Samuel Boldocký získal Cenu Odreja Štefanka

24. marca 2015
V dňoch 19.-21. marca 2015 v Nadlaku sa konala medzinárodná konferencia pod názvom „V tvorivej symbióze medzi Dolnou zemou a Slovenskom“, kde udelili Cenu Ondreja Štefanka.

Cena Ondreja Štefanka bola udelená dvom laureátom – Anne Divičanovej (za spolkovú a organizačnú činnosť) z Maďarska a Samuelovi Boldockému zo Srbska (za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry).

Samuel Boldocký profesor, literárny kritik, jazykovedec, zostavovateľ učebníc a prekladateľ sa narodil 25. apríla 1943 v Báčskom Petrovci. Základnú a učiteľskú školu skončil roku 1963 v rodisku a Filozofickú fakultu (skupina pre južnoslovanské jazyky a juhoslovanskú literatúru) v Novom Sade. Od roku 1967 po odchod do výslužby r. 2006 bol profesorom Gymnázia Jána Kollára v Petrovci, kde prednášal najprv ruštinu a následne srbský jazyk a literatúru. Po otvorení vysunutého slovenského oddelenia Učiteľskej fakulty zo Somboru v Petrovci bol asistentom a jeden rok i prednášateľom srbčiny.

Foto: Anna Rau-Lehotská

Jazykovedné a literárnokritické texty uverejňoval v rôznych slovenských a srbských časopisoch, ako aj v zborníkoch zo sympózií doma a na Slovensku. Vydal knihy kritík Prehodnocovanie hodnôt, Podnetnosť literatúry, Podnety a úskalia slovenskej literatúry v Juhoslávii a Literárne reflexie. Autorom je štyroch učebníc slovenského jazyka pre základnú školu pod spoločným názvom Hovoríme po slovensky. Bol šéfredaktorom zborníka – monografie Petrovec 1745 – 1995. Napísal i desať scenárov pre literárno-hudobné a umelecko-dokumentárne pásma. Vyše desať rokov v petrovskom rozhlase pripravuje reláciu Matičný kútik. Zo srbčiny do slovenčiny preložil knihu básní Ljilje Ilić – Sen a zo slovenčiny do srbčiny román Martina Prebudilu Rezervista bez rezervne kože a prekladá i dramatické texty pre potreby divadiel v Petrovci, Kikinde a Kragujevci. Vedľa toho aktívne sa roky zúčastňuje na literárnych poradách, rôznych sympóziách, konferencách, literárnych večierkoch, temetických rozhovoroch a pod.

V dvoch mandátoch bol členom redakcie časopisu Nový život a v jednom predsedom Redakčnej rady tohto časopisu ako i členom vydavateľskej rady časopisu Dolnozemský Slovák (Nadlak, Rumunsko). V rokoch 1998 – 2002 bol predsedom Spolku vojvodinských slovakistov. Bol tiež členom Iniciatívneho výboru obnovenie MSJ, aby sa v roku 1992 stal predsedom Miestneho odboru MS v Báčskom Petrovci a túto funkciu vykonával do roku 1998. Je tiež čestným členom MSJ a členom Správnej rady Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Nositeľom je i početných cien a uznaní. V roku 1993 získal Cenu časopisu Nový život za rok 1992, v roku 1996 mu udelili Októbrovú cenu Obce Báčsky Petrovec za vynikajúci prínos k literárnej tvorbe a osvetovej práci Slovákov v Juhoslávi atď.

 

V stredu 22. decembra sa Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov opäť hemžil deťmi.
V sobotu 11. decembra 2021 sa v sídle Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade uskutočnil 17. ročník muzikologickej konferencie Slovenská hudba vo Vojvodine.
V rámci dolnozemskej spolupráce slovenských komunít v Srbsku, Maďarsku a Rumunsku sa v priebehu roka zrealizujú početné spoločné projekty v oblasti vzdelávania a kultúry.
Slávnostné zatvorenie 51. Prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín sa uskutočnilo v sobotu 27. novembra v Starej Pazove.
Divadelné hody detskej divadelnej tvorby uskutočnili sa v piatok 26. novembra v Starej Pazove.
Vo štvrtok 28. októbra sa v ÚKVS uskutočnila vernisáž obrazov akademického maliara Marjana Karavlu.
V stredu 20. októbra sa v Novom Sade uskutočnilo vyhodnotenie 11. ročníka fotosúbehu ÚKVS.
V Dobanovciach si v tomto roku pripomínajú 160. výročie príchodu Slovákov do tejto osady a 130 rokov od založenia fílie.
Medzi spoločné dolnozemské projekty na rok 2021 v dohode signatárov zo Srbska, Rumunska a Maďarska bola zahrnutá aj výstava 25 ročníkov Festivalu vážnej hudby Jarné nôty.