Databáza ÚKVS bohatšia o digitalizované nahrávky ľudových piesní

Od marca sa postupne vnášali ďalšie časti z edície slovenských ľudových piesní z Vojvodiny. Tento bohatý fond poskytla ústavu Jarmila Cinkotská, bývalá redaktorka rádia Nový Sad. Ide o zdigitalizované nahrávky z rôznych vojvodinských prostredí. Pôvodný materiál bol nahraný ako jedna súvislá nahrávka, ktorá bola zaznamenaná v teréne na magnetofónové pásy. Išlo prevažne o pôvodné lokálne ľudové piesne a rozhovory s rôznymi osobnosťami a interprétmi. Po ukončení procesu digitalizácie boli pesničky a rozhovory jednotlivo oddelené od seba, čo následne umožnilo ich ukladanie a triedenie do databázy.

Celkovo je vnesené 390 piesní a 60 rozhovorov. Z tematického aspektu je väčšina pesničiek venovaná ľúbostným témám a iba menšia časť je o historických a lokálnych udalostiach, najmenej je svadobných a vysťahovaleckých pesničiek. Toto je zatiaľ iba orientačný súhrn. Kronkrétna kategorizácia a analýza vnesených údajov je postavená ako výzva pre odborníkov z rôznych oblastí, ktorý by mali záujem venovať sa tejto problematiky. Ako ukážku uvádzame tabuľku, v ktorej sú uvedené lokality, odkiaľ materiál pochádza a ich základná kategorizácia.

(Klikom každú ilustráciu možno zväčšiť.)

Jednotlivé položky v databáze sú triedené iba podľa dostupných informácií zo získaného pôvodného materiálu (dedina, prípadne meno). Primárne rozdelenie vnesenej položky je definované podľa žánru, regiónu odkiaľ nahrávka pochádza, nasleduje konkrétnejšia lokalita, čiže dedina a na konci je uvedené meno interpréta (pokiaľ je známe). Napríklad:

Potešujúci je fakt, že zachované piesne, sú v podobnom pomere z Báčky, Banátu a Sriemu. Pri niektorých nahrávkach boli uvedené i celé mená interprétov, niekde iba iniciály a niektorí zostali anonymní. Tak je napríklad zo Starej Pazovy: Marka Lakatošová, Lenhart, Šagová, Juraj Ondrík, Zuzana Slančíková, Zuzana Varecová; z brehov Pavel Lazár; z Pivnice: Bélová a Beden; z Kovačice Ďuriš a Ďarmotský; z Hložian: Báďonská a Dobrocká; z Petrovca: Drieňovská, Fabianová, Ušiaková a Dudášová.

Piesňový materiál, ktorý bol nahraný v období od roku 1966 do roku 1973 predstavuje opravdovú klenotnicu ľudovej tvorby na Dolnej zemi. Predovšetkým sú tu zaznamenané pôvodné a tradičné piesne, ktoré sa už dnes môžu naživo počuť iba zriedkavo. Najčastejšie za nimi siahnu nádejní speváci, ktorí sa serióznejšie chystajú na spevácke súťaže, prípadne v niektorom vysielaní novosadského rozhlasu.

Okrem pôvodných dolnozemských pesničiek, vyskytujú sa tu i iné pôvodné, ktoré nachádzame v rôznych lokalitách Slovenska. Ide o niektoré regiony, odkiaľ pochádzajú súčasní Vojvodinčania (napríklad Podpoľanie, Hont...). Tak uvádzame ukážku s rovnakým, alebo podobným textom z oboch prostredí.

Väčšina piesní je s ľúbostnou tematikou. V týchto pesničkách sa ospevujú takmer všetky druhy lásky, šťastné a nešťastné príbehy, tragédie, rôzne vymyslené, ale spomenuté sú často i reálne situácie. Niektoré texty sú určené na konkrétne osoby a prispôsobené dedine, v ktorej sa spievali. Spomínajú sa priezviská, napríklad v pesničkách z Lalite: Sýkora, Ďurík, Pišta, Zorňan, Banský, Pavlis, Ragová, Tereková, Valentová. Pesničiek s touto tematikou je najviac, sú najznámejšie, ale teraz ich nebudeme konkrétne uvádzať.

Piesne s historickou tematikou sú zriedkavejšie. V tejto zbierke nachádzame na niekoľkých miestach pieseň, ktorá sa venuje téme Uhorskému kráľovi (Preveľiký kráľ Uhorský). Medzi dedinami a interprétmi sa často rozlišuje v detailoch, prípadne je prispôsobená konkrétnym menám. Celkový obsah je v podstate rovnaký. Pre historické piesne je charakteristické, že sú bohaté obsahovo a častokrát majú prerozprávané celé konkrétne príbehy. Iná je napríklad: Bov edom Uhorský kráľ, Ťurek mu odpísav.

