Slovenský dom, Báčska Palanka

Založenie a pôsobenie Slovenského čitateľského spolku v Palanke

Slováci prišli do Palanky roku 1792. Školu, ktorá zároveň bola modlitebňou, si vybudovali 1822. roku. Prvé zmienky o organizovaní palanských Slovákov a ich kultúrnom živote datujú z neskoršej doby. Ako prvé miesto, na ktorom sa schádzali, sa uvádza hostinec u Argaláša. Bola to malá sieň, v ktorej usporadúvali svoje prvé divadlá a večierky na rôzne témy. Hrala tam aj muzika, húdol Janko Bučko, Jozef Jánať a Ondrej Gálický. Neskoršie sa divadlá a prednášky uskutočňovali v prenajatej veľkej sieni Reisingerovej krčmy. Riesinger bol palanský Nemec a táto spolupráca s ním dlhší čas celkom dobre fungovala.

Začiatočné úsilie na organizovaní Slovákov tohto druhu patrilo kántorovi – levitovi Karolovi Kubicovi, učiteľovi, ktorý sa stal i zakladateľom prvého Slovenského čítacieho kruhu v Starej Palanke. Zakladacie zhromaždenie sa uskutočnilo 21. mája 1923. roku. Hoci to bol spolok čitateľský, náplň jeho činnosti bola rôznorodá. Večierky a stretnutia boli časté a obsažné. Do spolku chodievali všetci, bez ohľadu na vek. Spomína sa i večierok s deklamáciami, spevom a divadelným predstavením, ktorý sa pod Kubicovým vedením uskutočnil 28. novembra 1931. roku.

Bohatú činnosť vyvinul i farár Pavel Šuľan. Hneď po príchode do Palanky sa snažil obnoviť cirkevno-zborový život. V rámci Čítacieho spolku navrhol zakladanie dvoch odbočiek: Spolok slovenských žien v čele s pani učiteľkou Elenou Bukvovou Lichnerovou ako i Sekciu evanjelickej mládeže. Pri cirkvi založil spevokol, a obnovil cirkevnú knižnicu.

Čitateľský spolok organizoval nielen predstavenia, prednášky a tance, ale aj spoločné výlety k Dunaju, na adu a Tureckú skelu.

Po druhej svetovej vojne palanskí Slováci pokračovali vo svojich aktivitách v Reisingerovej krčme. Hneď po skončení druhej svetovej vojny budova krčmy bola nacionalizovaná, v nej pôsobil Jedinstveni narodni front. A Slováci organizovaní vo svojej odbočke v rámci tohto frontu samostatne a úspešne rozvíjali svoju kultúrnu činnosť. 9. februára roku 1946, v tejto budove bol založený Miestny odbor Matice slovenskej v Juhoslávii. Po reorganizácii MOMS-ov v celej Vojvodine si palanskí Slováci založili Kultúrno-osvetový spolok Milana Rastislava Štefánika. Pri tej príležitosti bola predvedená divadelá hrá Sedliacka nevesta od Pavla Socháňa (1862 – 1941). Po predstavení bola zábava.

Matičné aktivity

Slovenský čitateľský spolok založený roku 1923 bol po druhej svetovej vojne premenovaný na matičnú odbočku – „dnes zhodnocujúc jeho prácu včleňujeme ho do MO MS v Palanke, aby v jej rámci konal i naďalej jemu určené poslanie od jeho založenia. Od dnes knižnica a celý spolkový inventár oddaný 13. júla 1946. r. prechádza do vlastníctva MOMS-u, ktorý sa má starať o jeho zachovaní a zveľaďovaní. Od dnes Čítací spolok ako samostatný prestáva so svojou činnosťou.“ A tak sa ďalšie kultúrne a všetky iné podujatia usporadúvali v rámci Matice: prednášky, krojové zábavy, nacvičovanie besedy (viedla Želimíra Bobošová). V roku 1947 palanskí Slováci dostali prvé pozvanie na Slovenské národné slávnosti, ktoré sa mali uskutočniť 9., 10. a 11. augusta toho istého roku v Petrovci.

V lete 21. júna 1948. roku na uvoľnené miesto v palanskej cirkvi prišiel nový farár z Bajše, Karol Chalupka, kulpínsky rodák. Zapojil sa aj do národného života palanských Slovákov.

Matica sa transformovala v KOS

Na zasadnutí správy MOMS-u dňa 27. júla 1948. roku predseda podal správu z mimoriadneho valného zhromaždenia MS v Petrovci, na ktorom palanský MOMS bol zastúpený siedmimi delegátmi. Na valnom zhromaždení delegáti a kultúrni činitelia zo všetkých slovenských osád jednohlasne uzavreli, aby Matica ako najvyššia kultúrna ustanovizeň tunajších Slovákov bola včlenená do Zväzu kultúrno-osvetových spolkov Vojvodiny ako jeho slovenská odbočka. Týmto činom mali zaniknúť miestne odbory Matice slovenskej ako jej pracovné telesá.

