Slovenský kultúrno osvetový spolok Šafárik, Dobanovce

Slovenský kultúrno osvetový spolok Šafárik vznikol v roku 1934, hneď po tom ako bol v Dobanovciach vystavaný Slovenský národný dom. O to sa pričinila najmä jedna z najbohatších rodín medzi tunajšími Slovákmi – rodina Litavská, ktorá na tieto účely darovala pozemok a značné finančné prostriedky. Slovenský národný dom sa tak stal miestom, kde Slováci mohli spoločne tráviť svoj voľný čas a zároveň chrániť a pestovať slovenský jazyk a kultúru. Pod strechu Slovenského domu bola umiestnená aj Slovenská čitáreň, založená ešte v roku 1929.

V rámci spolku pôsobila divadelná a tanečná skupina. Najstarší občan Dobanoviec Ondrej Čapeľa, narodený v roku 1919, ktorý bol prítomný aj pri zakladacom zhromaždení Slovenskej čitárne si spomína, že na výstavbu Slovenského domu dobanovskí ochotníci robili peňažné zbierky po dedinách tak, že vystupovali s divadelnými predstaveniami a ľudovými tancami v okolitých dedinách a to v Ašani, Boľovciach a Starej Pazove. O existencii divadelnej skupiny v 30. rokoch 20. storočia svädčí aj správa z Dobanoviec zaznamenaná v Národnom kalendári na rok 1938, kde sa dozvedáme, že 26. decembra 1937 ochotníci Slovenskej čitárne zahrali divadelné predstavenie Dobrá bolesť, čo dá pojesť. Tam tiež môžeme zistiť aj to, že sa v spolku organizovali rôzne večierky a jeden z nich bol aj 31. októbra 1937 keď pri príležitosti oslavy oslobodenia Československa prednášku v Slovenskom dome mal J. Vitíz. Nasledovný rok bol usporiadaný večierok pri príležitosti osláv 60. narodenín predsedu Československej vlády Milana Hodžu. V tom čase ešte vždy bola aktívna aj Slovenská čitáreň, ktorá mala svoje valné zhromaždenie v marci 1938, na ktorom bol za predsedu zvolený Ján Litavský.

Vedúci tanečnej skupiny v predvojnovom období bol Ondrej Menďan a spolok mal aj svoj ľudový orchester v zložení: Ján Ferko-husle, Ján Čapeľa-gitara, Ďuro Tordai-kontrabas a Ďuro Krajčov-harmonika.

Slovenský národný dom bol zrenovovaný v rokoch 1967/68. Vtedy bola dobudovaná nová miestnosť, kde spolkári mali možnosť vykonávať svoju činnosť. Nové miestnosti umožnili zveľaďovať ochotnícku prácu dobanovských Slovákov čo vidno aj z toho, že po určitej prestávke v rokoch 1978 až 1989 opäť boli aktívne divadelná a tanečná zložka a pribudla i spevácka skupina.

Tanečnú skupinu tvorilo 6 párov a choreografa mali z Boľoviec. Táto skupinka vystupovala v Lugu, Binguli a v Šibeniku. Sprevádzal ich orchester v zložení: Adam Kulík-husle, Ondrej Vitíz-kontrabas, Ján Galát-harmonika a Pavel Kulík-harmonika. So speváckou skupinou pracoval Ján Galát, ktorý spoločne s Pavelom Ferkom mal na starosti aj divadelnú skupinu. Predsedom spolku bol Vladko Vitíz. V roku 1987 slovenský spolok v Dobanovciach organizoval vtedy známe podujatie v našom štáte Znanje imanje.

Prvý televízor v dedine sa nachádzal práve v miestnostiach Slovenského domu, tu sa pozerali filmy z kino projektoru, počúvala hudba z prvého gramofónu a rádia a neskoršie bola otvorená aj prvá diskotéka v Dobanovciach.

V období rokov 1989 až 2002 bola činnosť spolku a Slovenského národného domu prerušená.

