Prezentácia sa uskutoční pri príležitosti Medzinárodného dňa žien a každá návštevníčka dostane jeden výtlačok tejto knihy výpovedí Sloveniek z Vojvodiny.
Knihu pripravili Dr. Jarmila Hodoličová, Anna Jašková, Antónia Ferková a Anna Šilerová a vydal ju Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov na sklonku roka 2014.
V roku 2003 organizácia Ženské štúdie z Nového Sadu pod vedením emeritnej profesorky Dr. Svenky Savićovej urobila výskum a následne vydala publikáciu s názvom Životné príbehy Sloveniek vo Vojvodine. Publikácia bola pripravená metódou Oral history a obsahuje výpovede Sloveniek o svojom živote. Táto publikácia, ako aj knihy o ženách iných etník, sa stali obľúbeným čítaním verejnosti. Jej nízky náklad podnietil Ženské štúdie ako aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, aby ju vydali znova.
Druhé doplnené vydanie okrem pôvodných textov obsahuje dva texty navyše. Do publikácie sú totiž zaradené aj rozhovory, ktoré urobila v Starej Pazove profesorka slovenského jazyka Anna Šillerová. Týmto príspevkom zo Sriemu tak dopĺňame zastúpenie všetkých troch vojvodinských regiónov, v ktorých Slováci tradične žijú. Doplnené vydanie obsahuje aj osobitnú štúdiu spoluzostavovateľky vydania Dr. Jarmily Hodoličovej o genéze slovenského ženského hnutia vo Vojvodine, ktoré sa viaže na začiatok minulého storočia. Predstavením aktivistiek a ich kultúrnej a literárnej činnosti táto publikácia získava ďalší hodnotný rozmer a dotvára tak komplexný obraz Sloveniek vo Vojvodine.
Životné príbehy Sloveniek z Vojvodiny sú pútavým čítaním, v ktorom nachádzame tie najúprimnejšie vyznania, životné skúsenosti či príhody Sloveniek z Kysáča, Nového Sadu, Báčskeho Petrovca, Kovačice, Pivnice, Kulpína a Starej Pazovy. Sú jedinečné a neopakovateľné tak ako život sám. V jednom okamihu nás rozveselia, potom zasa dojmú alebo roztúžia, na a napokon dôverným zoznámením s príbehmi týchto žien získavame jasnejší obraz o živote našich predkov, ale aj o nás samých.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov verí, že opätovným vydaním tejto publikácie prispeje nielen k dokumentovaniu života Slovákov v minulosti, ale aj k šíreniu hodnôt tohto viacjazykového a viackonfesionálneho prostredia, v ktorom sa už vyše dve a pol storočia na multikultúrnej mozaike podieľajú aj Slováci.