Hneď nato na zasadnutí 1. augusta roku 1948 palanský MOMS bol vyhlásený za kultúrno-osvetový spolok a jeho plný názov znel: Kultúrno-osvetový spolok Milana Rastislava Štefánika v Báčskej Palanke.

Postupne sa začala zveľaďovať aj jeho činnosť. Farár Karol Chalupka 1949. roku obnovil spevokol, na začiatok nacvičil štyri ľudové piesne. Folklórna skupina toho istého roku vystúpila šesťkrát so svojou besedou. Mládežníci sa tiež pridali a 3. septembra 1950 v Slovenskom dome predviedli program, pripravený pre slovenské národné slávnosti: tancovala sa beseda a zahraný bol i skeč Hľadajú sa svedkovia. Tanečná skupina vystupovala päťkrát a na obecnej súťaži obsadila prvé miesto. Divadelná odbočka spolku v rokoch 1945 – 1950 tiež neúnavne pracovala, úspech nevystal, v tom období sa predviedlo 46 divadelných predstavení.

V roku 1951 sa často organizovali čajanky, zábavy a divadelné predstavenia, v apríli toho istého roku bola v Báčskej Palanke organizovaná súťaž vyspelejších divadelných skupín a v máji sa v Slovenskom národnom dome oslavovalo 28. výročie založenia Čitateľského spolku. Na jeho nádvorí boli vtedy postavené stoly a stoličky pre obecenstvo, ktoré si popoludní prišlo pozrieť program pozostávajúci zo spevov a besedy. A večer sa program presťahoval do siene, kde bolo predvedené divadlo. Po divadle do tanca hrala Čordášova muzika (Ištván Kováč – husle, Ivan Čordáš – saxofón, Michal Čordáš – bicie nástroje, Ladislav Jurica – harmonika a Andrej Slivka – gitara).

Na štvrtom plenárnom zasadnutí 30. mája 1951. roku Mestský ľudový výbor B. Palanky daroval Slovákom, čiže KOS-u Milana Rastislava Štefánika budovu Slovenského domu.

Palančania sa aj 1951. roku s veľkou chuťou chystali na Slovenské národné slávnosti, ktoré mali byť ako obyčajne v auguste. Z listu, ktorý bol vtedy zaslaný Odboru pre Slovákov Sväzu Kultúrno Osvetových Spolkov Autonómnej Pokrajiny Vojvodiny do Petrovca, sa dozvedáme nielen o tom, s akým programom sa Palančania na slávnosti chystajú, ale aj o problémoch, ktoré ich trápia: ...naša prihlásená tanečná skupina zúčastní sa programu tohotoročných slávností. Taktiež sa zúčastní programu ľudový spevák slovenských národných piesní Jozef Boboš. Týmto tiež prihlasujeme ešte jedno kolo tanečnej skupiny, ktorá bude brať účasť v programe, možnosť máme pripraviť, len budú ťažkosti zaopatriť kroje pre všetkých, prosíme Vás, aby ste nám aj vy v tomto pomohli.

No palanskí Slováci sa daru netešili dlho, o necelý rok, čiže 3. februára 1952. z Okresného výboru prišiel list, v ktorom sa s darovaním budovy nesúhlasilo a darová zmluva z mája 1951 bola vyhlásená za neplatnú.

Ku Dňu žien, k 8. marcu 1952. roku, bol usporiadaný kultúrny program, kde odznela: prednáška o význame Dňa žien, prednáška o ľudovom folklóre (ľudových krojoch), recitácie a slovenské ľudové tance. Pre túto príležitosť si palanskí Slováci požičali zo slovenského KOS v Iloku štvoro bačovských nohavíc. V nedeľu, 9. marca bola prehliadka ochotníckych tanečných skupín, ľudových spevákov a hudobníkov. V nedeľu 30. marca toho istého roku bola organizovaná prehliadka ochotníckych divadelných odbočiek KOS z Palanky, Hložian a Silbaša.

V päťdesiatych rokoch 20. storočia boli odbočky KOS veľmi aktívne. Tanečná skupina, ktorú viedol Janko Kováč, zo začiatku mala len štyri páry, ktoré nacvičili tretiu zmes tancov juhoslovanských Slovákov. V krojoch prvýkrát vystúpili ku Dňu žien (8. marca 1952) v Palanke za sprievodu harmoniky. Vystupovali i na okresnej prehliadke KOS a na mládežníckej prehliadke v Palanke. No onedlho skupina už mala desať párov. Koncom mája, presnejšie 31. mája a 1. júna 1952. sa oslávilo výročie založenia Slovenského čitateľského polku. Pre tú príležitosť sa pripravil obvyklý kultúrno-umelecký program, na ktorom sa zúčastnila aj palanská folklórna skupina. Okrem v Palanke vystupovala v Lugu, Šíde a na SNS v Petrovci, spolu 9-krát. Neskoršie, skupina už narástla na 16 stálych členov.

