Pre pretrvávajúcu pandémiu ochorenia COVID 19 sa 51. Prehliadka ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín konala v pozmenenom režime. Predstavenia sa nehrali v Starej Pazove, ale si ich odborná porota pozrela na domácom javisku prihláseného súboru, resp. na festivale DIDA v Pivnici. V Starej Pazove sa konal iba záverečný program a udelenie cien. Divadelné dosky, ktoré znamenajú svet, tohto roku predsa neboli prázdne a tohtoročná produkcia Divadelného vavrína priniesla z prihlásených štyroch, tri predstavenia: z Kysáča, Kovačice a Nového Sadu. Členovia odbornej poroty, Doc. dipl. režisér a herec Miroslav Benka, významný umelec, dipl. herec Miroslav Fábry a režisér Alexander Bako, si predstavenia pozreli buď na domácom javisku prihláseného súboru, alebo na festivale DIDA v Pivnici.
Okrem pandémie tento rok a a naše divadlo divadlo poznačil aj odchod niekoľkých vynikajúcich hercov ochotníkov, ktorí excelovali na slovenskej vojvodinskej divadelnej scéne a nechali na nej veľké stopy. Z toho dôvodu prítomní na zatváracom programe minútkou ticha vzdali úctu zosnulým divadelníkom: Jozefovi Chrčekovi, Jánovi Kmeťkovi, Jankovi Hološovi, Samuelovi Medveďovi a Jánovi Verešovi.
O význame tohto podujatia hovoril Vladimír Francisty, riaditeľ ÚKVS, ktorý pripomenul, že sa ani pred polrokom v Pazove uskutočnila panelová diskusia venovaná divadelnému umeniu v čase pandémie a že sa závery z tohto stretnutia, i keď nie v takom rozsahu ako by sme si možno priali, predsa podarilo uskutočniť. On osobne zhodnotil kladne úsilie ochotníkov, ktorí sa snažili aj v tejto pandemickej situácii zachovať ochotnícku divadelnú činnosť vo svojich prostrediach. Vyjadril radosť, že si mnohí uvedomili, že je divadlo jeden z pilierov zachovania identity a materinského jazyka. Aj Zdenko Uheli, predseda Organizačno-správnej rady vo svojom príhovore poznamenal, že vďaka snahám divadelných ochotníkov slovenská kultúra a tradícia sú dodnes zachované aj mimo hraníc nášho štátu a často na profesionálnej úrovni. Obaja odmeneným súborom a jednotlivcom odovzdali odmeny na základe správy odbornej poroty, ktorú prečítal Miroslav Benka.
Porota prvú cenu – zlatú plaketu NRSNM so soškou Miry Brtkovej udelili predstaveniu Júliusa Barča-Ivana Dvaja, v réžii Jána Privizera a v podaní Ochotníckeho divadla Kultúrneho centra Kysáč, ktorému sa dostala aj cena za réžiu. Jednu z dvoch rovnoprávnych cien za stvárnenú hlavnú mužskú postavu dostal sa Branislav Čeman. Za herecký výkon bol odmenený aj Ivan Privizer.
Druhou cenou – striebornou plaketou, bolo odmenené predstavenie Vlada Moresa Predposledný súd v réžii Rastislava Zorňana a v podaní súboru Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika z Nového Sadu. Druhú z rovnoprávnych cien za hlavnú mužskú postavu dostal Rastislav Zorňan a odmenené sú aj Martina Benková za najúspešnejšiu hlavnú ženskú postavu a Anna Zorňanová za najúspešnejšiu ženskú epizódnu postavu.
Tretiu cenu – bronzovú plaketu dostali Kovačičania za predstavenie Jean Genet Slúžky, v réžii Dragana Karlečíka a v podaní Kolektívu kreatívnych amatérov KOKRAM. Michal Bíreš získal cenu za najúspešnejšiu scénografiu a Alžbeta Nosáľová cenu za najúspešnejšie kostýmy v tomto predstavení. Za herecké výkony boli odmenené Darina Čechová a Ivana Čížiková.
Cenu za pôvodnú predlohu porota neudelila a rovnako tak ani cenu za najúspešnejší kreatívny divadelný čin, za najúspešnejšie stvárnenú mužskú epizódnu postavu a za debutanta. Na počesť odmenených vystúpil hosťujúci súbor Slovenského vojvodinského divadla z Báčskeho Petrovca s predstavením Profesionál, Dušana Kovačevića v réžii Richarda Sanitru a Jána Chalupku.
Spoluorganizátormi prehliadky boli SKUS hrdinu Janka Čmelíka, NRSNM, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Obec Stará Pazova. Prehliadku finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.