Keď sme začínali intenzívnejšie pracovať na bibliografii Jána Labátha, a bolo to v roku 2014, mali sme pohromade už veľkú časť jeho tvorby, teda materiál, ktorý bolo treba spracovať a dať do podoby bibliografických jednotiek. Keďže v tejto oblasti modernej literatúry, teda v bibliografii, existujú medzinárodné pravidlá, International Standard Bibliographic Descriptions – Monographs[ISBD(M)], vzťahujú sa na údaje čerpané z kníh, a International Standard Bibliographic Descriptions – Serials [ISBD(S)], tu zase ide o materiál získaný z časopisov, rôznych periodík a z iných zdrojov, snažili sme sa čím dôslednejšie ich dodržiavať. Dôležité je, a úplne samozrejmé, že bibliograf berie údaje iba z materiálu, ktorý má k dispozícii, do ktorého môže nahliadnuť (môže to byť kniha, časopis, magnetofónová páska, snímka ...), obrazne povedané pracuje so zdrojom informácie v ruke. Ide predovšetkým o vierohodnosť, na ktorej má záležať každému, kto sa na túto prácu podoberie, pretože budúci bádatelia po jednotlivých textoch konkrétneho autora s tou vierohodnosťou naisto rátajú. Mienime, že práve v tom je podstata a význam tohto vedného odboru, a preto sa stále snažíme nenarušiť jeho zásady.
Bibliografické údaje o našom spisovateľovi a básnikovi sú rozdelené do dvoch kapitol: DIELO JÁNA LABÁTHA a Texty O JÁNOVI LABÁTHOVI.
DIELO JÁNA LABÁTHA je rozdelené do štyroch celkov:Knižné publikácie a kolektívne knižné publikácie – rozdelené sú chronologicky a podľa roku vydania. Popísaný je obsah publikácií. Články a literárna tvorba v časopisoch, novinách a v knižných publikáciách – taktiež sú rozdelené chronologicky, podľa roku vydania, a v rámci roka podľa titulov abecedným poradím. Knižné preklady a čiastkové knižné preklady – knihy sú zoradené abecedným poradím podľa roku vydania, bez ohľadu na jazyk pôvodiny. Literárne preklady v časopisoch a novinách – články sú zoradené abecedným poradím podľa roku vydania, bez ohľadu na jazyk pôvodiny.
Texty o Jánovi Labáthovi v knižných publikáciách sa uvádzajú vo všetkých jazykoch, v ktorých boli vydané, b. j. sú rozdelené podľa roku vydania a v rámci roka podľa titulov abecedným poriadkom. Texty o Jánovi Labáthovi v článkoch slovenských a zahraničných časopisov sa uvádzajú vo všetkých jazykoch, v ktorých boli vydané, b. j. sú rozdelené podľa roku vydania a v rámci roka podľa titulov abecedným poriadkom.
Bibliografia má 3 registre. Mená a titulky v nich súvisia s číslom b. j., v ktorej sa uvádzajú. Menný register obsahuje abecedným poriadkom zoradené mená autorov a osobností uvedených iba po šikmej čiare v b. j. (autor, zostavovateľ, fotograf, prekladateľ atď.), mená, ktoré sa vyskytujú v tituloch, podtituloch a nadtituloch, sa v registri neuvádzajú. V mennom registri sa mená píšu vo všetkých písmach a podobách, v ktorých sa vyskytli, a to tak, že najprv sa uvádzajú plné mená a v okrúhlej zátvorke skratky. Ak meno nie je napísané latinským písmom, ale iba pôvodným, teda iným, nie je transkribované do latinky. Register kníh, ktorých autorom je J. Labáth, a kníh, v ktorých sú uverejnené jeho texty, alebo texty o ňom, je tiež spísaný abecedným poriadkom. Vedľa názvu každej z uvedených kníh sa uvádza aj meno jej autora alebo zostavovateľa. Ak tá istá kniha mala viac vydaní, vedľa názvu sa uvádzajú aj roky jej ďalších vydaní. Register časopisov a novín, v ktorých sú Labáthove texty a texty o ňom, obsahuje popis názvov časopisov a novín abecedným poriadkom. Vedľa nich sa podľa možnosti uvádza aj medzinárodné štandardné číslo (ISSN).
Je známe a zároveň pochopiteľné, že práca na bibliografiách je náročná na čas a vyžaduje si aj veľa vytrvalosti, je to, ako zvykneme hovoriť, mravčia práca aj preto, že sa po materiáli, ktorý treba spracovať, spravidla musí pátrať, objavovať, zvlášť keď ho je veľa, ako je tomu aj v konkrétnom prípade. Aj spôsob, akým sa materiál spracúva a zapisuje, si vyžaduje veľa trpezlivosti a sústredenosti. Naj-lepšie o tom hovorí konečný výsledok – tentoraz zhruba dva a pol tisíca bibliografických jednotiek. Ide o niekoľko kníh, o spústu básní, próz a rozličných textov, o celoživotné dielo vynikajúceho básnika. A tak sa patrí za ochotu a pomoc, ktorej sa mi na patričných miestach i dostalo, čo najúprimnejšie sa poďakovať, predovšetkým kolegom, pracovníkom Knižnice Matice srbskej v Novom Sade a pracovníčkam Knižnice Štefana Homolu v Petrovci.
(Krátené)
Božena Bažíková