Orchester bol založený 20. októbra 1952 a mal štyroch členov. Prvýkrát vystúpil 15. novembra 1952. roku v klube verejných a kultúrnych pracovníkov a 16. novembra toho istého roku v Šíde.

Prednášateľská odbočka organizovala prednášky z rôznych oblastí.

Knižnica a čitáreň mali dospolu 791 kníh. Počas roka bolo dokúpených 148 nových kníh. Aktívnych členov, teda tých, čo si knihy pravidelne požičiavali, bolo 143, a boli čo zväčša mladí. Cítil sa nedostatok slovenskej knihy, hlavne beletristiky pre mládež.

Okrem uvedeného ako osobitné teleso v  rámci spolku bola založená mládežnícka odbočka, ktorá počítala 35 členov, a odbočka žien (založená koncom januára 1952), ktorá sa aktívne podieľala na prípravách všetkých programov, ktoré sa organizovali v spolku. V zimnom období ženská odbočka raz do týždňa poriadala priadky, na ktorých sa nielen vyšívalo, ale i recitovalo, čítali sa úryvky z vybraných diel.

Zo starých zápisníc vyplýva, že rok 1953. bol veľmi úspešný – napríklad, zápisnica zo zasadnutia 17. januára hovorí, že všetky odbočky KOS-u M. R. Štefánika pracovali na plné obrátky a veľmi úspešne. Na SNS vystúpila tanečná skupina (osem párov tanečníkov) v masovom tanci, pokým divadelníci vystúpili o deň neskoršie, teda 10. augusta. Rok 1954. tiež bol úspešný, ale už v 1955. roku badať úpadok aktivity jednotlivých odbočiek.

Palanský Sokol

Palanský Sokol bol založený ešte pred prvou svetovou vojnou palanskými Srbmi, na ich pozvanie sa zapojili doň aj Slováci, aktívni v takmer všetkých podujatiach sokolského spolku. Idey o slovanskej vzájomnosti a styky s Československom im pomohli, aby tento spolok cítili ako svoj.

V októbri roku 1956. v Slovenskom dome zasadali členovia spolku M.R. Štefánika a straníckeho komitétu (vedúce teleso vtedajšej komunistickej strany). Na zasadnutí bolo rozhodnuté, že v Palanke má odteraz existovať iba jeden, spoločný dom kultúry a že Slováci budú svoje kultúrne programy naďalej vytvárať v rámci ochotníckeho divadla Trudbenik.

Po tejto udalosti časť slovenských kníh bola odnesená do mestskej knižnice a tie staršie a menej zachované sa odniesli do slovenskej školy. Kroje a obrusy vzali ženy do vlastnej opatery.

Palanskí Slováci sa po tejto udalosti začali viacej orientovať na cirkev. Toho istého roku, presnejšie 23. decembra 1956., prišiel do osady farár Pavel Máľach, ktorý na jar 1957. roku začal nacvičovať spevokol. Založený bol trojhlasný cirkevný ženský spevokol, v ktorom spievali mladé ženy, dievky, ale aj niekoľko starších žien. Na repertoári mali okrem iných Prístav bezpečný, Pred Tvoju tvár, Tebe, o, Bože můj a pod. Farár Máľach sa pokúsil do spevokolu zapojiť aj mužské hlasy, ale to sa nevydarilo. Spevokol prvýkrát vystupoval na slávnosti vysvätenia biskupa Jura Struhárika v Petrovci.

Pokus o obnovenie činnosti KOS M.R. Štefánika

Približne štyri roky po tom, ako spolková činnosť v miestnosti II. rajónu živorila, podarilo sa palanským Slovákom vydobyť si pre svoj spolok a jeho činnosť miestnosť bývalého čitateľského spolku (20. januára 1970. roku). Po týždňovej úprave bolo v deň 1. februára do „novej“ miestnosti zvolané zasadnutie. Avšak tento klub, ako ho neskoršie pomenovali, palanským Slovákom už neznamenal tak veľa. V ňom bola v roku 1971. založená slovenská skupina Fjord, ktorá pestovala súčasnú rockovú hudbu.

