Galéria Zuzky Medveďovej

Galéria Zuzky Medveďovej bola založená v roku 1989 a podnes zaznamenala bohatú výstavnú činnosť, veľký počet (viac ako 70) samostatných, kolektívnych, spomienkových a retrospektívnych výstav, na ktorých vystavovali profesionálni, akademickí a insitní umelci, ako aj maliari – amatéri z domova a zahraničia. Od roku 1991 každý nepárny rok sa organizuje aj Bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii (dnes v Srbsku), kde sa predstavuje vyše dvadsať umelcov, na ktorom galéria udeľuje Cenu K. M. Lehotského pre najlepšiu samostatnú výstavu a Cenu Cyrila Kutlíka pre životné dielo. Založenie galérie predstavuje významný medzník pre výtvarnú kultúru v petrovskom a vojvodinskom prostredí.

Foto: Anna Snidová

Vo svojom fonde galéria vlastní 828 výtvarných prác petrovskej maliarky Zuzky Medveďovej a 174 výtvarných diel ďalších 31 autorov, z toho okolo dvadsať diel insitnej maliarky Márie Máľachovej z Petrovca, úplnú pozostalosť po Oľge Garayovej – Babylonovej (vyše tridsať obrazov), viac ako 10 obrazov (hlavne portrétov) prvého akademického maliara z radov vojvodinských Slovákov Karola Miloslava Lehotského, jeden obraz veľkých dimenzií významného insitného umelca Martina Jonáša, ale aj hodne výtvarných diel iných významných slovenských vojvodinských autorov hlavne datujúcich z obdobia po II. svetovej vojne až po súčasnosť a okrem diel slovenských autorov obsahuje aj jeden obraz srbského maliara Milana Keraca. Galéria Zuzky Medveďovej vo svojom fonde vlastní aj najstaršiu zachovanú olejomaľbu namaľovanú medzi dolnozemskými Slovákmi vôbec, autora Benjamína Reisa (1841 – 1873), talentovaného výtvarníka pôvodom z Báčskeho Petrovca, ktorý pracoval ako evanjelický farár v Starej Pazove. Ide o krajinku menších rozmerov bez datovania, o ktorej sa odhaduje, že bola namaľovaná v období 60-tych rokov 19. storočia.

Foto: Anna Snidová

Galéria Zuzky Medveďovej dostala meno podľa významnej akademickej maliarky Zuzky Medveďovej (1897 – 1985) pôvodom z Báčskeho Petrovca, jednej z prvých maliarok Sloveniek, ktorá sa po absolvovaní Akadémie výtvarného umenia v Prahe v roku 1929 stala pravdepodobne prvou slovenskou akademickou maliarkou vôbec. Udelením mena novej galérii podľa nej maliarkini spoluobčania vyjadrili hold jej osobnosti a umeniu a svojráznym gestom úcty voči maliarke sa môže chápať aj fakt, že galéria, ktorá nosí jej meno, je založená práve v budove, v ktorej Medveďová prvý raz samostatne vystavovala.

Foto: Anna Snidová

Idea o založení galérie Zuzky Medveďovej sa zrodila v osemdesiatych rokoch 20. storočia, hoci nedostatok adekvátneho výstavného priestoru sa pociťoval už skorej. Založenie a neskoršie i výstavná činnosť Galérie Zuzky Medveďovej sa sčasti opieralo aj o pôsobenie známej petrovskej galérie Blatno (1980 – 1988, ktorá počas svojej existencie vyvolala aj rozličné kontroverzie svojim (na tú dobu) neštandardným chápaním umenia), na ktorej úspešnú výstavnú činnosť nadviazali. Galérii Zuzky Medveďovej predchádzala aj bohatá výstavná činnosť umeleckej zložky Národného múzea v Báčskom Petrovci.

Priamou pohnútkou k založeniu prvej ozajstnej galérie v Petrovci s adekvátnymi priestormi na uschovávanie a vystavovanie výtvarných diel bola značná časť výtvarnej tvorby prvej akademickej maliarky Zuzky Medveďovej, ktorú maliarka závetom darovala po smrti v roku 1985 spoluobčanom, ako aj jej idea o založení galérie, v ktorej by boli vystavené darované obrazy, o ktorej sa vyjadrila v roku 1982 počas svojej poslednej návštevy rodisku.

