Galéria insitného umenia v Kovačici

Vznik insitného umenia sa nemôže presne datovať, môžeme iba orientačne povedať kedy vzniklo. Prví maliari začali maľovať zo záľuby, bez akéhokoľvek poznania akademickej konštrukcie obrazov a výtvarných kompozičných prvkov.

Prví, ktorí sa chytili štetca a začali maľovať boli Martin Paluška a Ján Sokol v tridsiatych rokoch minulého storočia. Už v roku 1942 sa k nim pripojil Michal Bíreš, neskoršie Vladimír Boboš. Milovníci štetca a palety si roku 1950 založili výtvarný krúžok v Kultúrnom a osvetovom spolku Pokrok. Onedlho k nim pribudli ďalší maliari Martin Jonáš a Ján Kňazovic. V prvých rokoch maľovania nemali svoj vlastný rozoznateľný štýl. Najprv napodobňovali známych maliarov, prekresľovali pohľadnice, najviac ich lákala exotika ako čo sú benátske gondoly, tirolské krajinky, africké tigre. Necítiac potrebu individuálneho výrazu dobre sa v tom vzdelávali. Iba neskoršie si každý z nich stesnil vo vlastnej tvorbe vlastný výtvarný prejav, jedinečný a charakteristický pre každého umelca. Svoj tvorivý čin prenášali na plátno. Do krúžku prichádzali ďalší maliari samoukovia.

Kovačickí maliari prvýkrát svojim Kovačičanom prezentovali svoje olejomaľby roku 1952, pri príležitosti osláv 150. výročia založenia Kovačice. Na výstave vystavoval aj ženský spolok, ktorý prezentoval svoje ručné práce. Na usporiadanej dvojitej výstave vystavovalo až 12 maliarov. Medzi nimi boli: zakladatelia Martin Paluška a Ján Sokol, Michal Bíreš, Vladimír Boboš, Vilma Đurićová, Martin Jonáš, Ján Kňazovic, Pavel Suchánek ako i dvaja stolári, ktorí robili intarzie. Teda, rok 1952 môžeme považovať ako rok zrodu kovačického insitného umenia. V tom istom roku bola založená i výtvarná – maliarska odbočka, do ktorej sa zapojili dvaja najlepší maliari kovačického umenia – Martin Jonáš a Ján Kňazovic.

Do vtedy maľovali a vystavovali iba maliari – sedliaci, čiže maliari samoukovia, ale už roku 1953 medzi nich zavítal prvý akademický maliar Stojan Trumić z Pančeva. Tento maliar poúčal kovačických maliarov takmer o všetkom, ako pripravovať plátno, aké farby a štetce používať a iné. Radil im aby každý z nich našiel svoj vlastný motív a sledoval ho. Tak sa na jednej strane zoskupili tí, ktorí si vytvárali svoj samostatný tvorivý prejav a na druhej strane tí, ktorí napodobňovali už svetoznáme diela veľkých umelcov. Tá prvá skupina bola omnoho vytrvalejšia vo svojom rozhodnutí a už o rok neskoršie uskutočnila výstavu, na ktorej sa zjavili prvé samostatné práce so žánrovým motívom. Prvé samostatné práce namaľovali Martin Jonáš – Žatva a Ján Sokol olejomaľbu Zdobenie nevesty.

O kovačických maliaroch sa čoraz viacej hovorilo, vzbudzovali záujem širšej verejnosti. Do Kovačice potom prichádzajú novinári, diplomati, akademickí maliari, turisti ktorí sa informovali o insitných maliaroch z Kovačice prostredníctvom tlače a rozhlasu. Potrebné bolo iba zabezpečiť priestor, kde by na jednom mieste bolo zoskupené viacej obrazov, podľa možnosti od všetkých autorov, aby záujemcovia a milovníci insitného umenia mohli dostať ucelenejší obraz a predstavu o maliaroch – sedliakoch. Práve vtedy sa zrodila idea založiť Galériu sedliakov – maliarov v Kovačici.

Galéria každoročne od každého maliara – člena dostávala ako členské jeden obraz, a tak si postupne vytvorila vlastný fond obrazov. Tá tradícia sa zachovala dodnes. Kovačická Galéria insitného umenia toho času vlastní 521 obrazov. Na obrazoch Kovačických maliarov je znázornený život a práca sedliakov. Na maliarskom plátne verne znázorňujú kovačický ľudový odev, ľudové zvyky a obyčaje, folklór, roľnícky život, prácu v poli, príchod Slovákov na Dolnú zem, zachytávajú dedinskú izbu so starými handrovkami a predmetmi, znázorňujú sedliacke dvory, život na dedine, dedinské ulice a pod. Na maľbách kovačických maliarov panuje žáner, interiér a krajinka, zriedkavo maľujú zátišia a portréty iba okrajovo.

