešťanoch, v Spišskej novej Vsi na festivale pod názvom Na spišskom salaši, v Pôtore mala celovečemý koncert a promóciu cédečka. V roku 2004 orchester Rosička vydal kazetu a cédečko slovenskej ľudovej hudby pod názvom Ej, padá, padá rosička.

Tanečná skupina Rozmarín

 Na prvom koncerte Kovačičanov roku 1963 tanečníci vystupovali s tancom Slovenká beseda. Keďže tance boli sprevádzané piesňou, s tanečníkmi pracovali dvaja odborníci. Spev mal na starosti učiteľ Vladimír Gábriš a choreografiu najprv Juraj Nemček, potom Emília Farkašová. Tanečníci vystupovali na mnohých programoch, koncertoch, prehliadkach a pobudli aj v zahraničí. Často reprezentovali slovenskú národnosť na mnohých prehliadkach a festivaloch Vojvodiny alebo Juhoslávie. Na festivaloch takmer stále získavali aj nejaké odmeny. Aj v roku 2000 na festivale Tancuj, tancuj,... kovačickí tanečníci obsadili tretie miesto. Nacvičila ich učiteľka Alžbeta Hriešiková.

Staršia tanečná skupina Rozmarín začala pôsobiť roku 1988. S choreografkou Máriou Garajovou nacvičili Svadobný tanec. V tom istom roku vystupovali aj v Jánošíku, Hložanoch na festivale Tancuj, tancuj,... potom v Brodarci a v Guči. V roku 1989 úlohu choreografa prebral Pavel Urban. S tancom U kováča na ráscestí sa zúčastnili na Gemerských folklórnych slávnostiach v Klenovci, na Festivale folklórnych tradícií vo Vršci a, pravdaže, doma na koncerte súboru Hruška. Roku 1991 tanečná skupina Rozmarín spolu so speváckou skupinou Rovina pobudla v Prahe na podujatí Svetová výstava československého dosaženia, ktorá sa organizuje každých sto rokov. Odvtedy dodnes úspešne prezentovali slovenské ľudové tance na mnohých festivaloch a prehliadkach, ako doma, tak aj v zahraničí. Zúčastňoli sa medzinárodných a zónových prehliadok a dostali sa aj na republikovú. Vystupovali na rôznych programoch v okolitých osadách a predstavili sa aj vo vysielaní Dotyky TV Nový Sad.

Roku 1992 sa v rámci staršej tanečnej skupiny Rozmarín zjavila potreba aj za mladšími tanečníkmi. Mladšia a staršia tanečná skupina spolu nacvičili obyčaj Páračky, s ktoru prvýkrát vystúpili roku 1993 na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj,... v Kysáči. Prvý samostatný výstup mladšia tanečná skupina Rozmarín mala na kultúrno-umeleckom programe Ochotníci svojmu mestu v rámci Kovačického októbra roku 1993, na ktorom sa odvtedy pravidelne zúčastňujú. Vystúpili s tancom Hore tým Telgartom. Korepetítor bol Pavel Ďurš, chreografiu mala na starosti Alžbeta Čížiková. Činnosť mladšej tanečnej skupiny Rozmarín bola a je veľmi bohatá – každý rok vystupujú na rôznych festivaloch, obecných, zónových a medzinárodných prehliadkach, programoch, koncertoch a oslavách v našej krajine a aj za našimi hranicami. Najmladšia tanečná skupina Hruštička začala pracovať roku 1997 a tanečníci boli vlastne žiaci 5. a 6. ročníka základnej školy, ktorí vystupovali aj v mene domu kultúry. Hruštička vystupovala na všetkých programoch, ktoré organizovali základná škola a dom kultúry. Účinkovali aj na obecných a zónových tanečných prehliadkach detských folklórnych súborov. Zúčastnili sa aj v nahrávaní rodinného magazínu Dotiky RTV Nový Sad. Korepetítorkou a choreografkou všetkých tancov Hruštičky bola Alžbeta Hriešiková. Od roku 2002 táto skupina už nefunguje v rámci domu kultúry, ale len v rámci základnej školy.