Pieseň z Pivnice:

Bol jeden král ej Uhorský, ten podvodiťel panenský, ten podvodiťel panenský. Šecky pany on podvédel, len richtárovu ňemohel, len richtárovu ňemohel. Raz pľela baba záhradu, išel k ňej král na poradu, išel k ňej král na poradu. Baba, baba daj mi radu, jak ja zvedu richtarovu, jak podveďem richtárovu. Obľeč si ty šaty ženské a rukavičky bílušké, a rukavičky bílušké. Íc ty ľen tam na rínečku odštúlaš sa k jeho zámku, odštúlaš sa k jeho zámku. A zaklopeš mu na vráta otvorí ťi aj sám tata, otvorí ťi aj sám tata. Ja som kramárka z Opavy veziem koreňia do Prahy, veziem koreňia do Prahy. Vozy som napred poslala a ja samá som ostala, a ja samá som ostala. Až mi ňedáš na lavičku, daj mi bár len pod lavičku, zakrijem sa s mú sikňičku. A keď bolo po večeri rozkázal pán svojej céri, rozkázal pán svojej céri. Íc Juľiška posťel stlaťi, buďe panna sťebú spaťi, buďe panna sťebú spaťi. To som ňigdy ňesľíchala, žeby panna s pannú spala, žeby panna s pannú spala. A keď bolo na polnoce vykríkla Julka na oce, vykríkla Julka na oce. Ach Juľiška ňišt to za to, máme stríbro a aj zlato, máme stríbro a aj zlato. Stríbro, zlato v truhľe ľeží má pocťivosť svetom beží, má pocťivosť svetom beží. A keď bolo už na týžďem, plakala Julka každý ďem, plakala Julka každý ďem. A keď bolo už na mesác, plakala Julka ešťe viac, plakala Julka ešťe viac. A keď bolo už po roce, nosela maľé na ruce, nosela maľé na ruce. A pán sa jej uklonďéva na Juľišku prstom kýva, na Juľišku prstom kýva. Ach Juľiška čérne oči jako ťi to malé sluší, jako ťi to malé sluší.

Pri piesňach s vysťahovaleckou tematikou, sa spomína napríklad odchod do Ameriky, ťažké podmienky, v ktorých tam pracovali a túžba po domove.

Ukážka textu piesne z Petrovca:

Jaj bože moj premiľí, čo urobil moj miľí. Tajšov za velkú vodu, tajšov za velkú vodu, na fabrickú robotu, na fabrickú robotu. Ameriky fabriky jes mozoľe na ruky, Ameriky fabriky jes mozoľe na ruky a tam je aj moj miľí, a tam je aj moj miľí za ňim ma srce boľí, za ňim ma srce boľí. Ke príďeš do Ňev Jorku odpíš mi miľí kartu, e príďeš do Ňev Jorku odpíš mi miľí kartu, miľí kartu odpísav, miľí kartu odpísav, po teľegtrafe poslav, po teľegrafe poslav. Milá kartu čítala, milá kartu čítala, slzámy ju zaľiala, slzámy ju zaľiala.

Ďalší okruh tém sa venuje lokálnej tematike. Tu sa často vyskytujú špecifiká, ktoré sú nielen mladším generáciám už dávno neznáme. Zaujímavá je pieseň z Báčskeho Petrovca, ktorá je viazaná na lokálnu udalosť. Redaktorka rádia Nový Sad išla po stopách reálnej osoby, respektíve po ľuďoch, ktorí ich poznali a pamätali si text piesne, ktorá bola zložená na základe reálnej udalosti z Petrovca:

Čo sa stálo nové v širokej uľici, zastreľiľi ďiovča rácky čeľadňíci. A keď ju zabiľi, hňeď dolu ňespadla, hňeď dolu ňespadla, ľen si na zem sadla. Na zemi seďela na maťer volala: jaj mamičko moja ja som zastreľená, chojťe pre doktora, ja som zastreľená. A keď doktor prišov, hňeď si gu ňej sadov. Hňeď sa jej spytuvav Zuska čože ťi je? Nič sa ňespytujťe, ľem krúv zastavujťe spod mojho srďiečka guľku vyberajťe. Guľku jej ňevybrav, pre žandárov poslav. Keď žandári prišľi guľku jej hát našľi, chojťe pre verenca čo zastreľiv ďiovča. A keď žandári tašli doma ho ňenašľi u Zusky Tuškovej, u frajerky vernej.

Pozoruhodná je aj pieseň z juhobáčskeho okruhu, v ktorej sa spomínajú lokálne chotárne názvy, na ktorých pásli pastieri ovce a kone. Tu je zaujímavosťou, že text nie je viazaný iba na jednu dedinu, ale sa spomína širšie okolie, mimo súčasných hraníc obce, v ktorých žije slovenská enkláva.

Okrem ľudových piesní do databázy sa vnášajú i rozhovory, ktoré boli súčasťou výskumu. Pôvodne to boli rozhovory medzi pesničkami, ale niektoré boli robené cielene s vopred určenou témou. Najpočetnejšie sú na tému priadok. Redaktorka sa pýtala na rôzne hry a formy zábavy, ktoré boli počas obdobia priadok. V konečnom dôsledku existujú záznamy z mnohých dedín, kde sa uvádzajú mená, názvy a opisy priadkových hier a zábav.

