ÚKVS podporil choreografov pre prácu v menších prostrediach

9. júna 2014
V súlade so zmluvou, podpísanou 18. januára 2014, choreografi, ktorých podporil ÚKVS splnili svoju povinnosť a pripravili choreografie, ktorými sa predstavili na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj…

V novembri 2013 ÚKVS vypísal konkurz na zostavenie nových folklórnych choreografií v prostrediach, v ktorých je potrebné oživiť ochotnícku a kultúrnu činnosť vojvodinských Slovákov. Cieľom konkurzu bolo podporiť mladých tvorcov, tanečných pedagógov a choreografov z vojvodinských Slovákov, podnietiť novú kultúrnu produkciu, zvýšiť kvalitu v oblasti folklórnej činnosti a zároveň rozprúdiť aktivitu ochotníckych kolektívov v menšich prostrediach.

Podmienky konkurzu stanovili, že sa prihlásiť môžu taneční pedagógovia a tvorcovia folklórnych choreografií, ktorí mali podať aj písomný súhlas folklórneho súboru, resp. skupiny, ktorá má záujem spolupracovať s uchádzačom. Konkurz platil tak pre folklórne skupiny dospelých, ako i pre detské folklórne skupiny a uchádzači boli povinní urobiť terénny výskum, na základe ktorého zostavia choreografiu a nacvičia súbor. Zozbieraný digitalizovaný materiál z terénneho výskumu (piesne, rozhovory o tradičných zvykoch, fotografie starých krojov, videové nahrávky tanečných prvkov a pod.) uchádzači boli povinní odovzdať ÚKVS. Choreografia má byť nacvičená do apríla v roku 2014 a následne predstavená na jednom z našich celomenšinových folklórnych podujatí. Do 20. decembra 2013, dokedy trvala lehota na zasielanie prihlášok na adresu ÚKVS, sa prihlásilo  deväť choreografov, resp. umeleckých vedúcich, ktorí si nárokovali pripraviť choreografie z jedenástich našich prostredí.

 

Po vyhodnotení konkurzu, 18. januára 2014, v rámci pracovných osláv piateho výročia ÚKVS s ústavom podpísali zmluvy:

-Za Kutlúrne centrum Aradáč Marína Malová a Ivan Bagľaš

-Za Slovenský dom v Báčskej Palanke Michal Čiliak

-Za SKUS Erdevík Anna Šandorová-Miksádová a Ivan Šandor

-Za KUS Štefánik z Lalite Ivan Slávik.

-Za Dom kultúry Michala Babinku z Padiny Martina Hlavčová

-Za Miestne spoločenstvo Silbaš Ján Slávik

 

Svoj záväzok voči ústavu úspešne splnilo Kutlúrne centrum Aradáč, kde choreografiu pre 44. Folklórny festival Tancuj, tancuj… pripravil Ivan Bagľaš. Výskum urobil na tému Tradičná oberačka hrozna v Aradáči. Aradáč na festivale predstavil folklórny súbor Mladosť s choreografiou pod názvom Oberačka. Touto choreografiou Aradáčania sprítomnili tradičnú aradáčsku hroznovú oberačku z 20. storočia, ktorej súčasťou bývali okrem práce spoločenské zvyky, ktorým sa oberáči každý rok venovali už či vo vinohrade alebo v dome jeho  majiteľa.

 

V Laliti tradičnú kultúru Slovákov skúmal a choreografiu pre festival vytvoril Ivan Slávik. Kultúrno-umelecký spolok Štefánik z Lalite sa tak na tohtoročnom folklórnom festivale Tancuj, tancuj... predstavil štylizovaným tancom Išlo diouča na vodu, znázorňujúcim pôvodnú obyčaj. Autor choreografie, Ivan Slávik tancom znázornil studňu naprostred Lalite, na ktorú dedinčania každý večer chodievali po vodu. Bol to svojrázny lalitský „špacír“, na ktorom sa mladí stretávali, vznikali tu i mnohé lásky, z ktorých iba jednu na festivale dočarili Laliťania svojím výstupom.

 

Pre Dom kultúry Michala Babinku z Padiny choreografiu zostavila Martina Hlavčová. Tanečná skupina Holubička oživila obyčaj Tančura choregrafiou V Padiňe pri kostoľe veselo je. Autorka choreografie,  zároveň umelecká vedúca súboru mala tancom za cieľ dočariť, ako sa padinská mládež v minulosti zabávala, ako sa chlapci učili tancovať a ako tancu učili aj dievčatá. Tančura bola svojrázna škola tanca, a len málokto vie, že jej korene sú v Padine.

 

V Silbaši s tanečníkmi pracoval Ján Slávik. Tak Silbaš tohto roku na festivale v Hložanoch úspešne predstavovala folklórna skupina Silbašan choreografiou Krstiny, autorstvo ktorej podpisuje Ján Slávik. Pri nacvičovaní choreografie mu pomohla Jaroslava Širková. Touto choreografiou Silbašania dočarili voľakedajšie krstiny, keď bolo vo zvyku aby len niekoľko dní po narodení krstní rodičia odniesli dieťa do kostola v sprievode žien – starších kmotier v rodine a pôrodnej baby, a dali ho pokrstiť. Doma ich netrpezlivo čakali rodičia, starí rodičia a súrodenci. Po príchode do domu krstnej materi pripadlo tri razy vyriecť vetu: „Odniesli sme pohana, priniesli sme kresťana“. Potom sa začala veselica, najprv spevom, obdarúvaním novorodeniatka, vyjadrovaním samých dobrých prianí a tancom. Postupne sa k účastníkom tejto vzácnej udalosti v každej rodine pripojili aj ďalší príbuzní a hostia.

 

Slovenský kultúrno-umelecký spolok z Erdevíka predstaví svoju činnosť na Detskom folklórnom festivale Zlatá brána koncom júna. V dohľadnej dobe sa očakáva, že svoj záväzok určený zmluvou podpísanou s ÚKVS splní i Slovenský dom z Báčskej Palanky.

Podujatie Na jarmoku, na ktorom Slováci z Maďarska, Rumunska, Srbska a zo Slovenska predstavili tradičné remeslá, dolnozemské špeciality, hudbu, spevy a tance sa uskutočnilo v Báčskom Petrovci.
premiéra
Básnik, prozaik, prekladateľ, eseista, literárny historik a kritik Víťazoslav Hronec sa do dejín slov. literatúry zapísal aj ako bibliograf o čom svedčí aj jeho najnovšie vydanie.
Udelovanie ceny
Tohtoročné 53. Literárne snemovanie s ústrednou témou Literatúra pre deti prebiehalo v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Moja Kanada
Otvorená je výstava exkluzívnych fotografií kanadského umelca Ondreja Miháľa.
Príhovor Viery Benkovej
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vo svojích miestnostiach v Novom Sade usporiadal večierok venovaný sedemdesiatinám poprednej slovenskej vojvodinskej spisovateľky Viery Benkovej.
Na Baby exite sa bežného roku zúčastnil aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý prezentoval a podporoval slovenské kultúrne manifestácie a časopisy venované deťom.
Seminar v BA
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Slovenské národné múzeum usporiadali odborný seminár venovaný ochrane kultúrneho dedičstva zahraničných Slovákov. Aktuálna téma zaujala aj vojvod. Slovákov.
otvorenie
S cieľom zachovávať a rozvíjať kultúru vojvodinských Slovákov Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny založili Ústav pre kultúru.