V roku 2002 sa aktivita znovu rozprúdila najmä vďaka Miluške a Zlate Čániovej, Žeľkovi Čapeľovi, Nikolovi Žižićovi a Vladimírovi Radonjićovi, ktorí okolo seba zoskupili mladých ľudí aby obnovili spolkovú a matičnú činnosť. S prácou začali tanečné súbory, detský a dva mládežnícke, ktoré sa pravidelne zúčastňovali na rôznych podujatiach, ako aj na slovenských festivaloch Zlatá brána a Tancuj, tancuj. Predsedom spolku a MOMS-u v Dobanovciach bol Štefan Vitíz.

Päť rokov ako choreograf tuná pôsobil Vladimír Radonjić a korepetítor bol Dalibor Aleksić. Treba napomenúť, že spolkári okrem slovenských tancov spracúvali aj srbské vojvodinské tance, vlaške, macedónske a rumunske, čo SKOS Šafárik značne odlišovalo od iných slovenských spolkov v Srbsku. Tanečná skupina vystupovala na domácej pôde, potom niekoľkokrát v Belehrade, v Novom Sade a neraz zavítala aj na Slovenské národné slávnosti do Báčskeho Petrovca. V roku 2007 ako choreografov angažovali Hannu a Zlatka Rumanovcov pre staršiu skupinu a s deťmi aj ďalej pracovala Danica Galátová.

SKOS Šafárik má vynikajúcu spoluprácu s boľovským spolkom a najmä s jeho orchestrom, ktorý na tanečných výstupoch sprevádza aj dobanovských ochotníkov.

Speváci tohto kultúrneho telesa nielenže sa zúčastnili, ale aj zaznamenali pozoruhodné výsledky na festivale Rozospievaný Sriem a Stretnutie v pivnickom poli v Pivnici. Prvé miesto si v Pivnici v roku 2005 vyspievala práve predstaviteľka SKOS-u Šafárik z Dobanoviec Jasmina Greksová, ktorá o rok neskôr v tomto spolku bola vedúcou dievčenskej speváckej skupine. Dlhé roky so spevákmi pracovala aj Alžbeta Krajcová. V roku 2007 sa J. Greksová stala víťazkou Rozospievaného Sriemu. Okrem jej úspechov spolok sa môže pochváliť i mladými spevákmi a jednou z nich je i Mária Krajčová, ktorá obsadila prvú cenu na detskom festivale Rozspievané klenoty v Kovačici.

V miestnostiach Slovenského národného domu sa v zimnom období tak v minulosti ako i zo začiatku 21. storočia často organizovali priadky. Na starosti ich mala ženská sekcia pod vedením predsedníčky Kataríny Karasekovej. Na priadkach ženy vyšívali, priprávali kroje pre tanečníkov a neraz organizovali i tanečné zábavy, na ktoré si pozývali boľovské ženy, priateľov zo Surčína, Zemunu, Batajnice, ako i staropazovských hudobníkov. Jedna z aktivít členiek ženskej sekcie bola účasť na turistickom veľtrhu v Belehrade, kde sa zúčastnili ako predstaviteľky obce. Sekcia dnes počíta asi 10 členiek.

V období rokov 2002 – 2007 v Slovenskom národnom dome pôsobila aj divadelná zložka, síce nacvičovala divadelné skeče iba v srbčine. Tiež tuná bol aktívny detský orchester, ktorého tvorili deti hudobných škôl a medzi nimi boli aj deti slovenských rodín z Dobanoviec.

Od roku 2007 je časť Slovenského národného domu zbúraná, lebo sa plánovala rekonštrukcia a neskoršie aj výstaba nového Slovenského domu. Spolkov inventár sa preto uschováva po domoch spolkárov, alebo v malej miestnosti Slovenského domu, ktorá sa ešte vždy nachádza na svojvom pôvodnom mieste. Tak sa napr. kroje chránia v dome rodiny Gajdošovej, ktorá má veľké zásluhy o ich zhotovenie a celkový archív spolku, doklady a fotografie sa nachádzajú u Žeľka Čapeľu.

Slovenský kultúrno osvetový spolok Šafárik v súčasnosti počíta asi 50 členov, ale ich práca na poli kultúry a všeobecnej ochotníckej činnosti sa úplne zastavila po zbúraní Slovenského národného domu.