Foto: Anna Snidová

Text závetu zobrazený je aj na pamätnej tabuli pri vchode do galérie a znie:

Foto: Anna Snidová

S cieľom zariadiť výstavný priestor, teda galériu, v ktorej by boli uschované hodnotné reštaurované obrazy, sedem rokov po poslednej návšteve maliarky Zuzky Medveďovej rodisku a už rok po maliarkinej smrti v roku 1986 sa začalo s prácou na novej galérii. Výstavný priestor bol utvorený adaptáciou miestností bývalej štátnej školy, v ktorej Medveďová prvý raz samostatne vystavovala v roku 1922. Cenné obrazy z darovaného fondu boli zatiaľ poslané na reštauráciu do Belehradu. Do augustu roku 1989 adaptácia miestností bola ukončená, ako aj reštaurovanie obrazov akademickej maliarky.

Galéria Zuzky Medveďovej bola slávnostne otvorená 1. júla roku 1989, keď bola vystavená prvá expozícia galérie a predstavené obrazy Zuzky Medveďovej. Prvú výstavnú expozíciu tvorili 54 práce Zuzky Medveďovej z darovaného fondu reštaurované v Belehrade. Expozícia pozostávala zväčša z jej najznámejších prác, z  portrétov, krojovaných portrétov, aktov, ľudovo-žánrových figurálnych kompozícií, kvetinových zátiší a krajiniek.

Vo výstavnej činnosti novozaložená Galéria Zuzky Medveďovej usilovne pokračovala. Druhou výstavou v rovnakom roku 1989 bola retrospektívna výstava grafík Pavla Čániho z rokov 1979 až 1989. Po nej nasledovala kolektívna výstava dvanástich výtvarných umelcov-amatérov z Petrovca a okolia pod názvom Jeseň '89.

Štvrtou výstavou a zároveň prvou v roku 1990 bola samostatná výstava výtvarníka-amatéra Pavla Báďonského z Hložian pod názvom Ja, Picasso a ženy, na ktorej predstavil 26 portrétov a aktov v rozličných technikách. Po nej bolo obecenstvu predstavené experimentálne umenie, tzv. poštové umenie (mail-art) na výstave pod názvom Nový život – Nové umenie / New Life – New Art – medzinárodná výstava mail-artu (projekt časopisu Nový život). Vernisáž bola zároveň premiérou 12. čísla časopisu pre literatúru a kultúru Nový život na rok 1989 a knihy New life - New art. Šiestou výstavou bola výstava malieb a grafík Martina Kizúra z Kovačice a siedmou a zároveň poslednou v roku 1990 kolektívna tematická výstava malieb, kresieb a grafík dvadsiatich deviatich umelcov pod názvom Chmeľ venovaná tejto pre občanov významnej rastline, výstava bola medzinárodnou a predstavovala výsledok prvého výtvarného tábora v Petrovci.

Foto: Anna Snidová

V roku 1991 výstavnú sezónu otvoril Michal Hasík so svojou samostatnou výstavou portrétov vypracovaných technikou nožničkového výstrihu na papieri spolu so svojimi kolážami a maľbami. Po tejto výstave nasledovala kolektívna výstava venovaná internacionálnej avantgardnej umeleckej asociácii pod názvom Westeast a koniec roka poznačilo organizovanie prvého v poradí Bienále slovenského vojvodinského umenia – Petrovec ’91, na ktorom účinkovalo spolu sedemnástich účastníkov – slovenských profesionálnych a akademických maliarov, sochárov a grafikov. Bienále bolo zároveň desiata výstava, ktorá sa konala v galérii.

V nasledujúcom roku bola prvou výstavou kolektívna tematická výstava tridsiatich troch autorov pod názvom Kone. Po nej sa konala samostatná výstava Gigu Đuragića – Dileho, ďalej spoločná výstava študentov Akadémie v Novom Sade a prof. Bogdanky Poznanovićovej pomenovaná ako Liber. Po nich nasledovali diela akademickej maliarky Zuzky Medveďovej presnejšie výstava skíc, študijných kresieb a malieb z jej prvého tvorivého obdobia na výstave pod názvom Neznáma a známa Zuzka. Rok uzavrel Ľuboslav Majera s výstavou Scénický medzičas, na ktorej predstavil svoje maľby, kresby, papierové sochy a masky.

