V Kovačici prebieha Divadelný vavrín

Prehliadka ochotníckych divadiel vojvodinských Slovákov Divadelný vavrín na jednom mieste, raz ročne zoskupuje všetky divadelné súbory, ktoré v tom roku majú divadelné predstavenie, čo je asi desať do pätnásť výsledných predstavení usilovných ochotníkov z väčšiny vojvodinských lokalít, v ktorých žijú Slováci. Po každom predstavení rozplynie diskusia, najprv medzi porotou a súborom a potom aj medzi publikom a súborom a porotou. Každopádne, všetko je dobre zamyslené a prehliadka je vlastne jeden z najdôležitejších divadelných kultúrnych akcií vojvodinských Slovákov.

Po kratšom a nenápadnom úvodnom slávnostnom otvorení v piatok, 24. októbra, prítomných privítal Pavel Jonáš, vedúci divadelného súboru VHV scény v Kovačici a Anna Tomanová Makanová, predsedníčka NRSNM. Potom sa na scénu dostal kovačický divadelný súbor VHV s predstavením Starý frfloš.

Komédia Carla Goldona Starý frfloš je dielo z osemnásteho storočia so zápletkou, ktorá rieši vydaj dcéry z bohatej rodiny, v ktorej hlavné slovo má prastarý dedo. Je skúpy a prísne kontroluje svojho syna, ako i všetko v dome. Režisér Ján Makan si zvolil hercov Jána Žolnaja, Annu Širkovú, Vjeru Sladečekovú, Miloslava Jonáša, Viktoriu Šifelovú, Igora Košúta, Jaroslava Hriešika a Aničku Pribeľovú. Podľa slov Jána Takača, ktoré nachádzame na jeho internetovom blogu „Ján Žolnaj je najlepším hercom Kovačice v súčasnosti. Je narodený, aby hral a nielen to, on pomerne mnoho aj pracuje na sebe, na svojom výraze, vlastne, celý jeho životný štýl, jeho pózy, mravy, intonácia, hlasy, často groteskné faciálne expresie, šialené gestikulácie... Všetko ako by bola momentka pred východom na scénu... Jeho Meneghetto nielen, že bol tým prípravkom, ktorý dal vôňu a chuť tomuto predstaveniu.“

Paralelne s festivalom je nainštalovaná i fotodokumentárna výstava o storočnici divadla v Kovačici. Je tu možnosť vidieť desiatky kvalitných fotografií z rôznych období lokálnej divadelnej scény, od skorých dedinsko-foklórnych inscenácií zo začiatku minulého storočia, až po temnejšie postmodernistické experimenty z osemdesiatych rokov. To svečí o tom, že Kovačica má bohatú divadelnú tradíciu a podľa Janka Takača, nie je všetko jedno aké predstavenia sa budú hrať na doskách Domu kultúry. „Všetky tie fotografie nás robia hrdých, ale nás i upozorňujú na to, že za posledných desať rokov bolo až navyše tých nehodných, či už tých dosiek, alebo divadelného publika a že je najvyšší čas vstupovať do divadelných projektov vážne a premyslene a s rešpektom voči vlastnej tradícii.“

Zábery z otvárania prehliadky Foto: Anna Margaréta Valentová

O druhom dni sa Janko Takač zmieňuje nasledovne: Druhý deň festivalu perfektne poukázal na dva zaujímavé fakty. Ako prvé, predstavenie „Živý bič“ súboru zo Starej Pazovy ukázalo, že je možné urobiť impresívne divadelné predstavenia s výnimočnými produkčnými momentami, od scénografie s tromi-štyrmi plánmi, do postavenia s dvanástimi postavami, takže toto predstavenie na námet románu Mila Urbana z tridsiatych rokov minulého storočia pôsobí čerstvo, súčasne a prispôsobene duchu času. Režisérka Anička Balážová spolupracovala s hercami Annou Kanášovou, Zdenkom Kožíkom, Jankom Šarkezim, Majou Domoniovou, Jaroslavom Klinkom, Milanom Mutiťom, Miroslavom Rumanov, Vladimírom Slamajim, Damirom Pilišoviťom a Marekom Kožíkom.

Predstavenie Čakanie na Godota súboru z Padiny ukázalo, ako pre špičkový výkon nie je potrebná komplikovaná, či náročná scénografia, ani mnoho hercov. Ak máte šikovného režiséra, ktorý vie vytvoriť fantastické postavy a ak máte hercov, ktorí tým postavám dajú silnú hĺbku, vytvorí sa celkom nový duch, ktorý prispie pocitu, že všetko, čo sa deje na scéne je súčasťou celkom novej inej reality. V predstavení hrali Katarína Kadancová, Daniel Cicka, Želislav Kukučka a Anna Kadancová. Predstavenie režíroval Martin Labát.

Aj keď ochotnícka, divadelná scéna vojvodinských Slovákov, podľa Janka Takača v druhý deň prehliadky ukázala, že je schopná špičkových hraníc. Svoje oduševnenie Janko Takač vyjadruje týmito slovami „Čo povedať na konci druhého večera? Iba to, že keď by som ja rozhodoval, všetky tieto predstavenia by mali ísť na turnusy, kde by obišli všetky slovenské lokality, ako príklad toho, čo je dobré a čomu je potrebné spieť v súčasnom divadelníctve, ale i všeobecnom kultúrnom živote vojvodinských Slovákov.“

Tretí deň prehliadky, okrem Volieb do národnostných rád národnostných mešín poznačila prezentácia zborníka Nová slovenská vojvodinská dráma II, za ktorou nasledovala kratšia inscenácia, úryvok z predstavenia Ústav pre nemanželské deti ochotníckeho divadla z Pivnice. Táto komédia predstavuje každodenné momentky v životoch úradníčok v kanceláriách súčasných srbských ustanovizní a firiem.

Nasledovala komédia Zypa Cupák v poddaní SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu a zatým predstavenie Kultúrno-umeleckého spolku Štefánik Diabol v raji manželskom, slovenského autora Ferka Urbánka.

Predstavenie Zypa Cupák režíroval Rastislav Zorňan, ktorý spolupracoval s hercami Bojanom Brnadiťom, Annou Zorňanovou, Annou Kotvášovou, Michalom Zorňanom, Svetlušou Zorňanovou, Jarmilou Krížovou, Miroslavom Čapeľom a Jaroslavom Boldockým.

Predstavenie Diabol v raji manželskom režírovali Duško Hrnčiar a Marína Párnická.

V divadle hrali Duško Hrnčiar, Andreja Pavlisová, Damir Brnadiť, Jana Ďurčianská, Denis Rybár, Marína Párnická a Daniela Miháľová.

Zábery z predstavenia Starý frfloš Foto: Anna Margaréta Valentová