Literárna družina Mateja Ambrózyho

Literárna družina Mateja Ambrózyho (LDMA), založená 6. decembra 1996, patrí medzi nové spolky v Kovačici. Meno dostala podľa evanjelického kovačického kňaza Mateja Ambrózyho, ktorý bol literárne činný a patril do štúrovskej generácie básnikov. Svojimi básňami podporoval štúrovské hnutie. Sonety uverejňoval v Orle tatranskom v literárnej prílohe Slovenských národných novín v rokoch 1846 – 1849.

Zakladateľom a predsedom družiny bol Martin Zloch. Zo začiatku sa v tomto spolku zoskupovala iba hŕstka literárnych snaživcov, ale postupne sa počet členov zväčšoval. Literárna družina Mateja Ambróziho zoskupuje bohatú štruktúru ľudí od stredoškolákov, študentov, učiteľov, právnikov, profesorov až po penzistov a domáce. Všetkých ich viaže láska k literatúre a umeniu. V družine sú aj básnici z Padiny. Členovia sa spravidla stretávajú v piatok v obecnej knižnici v Kovačici a na posedeniach čítajú svoju tvorbu a pravidelne sa oboznamujú so slovenskou a svetovou literatúrou.

Literáti LDMA svoje práce píšu po slovensky a uverejňujú ich vo svojom časopise Klasy, ktorý ako almanach vychádza raz ročne. Okrem prác členov sú v Klasoch rôzne rubriky, ako napríklad Spomíname (zaznamenávanie jubileí a výročí básnikov z kovačického prostredia), potom strana venovaná hosťovi, strana pre deti, výsledky súbehu a podobne. Doteraz vyšlo takmer 15 čísel literárneho časopisu Klasy vďaka početným sponzorom a donátorom, najmä kovačickým insitným maliarom: Pavlovi Hajkovi, Zuzane Chalupovej, Kataríne Karlečíkovej-Severínyovej, Zuzane Vereskej, Eve Husárikovej, Alžbete Čížikovej. Šefredaktorom Klasov je Martin Širka.

LDMA organizuje niekoľkokrát v roku literárne večierky, na ktorých milovníkom literatúry prezentuje svoju vlastnú tvorbu a často sú venované významným kultúrnym osobnostiam našej minulosti, premiéram kníh, novín časopisov a pod.

LDMA zaznamenala spolu s Maticou slovenskou a evanjelickou cirkvou výročia venované spomienke na Mateja Ambrózyho a Jána Čaploviča st., evanjelických kňazov a literárne činné osobnosti. Spoločne s obecnou knižnicou družina organizovala krsty kníh Anny Dudášovej, kovačickej rodáčky, ale predstavovali aj iných slovenských vojvodinských spisovateľov.

Mladší členovia LDMA sa zúčastňujú na Stretnutí pod lipami, ktoré organizuje mládežnícky časopis Vzlet pre mladých začínajúcich autorov. Starší členovia pricházyajú na Babinkove stretnutia v Padine, a na iné literárne podujatia.

Premiéry Klasov a literárne večierky družina uskutočnila tak doma, ako aj v knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci, v Dome kultúry Michala Babinku v Padine, na Slovenskom veľvislanectve v Belehrade, vo Vojlovici a v iných prostrediach.

Každoročne LDMA vypisuje literárny súbeh na rôzne témy. Na ňom sa zúčastujú členovia družiny a autori z iných osád: Padiny, Boľoviec, Starej Pazovy, Vojlovice, Jánošíka, Erdevíka, Hložian atď. Výsledky súbehu sa najčastejšie zverejňujú na literárnom večierku počas Kovačického októbra.

Tvorba družiny Mateja Ambrózyho okrem v Klasoch bola uverejnená v rôznych časopisoch v našej krajine a na Slovensku. Básne a próza členov družiny sa dostali na strany nasledujúcich časopisov na Slovensku: Slovenské zahraničie, Slovenské národné noviny, v literárnej prílohe Orol tatranský, Literárny týždenník, Život atď. Literárne práce LDMA uverejňuje aj slovenská vojvodinská tlač: Vzlet, Hlas ľudu a Rovina. Práce niektorých autorov boli preložené aj do srbčiny v časopisoch Stig, Pomak, Banatske novine a pod. Niektorí členovia sa dopracovali k vlastnej básnickej zbierke.