Obnovenie činnosti Matice

V deväťdesiatych rokoch 20. storočia sa zjavila idea obnoviť činnosť Matice Slovenskej. V Palanke sa ľudia za tým účelom zišli 6. januára 1991. roku. Všetky začiatočné aktivity sa konali v cirkvi, lebo tunajší Slováci nemali žiadny priestor, ktorý by sa mohol stať jej sídlom. Zároveň začali rozmýšľať o tom, ako by si vhodné miestnosti nejako zadovážili. Existovala nádej, keďže v bývalej Reisingerovej krčme svojho času pôsobil KOS Milana Rastislava Štefánika, že obnovenie jeho činnosti pomôže k prinavráteniu tých miestností. No údaje v katastri boli neúprosné: majiteľom miestností bola palanská obec.

Aj tak už v lete toho istého roku palanský MOMS v spolupráci s cirkvou organizoval na farskom dvore letné večierky – posedenia pri hudbe.

Prvé výročie obnoveného MOMS-u bolo skromne oslávené 8. januára 1992 príležitostnými bohoslužbami, po ktorých nasledoval koncert pod názvom Nesiem vám noviny v podaní Ľudmily Berediovej, Juraja Súdiho a Jarmily Juricovej.

O rok neskoršie v rámci MOMS-u boli založené dve folklórne skupiny: pre deti a stredoškolákov, ktoré vo farskej miestnosti pravidelne nacvičovali slovenské tance – vedúcou bola Anna Babiaková. Podjeseň, 30. októbra 1993., pred takmer plnou sieňou kultúrneho strediska Hazar bol predvedený program Prvé kroky, v ktorom účinkovali deti, žiaci a dospelí s piesňami a tancom. Hoci to nebol program príležitostný, pripomenul si dve dôležité udalosti z histórie Palanky: 400 rokov od jej založenia a 70 rokov od založenia Slovenského čitateľského spolku.

Začiatkom augusta 1994 Palančania sa zase prvýkrát, teraz zhruba po štyridsiatich rokoch, zúčastnili na obnovených SNS. Súťažili ako rybári, prítomní boli aj pri voľbe krásky a prispeli aj do záverečného programu – ženská spevácka skupina a tanečná skupina, všetko za sprievodu vlastného orchestra. No odbočka sa rýchlo rozpadla, žiaci odišli na školenie do stredných škôl. A 3. augusta roku 1995. Palanku na SNS predstavovali iba dva páry tanečníkov. Ženský spevokol pre vystúpenie pripravil a na harmonike sprevádzal Vladimír Kováč, vystúpili aj na folklórnej prehliadke Tancuj, tancuj v Hložanoch v máji 1997. Toho istého roku žiakov na Zlatú bránu v Kysáči prichystala učiteľka slovenčiny Mária Šulcová z Hložian. Organizoval sa i program na konci školského roka.

Nový Slovenský dom

Po otvorení zasadnutia MOMS-u, na fare 18. novembra 1997. roku, V. Fekete, jeho vtedajší predseda, informoval prítomných, že výstavba Slovenského domu je ukončená. A tak si tesne pred Novým rokom, 1998. hŕstka Palančanov organizovala prvé silvestrovanie v novom Slovenskom dome.

Kantor Vladimír Kováč už niekoľko rokov nacvičoval cirklevný ženský spevokolo, ale do repertoáru zaradil aj niektoré slovenské ľudové piesne, s torými vystúpili na folklórnom festivale Tancuj, tancuj v Hložanoch 1998. roku. V Slovenskom dome hosťoval vtedy i pivnický súbor s celovečerným programom, bolo to v rámci palanských letných hier, zaradených do tzv. Dunajského bálu.

Verejné a slávnostné otvorenie palanského Slovenského domu bolo usporiadané v utorok, 20. októbra 1998. roku. Hostí vítali deti v krojoch podľa starej tunajšej obyčaje chlebom a soľou. Okrem Michálya Kertézsa a sprievodu bol prítomný aj vzácny hosť, veľvyslanec Slovenskej republiky, Miroslav Mojžita. V slávnostnom programe vystúpil miešaný zbor so slovenskými ľudovými piesňami, ktoré nacvičil Vladimír Kováč.

Kultúrny život palanských Slovákov sa zase začal rozmáhať. Počas roka boli organizované zábavy, stavanie a váľanie mája, výstup na prehliadke Tancuj, tancuj v Hložanoch, v Pivnici na Dňoch Janka Čemana – DIDA^´99. Na rybárskej zábave prvýkrát vystúpil domáci orchester Detvan, ktorý sa onedlho potom aj rozpadol.

Dnes folklórna odbočka v rámci palanského Slovenského domu dnes už neexistuje. Národnú a kultúrnu činnosť prebral Spolok žien, ktorý svoju činnosť zameriava na ručné práce a organizovanie výstav. Zúčastňujú sa aj v iných aktivitách, pomáhajú napríklad pri organizovaní programov na konci školského roka, spolupracujú s obdobnými spolkami žien z iných slovenských osád. Predsedníčkou je Darina Valachová.