Michal Babiak (1961) - zástupca Slovákov narodených vo Vojvodine. Narodil sa 14. decembra 1961 v Kulpíne (Vojvodina, Srbsko). Vyštudoval slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte v Novom Sade a pokračoval v postgraduálnom štúdiu na Oddelení juhoslovanskej a svetovej literatúry na tej istej fakulte. V rokoch 1986 až 1991 pôsobil ako asistent na Oddelení slovakistiky v Novom Sade. V roku 1991 sa s rodinou presťahoval na Slovensko. Hneď po príchode začal pracovať na Filozofickej fakulte  Univerzity Komenského v Bratislave, kde pôsobí dodnes ako docent na Katedre estetiky. Na tejto univerzite sa habilitoval roku 1999. Štúdie a vedecké články z oblasti literárnej vedy, estetiky a teatrológie uverejňuje v slovenských a zahraničných časopisoch a zborníkoch. Účinjkoval na medzinárodných vedeckých konferenciách na Slovensku, Srbsku, Chorvátsku, Rumunsku, Slovinsku a Česku. Okrem toho pôsobil aj na iných pracoviskách: Krajanské múzeum, Ústav pre zahraničných Slovákov, Dom zahraničných Slovákov, redakcia časopisu Tvorba T, Národné divadelné centrum – všetko v Bratislave, Fakulta dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici atď.

V profesionálnych divadlách pôsobí od roku 1998, režíroval na profesionálnych činoherných a operných scénach v Bratislave, Banskej Bystrice, Zvolene, Košiciach, Žiline, Trnave, ako aj na Slovensku a v Srbsku. Roku 1993 založil s Martou Botíkovou Divadelný súbor Gesto, ktorý najdlhšie pôsobil pri FF UK a s ktorým sa zúčastnil so svojimi hrami na divadelných festivaloch na Slovensku a v zahraničí: Juhoslávia, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko, Česko. V deväťdesiatych rokoch režijne spolupracoval aj s divadlami v Prievidzi a Turanoch. Pôsobí tiež ako dramaturg v bábkovom divadle v Bratislave a je aktívny aj v oblasti opernej réžie od roku 2005. Na Slovensku bol viackrát odmenený za svoju režijnú a teatrologickú činnosť; drámy Hodiny anatómie doktora Šubíka a Ružičky zo srdca boli odmenené Cenou časopisu Nový život. 

Na knižné vydanie pripravil časť z dramatického diela Jozefa Podhradského, Štefana Petruša a VHV. Je autorom kníh Tri scenáre (1997), Literatúra a kontext (1999), Drámy 2 (2008) a Spomínanie medzi bytím a zabúdaním (2009). Je editorom kníh Interpretácia umenia - umenie interpretácie (1997) a Vzťah estetiky a umenia v 21. storočí (spolu s Oliverom Bakošom, 2009). V roku 2011 v Nadlaku vyšli jeho estetické štúdie a eseje Anabáza. Ako režisér a dramaturg divadelných predstavení často pôsobí aj v prostredí vojvodinských Slovákov. Žije v Bratislave s manželkou Lýdiou a synmi Emilom Bohuslavom a Danielom Blahoslavom.