Pozorujúc diela staršej a mladšej generácie možno vidieť veľký rozdiel. Staršia generácia maľuje rozprávkové príbehy späté s dedinským prostredím a koloritom slovenského folklóru. Mladšia generácia už ako by vychádzala s foriem rozprávkových príbehov, maľujú hlavne idylické obrazy bez mnoho postáv, účastníkov a deju, sú to hlavne malebné krajinky. Maliari najmladšej generácie často na svoje plátna kladú zjednotenie reálneho a ireálneho, realistického a nadrealistického, skutočného a neskutočného sveta, čím sú ich obrazy plné obrazotvornosti. Silný kolorit, očarujúca intenzita farieb sú rozoznateľnými znakmi kovačickej školy insitného umenia. Je to kolorit prevzatý z krojov a slovenského folklóru, ktorí je bohatý na živé, ožarujúce farby. Obrazy staršej a mladšej generácie sa tematický hodne odlišujú aj keď sú žánrovo približne rovnaké. Dôležité je, že každý jeden maliar má svoj autentický, jedinečný motív a výtvarný výraz. Teda, má svoj vlastnoručný maliarsky rukopis a podpis.

Otvorenie Galérie ľudových maliarov v Kovačici bolo 15.mája roku 1955. Bola to teda prvá dedinská galéria obrazov v Kovačici a vôbec prvá dedinská galéria obrazov v Juhoslávii. Na tento podnet začali maľovať Ondrej Veňarský, Ján Garaj, Pavel Lacko, Katarina Karlečíková z Kovačice a Ján Bačúr z Padiny. Koncom roku 1957 došlo k zmenám lebo všetku činnosť na poli umenia a kultúry prebrala novozaložená ustanovizeň – Dom kultúry 3.októbra v Kovačici. Galéria insitného umenia aktívne pôsobila pri Dome kultúry 3.októbra od roku 1955 až do 15.decembra roku 2008, kedy je založená verejná inštitúcia nacionálneho významu – Galéria insitného umenia Kovačica. Zakladateľom tejto ustanovizne je zhromaždenie obce Kovačica.

Foto: Anna Kišová

V šesťdesiatych rokoch, keď sa insitné umenie dožilo rozkvetu a doslova kulminovalo, do Galérie sa začleňujú nové maliarske mená, a to najznámejšia maliarka kovačickej galérie Zuzana Chalupová ako i Eva Husáriková a Katarína Kožíková. Medzi nich patria aj maliari z Padiny a sú to Ján Husárik a Michal Povolný. Po prvýkrát sa do galérie zapojujú aj maliari iných národností a sú to Desa Petrovová – Morarová a Ondrej Pilch z Pančeva.

V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch Galéria insitného umenia znovu privítala nové mená, ktoré si hľadajú svoje miesto a svoj vlastný maliarsky prejav. Maliari, ktorí sa chytili maliarskeho štetca a prejavili záujem pripojiť sa už k osvedčeným maliarom sú: Pavel Hajko, Ján Glózik, Zuzana Vereská, Pavel Cicka z Kovačice, Martin Markov a Pavel Ľavroš z Padiny a Ferencz Pataki zo Zreňanina. V ostatnom desaťročí do maliarskeho sveta zavítalo niekoľko nových umelcov.

V mnohých galériách a múzeách sveta sú diela kovačických autorov rovnocenné a rovnoprávne zastúpené s obrazmi iných svetových umelcov.

V súčasnej dobe v oblasti kultúry Galéria insitného umenia je veľmi známa a ďakujúc jej a maliarom do Kovačice zavítali na tisíce známych a neznámych ctiteľov insitného umenia, ktorí prichádzajú do tohto prostredia, obdivujú a vyjadrujú úctu k vidieckemu umeleckému fenoménu akým je kovačické insitné umenie. Medzi najznámejšie osobnosti sveta ktoré navštívili Kovačicu patria : Francois Mitterand, Mstislav Rostropovich, Rolling Stones, Pelé, Ursula Andersová, Alan Delon, Franco Nero, Juan Carlos ...a iné významné osobnosti zo všetkých sfér politického, umeleckého a iného životného povolania.

Návštevníci Galérie Insitného umenia si môžu okrem olejomalieb pozrieť aj pastely, grafiky, akvarely, obmaľované tekvičky a malé stoličky tzv. šamlíky, a to za sprievodu kunsthistoričky.

Foto: Anna Kišová

V septembri roku 1989 Galéria insitného umenia bola renovovaná a presťahovaná do nových miestností. Vynovená Galéria insitného sa nachádza v reštaurovanom bohatom sedliackom dome, v ktorom pokračujú vo svojej činnosti. Kovačická výstavná činnosť je pomenovaná Kovačický október, ktorí má dlhú tradíciu. Až dodnes každý rok, v prvý októbrový víkend členovia Galérie insitného umenia majú vernisáž výstavy najnovších obrazov.

Na Kovačickom októbri vystavovalo vyše 60 autorov. V predchádzajúcom období Galéria mala 37 aktívnych členov. Dnes sa ten počet zmenšil na 21.

Kompozície kovačických maliarov sú umeleckými dielami trvalých a nehynúcich hodnôt.