Ako prvý v roku 1993 vystavoval maliar Ján Chlpka na výstave Prvá cesta k imaginácii, po ňom sa odohrala výstava Komunikácia áNO šestnástich slovenských výtvarníkov z  Juhoslávie, ktorá sa mala otvoriť v Bratislave, po nej kolektívna výstava kovačickej skupiny insitných umelcov a rok uzavrelo v poradí Druhé bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii Petrovec ’93.

V roku 1994 ako dvadsiata v poradí vystavovala Oľga Babylonová-Garayová, jej 35 obrazov, skíc a ilustrácií, vystriedala retrospektívna výstava malieb a grafík Martina Jonáša pri príležitosti autorových sedemdesiatin. Nasledovala výstava a umelecký večierok so Stanom Filkom a Michalom Murínom, ktorí predstavili súčasné tradičné umenie zo Slovenska a rok skončil retrospektívnou výstavou maliara Ivana Križana pri príležitosti jeho päťdesiatín.

Foto: Anna Snidová

V nasledujúcom roku bolo poriadaných šesť výstav. Najprv sa začalo s výstavou výtvarných a reklamných fotografií Michala Madackého, po ňom nasledovala retrospektívna výstava voľnej grafiky, kresieb, ilustrácií a grafického dizajnu Michala Kiráľa, potom samostatná výstava obrazov Anny Víziovej-Kopčokovej a po nej výber z diela Zuzky Medveďovej. Na sklonku roka sa konali najprv kolektívna tematická výstava prác inšpirovaná 250. rokmi života Slovákov vo Vojvodine a potom 3. bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii Petrovec ´95.

V poradí tridsiatou doterajšou výstavou a prvou z dvoch výstav v roku 1996 bola kolektívna tematická výstava portrétov národnokultúrnych pracovníkov, spisovateľov, umelcov a divadelníkov – Národná galéria, po ktorej sa uskutočnila samostatná výstava obrazov Márie Galátovej-Ćirovićovej.

Rok 1997 poznačili štyri výstavy – dvojvýstava obrazov Ďulu Šantu a Jána Triašku, samostatná výstava kresleného humoru a ilustrácií Ivana Popoviča, výstava venovaná storočnici narodenia Zuzky Medveďovej a v poradí 4. bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii Petrovec ’97.

V nasledujúcom roku sa pokračovalo s výstavnou tradíciou. Samostatnú výstavu mal najprv Ján Bačúr a po ňom na rad prišli retrospektívne výstavy autoriek Viery Fajndovićovej-Súdiovej a po nej Márie Gaškovej.

Samostatná výstava perokresieb a grafík Pavel Pop otvorila výstavnú sezónu roku 1999 a po nej sa pokračovalo so samostatnou výstavou insitnej maliarky Alžbety Čížikovej. Za ňou nasledovala spoločná výstava štyroch študentov maliarstva, sochárstva a grafického dizajnu – Jána Triašku, Jeleny Gvozdencovej, Manojla Maravića a Vladana Joleva pomenovaná ako Výstava 1, 2, 3, 4 a rok uzavrelo 5. bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii Petrovec '99.

V novom tisícročí prvý vystavoval svoje obrazy insitný umelec Sava Stojkov, po ňom sa Vladimír Urbanček predstavil na samostatnej výstave olejomalieb a za ním nasledovala výstava obrazov umelkyne Miry Brtkovej pri príležitosti jej sedemdesiatin a rok sa skončil otvorením samostatnej výstavy O maľbe, o soche Jozefa Klátika.

V roku 2001 mali samostatné výstavy obrazov najprv Jaroslav Šimovič (pri príležitosti autorových sedemdesiatych narodenín) a po ňom Ján Agársky a znovu sa konalo v poradí šieste bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii.

Nasledujúci rok sa začal v poradí 50. expozíciou, ktorou bola samostatná výstava obrazov Vlastislava Cesnaka. Nasledovala spoločná výstava 29 insitných maliarov, ktorá označila 50 rokov insitného maliarstva v Kovačici a po nej retrospektívna výstava olejomalieb Milana Súdiho, venovaná autorovým šesťdesiatinám.