Napríklad: Kresať kráľa; O ľubičke, Na krížnych cestách, Ľesa, ľesa - na Tomáša; Koborcovať, Sekanie uhlov, kartanie, Chodenie s medveďom, rozprávanie hádok, Pradenie nemej niťky, hra na pohreb, chodenie s paničkami, bozkávanie pod kochom...

Ukážka časti prepisu textu z jedneho rozhovoru z Hložian:

Rozhovor o priadkach. Priadky. Chodenie s paničkami; kresala sa krava - kresať krave; chodenie s maldyma ňevestami, chodenie s opiciami; chodenie s medveďami; chodenie s pohrabom; vinš:Za horami za dolami, či nás pustíte s mladima ňevestami... alebo Za horou, za vodou, zariasla lobodou ak viac nie s repicou, či nás pustíte s opicou... ...ritiriti kaldes, makaldes.... ...bola edna krava, ňebola to krava, ňebola to krava, aľe tej aj tej lúdej ďiovkina lúda hlava, hájde zamachajde, šálgadagidi roje... Po Pavle sa opriadala zora - piekľi sa krumpľe na ťapši, réteša...priadlo sa do rána. Nemá ňiťka - priadlo sa bez mládencov; hodinu sa priadlo bez slova, potom sa čaruvalo... Kradla sa svieca z kostola, lákaľi sa mládenci... Aby prišľi mládenci, jašilo sa ohrablo... Na Lucku (Lucka, Lucia) chodilo sa sekať uhlíke od tej kerá mala najviac frajerov. Na Tomáša sa chodilo hádzať žito do oblokov mládencom...to sa potom zmetalo a dávalo hydu... Gaziľi patku na Tomáša: Patka, patka gazím ťa, svatý Tomáš prosím ťa, dej mi bože znaťi, ským ja budem pred oltárom stáťi... Keď sme nemali chlapcov, tak sme " rovnali piecku ". Okolo peci bola lavička. Na lavičku devky líhali edna na druhú až po paláš, tak aby sa potom spratala ľem metľička pod paláš...spodná mrdla riťou a šecke spadľi. Ináč tam sedeli chlapci...Kresať kráľa- kráľa sa kresalo. Kerá mala frajera, tak si išla sadnúť na patku do pitvora edom tu a druhý tam, aby bola poctivá... Vynášala sa prasľička... Platilo sa gazdinej na ohrev... Varila sa kukurica, piekla na dvore, suchje višňe, jablká, pečená tekvica...

Niekoľko rozhovorov je na tému svadby a existuje i niekoľko nahrávok s významnými hudobníkmi: sváko Durgala z Pivnice, Pavel Lazár z Brehov, báči Ďurko Ondrík z Pazovy, Ján Macák z Kysáča. Prevažne sú robené vo forme voľného rozhovoru, kde muzikanti rozoprávali o svojich začiatkoch a skúsenostiach v hudobnej kariére.

Príklad z Pivnice:

Rozhovor so "svákom" Durgalom. Začal hrať ako 12 ročný chlapec. Zobral otcove husle a ladil ich. Bol samouk. Hral otec na husliach, starý otec, strýkovia... Mali aj malú basu. Bola od Jána Baštu z Prahy. Od neho mať objednala husle, cimbal aj basu. Začal hrať popri muzikantoch v krčme. V pivnici bol Durgalov, Rumanovský a kábelov orchester. Muzikanti hrali na husle, prvé husle, druhé husle, bráč, basa...

Príklad zo Slankamenských Vinohradov:

Rozhovor s Pavlom Lazárom, tuná sa nachádzajú iba základné tézy, ktoré sa spomínajú. 1742 Pavel Lazár - muzikant huslista. Narodený 23,12,1927 roku v Brehách (slankamenské vinohrady). Hrával na malej príme. Na tambure (pirme) ešte od malička hral. Známy muzikanti v brehách bol aj jeho otec, ujko a aj dedo. Na husliach sa naučil keď mal 23 rokov, keď mu zomrel otec. Svadby - hrával veľa, na väčšine svadieb hral on. okrem Brehovských a Pazovských piesní, spieval aj svoje piesne. prvo si urobil jeden verš, podľa neho si nachystá muziku a už to ide. Svojich má viacej ako 30 piesní, a veľa ich aj dorábal, po zopár veršov. Najznámejšia je Fitošova a Kuľhaviho. Fitošova je Brehovčania komu že to hráte. Ľudové piesne má zapisané cca asi 400 kusov. Hlavne Pazovské a Brehovské.

Tieto uvedené ukážky sú iba čiastka z fondu, ktorý má veľký potenciál pre ďalšie spracovanie. Pesničky môžu byť využívané pre spevákov na súťažiach, folklórne skupiny si ich môžu zaradiť do svojich speváckych a tanečných repertoárov, muzikanti (nielen folklórni, ale i svadobní) sa môžu naučiť niečo staré (nové)... Odborníci, spolkári, choreografi, združenia môžu využívať aj poznatky z rozhovorov a na ich základe tvoriť nové veci, ktoré budú založené na pôvodnom, tradičnom materiále.