Kovačická LDMA nadviazala výbornú spoluprácu so Spolkom Slovákov z Juhoslávie na Slovensku, v Bratislave, s evanjelickou cirkvou (presnejšie s komorným zborom Prúdy), s Obecnou knižnicou v Kovačici, s Miestnym odborom Matice slovenskej v Kovačici, s kovačickým Miestnym spoločenstvom, s domamy kultúry v Kovačici a v Padine a ďalšími spolkami a inštitúciami v Kovačici a širšie.

Členovia LDMA prezentujú svoju tvorbu na výstavách maliarov, na kultúrno-umeleckých programoch, na rôznych posedeniach.

V roku 2001 LDMA organizovala akciu Hľadáme najstaršiu knihu v Kovačici, pričom sa našla kniha, ktorá má bezmála 400 rokov a vlastní ju rodina Brtková.

Tvorba LDMA bola prezentovaná poslucháčom nočného programu Na modrej vlne Rádia Kovačica, ako aj poslucháčom Novosadského rozhlasu, divákom TV Pančevo, TV Kovačica a TV Nový Sad. Dnes je predsedom družiny Pavel Kukučka.

Podujatia

Rozspievané klenoty

Hudobno-folklórny spolok V šírom poli hruška organizuje podujatie pod názvom Detský festival slovenských ľudových piesní Rozspievané klenoty, na ktorom slovenské ľudové piesne spievajú speváci vo veku od 10 do 15 rokov. Prvý festival sa uskutočnil roku 1992 z iniciatívy učiteľa hudobnej kultúry na ZŠ Mladých pokolení a jedného z vedúcich v súbore Pavla Nemčeka. Organizátori a porota vyzdvihli vysokú úroveň festivalu a dohodli sa, že sa festival bude konať každoročne a tak bude motiváciou pre nové spevácke talenty. Spočiatku mal festival iba lokálny ráz, ale neskoršie sa stal najprv banátsky, potom celovojvodinský a roku 1999 prerástol na medzinárodný. Detský festival Rozspievané klenoty prebieha v dvoch častiach: prvá časť je lokálneho rázu a Kovačičania, ktorí tu obsadia prvé a druhé miesto, sa zúčastnia aj v druhej časti festivalu, ktorá je celovojvodinského rázu.

Letí pieseň, letí...

Dom kultúry 3. októbra v Kovačici organizuje aj festival detských novokonponovaných piesní zábavného charakteru pod názvom Letí pieseň, letí... Prvýkrát sa tento festival uskutočnil roku 1991 na iniciatívu Pavla Tomáša a zo začiatku mal iba lokálny ráz. Neskoršie sa stal festivalom pokrajinského rázu, na ktorom sa dnes zúčastňujú deti z celej Vojvodiny. Festival sa uskutočňuje spravidla v októbri vo veľkej sieni domu kultúry. Sólistov sprevádza veľký detský chór a orchester a odborná porota hodnotí aj text a skladbu. Na tomto tradičnom festivale sa okrem detí súťažia aj skladatelia detských novokomponovaných piesní. Každý rok je veľký záujem o tento festival zo strany obecenstva, ako aj zo strany médií.

Poklady našej klenotnice

Podujatie pod názvom Poklady našej klenotnice sa prvýkrát realizovalo roku 1991 na iniciatívu Pavla Tomáša. Na tomto podujatí sa obecenstvu predstavili afirmovaní sólový speváci staršej generácie z Kovačice. Po sedemnástich rokoch (roku 2008) Poklady našej klenotnice znovu uzreli svetlo dňa na iniciatívu Pavla Ďuriša (umeleckého vedúceho hudono-folklórneho súboru V šírom poli hruška), keď sa tu zúčastnilo 10 afirmovaných spevákov (ktorí majú aj nahrávky v RTVNS). Planuje sa pokračovať s týmto podujatím aj v budúcnosti.

Nové hlasy

V roku 1992 sa v Kovačici prvýkrát uskutočnil festival pod názvom Nové hlasy, na ktorom si hlasy vyskúšali sólový speváci, ktorý sa obecenstvu predstavili so slovenskými ľudovými piesňami. Na základe hodnotenia odbornej poroty speváci, ktorí obsadili prvé a druhé miesto predstavovali Kovačicu na tradičnom festivale V pivnickom poli. Festival sa konal do roku 2006 a po troch rokoch sa znovu uskutočnil.