Jar 2003 – spoločná výstava insitných maliarov a maliarov amatérov z Báčskeho Petrovca, Kulpína, Hložian, Maglića, Kysáča a Pivnice bola prvou výstavou v roku 2003. Po nej bola spoločná tematická výstava aktov pod názvom Akt v slovenskom vojvodinskom umení 20. storočia a za nimi spoločná výstava venovaná petrovskej insite pod názvom Mária Máľachová (1908 – 1996) a insitné umenie v Petrovci a v okolí. Rok uzavrelo 7. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku a Čiernej Hore.

Foto: Anna Snidová

V nasledujúcom roku 2004 mal najprv samostatnú výstavu Pavel Čáni. Po ňom na spoločnej výstave pod názvom Insitný imaginizmus svoje obrazy vystavili Anna Kňazovicová, Nataša Mijailovićová a Ján Chlpka.V druhej polovici roka mali samostatné výstavy olejomalieb Pavel Pop a po ňom Radovan Jandrić na v poradí 60. výstave Galérie Zuzky Medveďovej a na sklonku roka sa zaspomínalo na prvého slovenského vojvodinského akademického maliara Karola Miloslava Lehotského na spomienkovej výstave obrazov pri príležitosti 125. výročia narodenia a 75. výročia smrti tohto významného maliara.

V roku 2005 sa na najprv zaspomínalo na maliarku Oľgu Garajovú – Babylonovú, kedy sa zorganizovala spomienková výstava z príležitosti stého výročia jej narodenia, ďalej bola otvorená nová expozícia zakladajúcej autorky Zuzky Medveďovej, kým sklonok roku poznačilo 8. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku a Čiernej Hore, Petrovec 2005, ktorý zaznamenal dovtedy rekordný počet účastníkov – 26 (presnejšie 27, lebo boli zaradené aj práce zosnulého Michala Kiráľa).

V roku 2006 boli ako prvé vystavené fotografie zanikajúcej krásy slovenskej architektúry Ondreja Miháľa z Kanady, po nej obsiahla výstava, predstavujúca prehľad tvorby vojvodinských slovenských umelcov od prvého slovenského vojvodinského autora po koniec 20. storočia pod názvom Výtvarné umenie Slovákov vo Vojvodine v 20. storočí.

V roku 2007 sa znovu zaspomínalo na maliarku Zuzku Medveďovú ktorej meno nosí galéria, tým že sa verejnosti sprístupnilo 45 maliarkiných obrazov (zväčša najznámejších obrazov, ale aj doteraz neznámych.), po nej sa konala retrospektívna výstava sôch a kresieb akademického sochára Jána Stupavského, pri príležitosti jeho šesťdesiatin, predstavila sa Mladá slovenská vojvodinská grafika a na sklonku roka sa konalo 9. bienále slovenských výtvarníkov vo Vojvodine/ Srbsku, Petrovec 2007.

V roku 2008 sa uskutočnila trojvýstava pod názvom Šesťdesiatka, teda spoločná výstava Márie Gaškovej, Viery Fajndovićovej – Súdiovej a Pavla Popa z príležitosti životných jubileí (šesťdesiatky umelcov) a po nej spoločná výstava portrétov slovenských vojvodinských autorov, predstavujúca prehľad portrétov od najstarších čias po súčasnosť pod názvom Portrét v slovenskom výtvarnom umení vo Vojvodine.

Foto: Anna Snidová

V roku 2009 sa na výstave Umeleckej besedy slovenskej verejnosti predstavila aktuálna tvorba sedemnástich súčasných výtvarníkov, členov najstaršieho umeleckého združenia na Slovensku – Umeleckej besedy slovenskej. Jubileum – dvadsať rokov svojej činnosti Galéria Zuzky Medveďovej oslávila 1. júla 2009 na pôde novozaloženého Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade výstavou desiatich reštaurovaných (donedávna najohrozenejších) olejomalieb Z. Medveďovej, na ktorých reštauráciu Ústav vyčlenil finančné prostriedky. Odtiaľ sa výstava presťahovala do svojich miestností, ako v poradí 75. expozícia galérie. O rok neskôr spolupráca ÚKVS a Galérie Zuzky Medveďovej pokračovala a jej výsledkom sú 14 reštaurovaných kvetinových zátiší Zuzky Medveďovej.