60 rokov Národného múzea v Petrovci: kontinuita a diskontinuita

Konferenciu, ktorú usporiadali Komisia pre národopisno-muzeálnu činnosť Výboru pre kultúru NRSNM a Slovenské vojvodinské divadlo uviedol riaditeľ Slovenského vojvodinského divadla mr Pavel Čáni, ktorý vo svojom príhovore poukázal na skutočnosť, že iniciatíva osamostatniť Národné múzeum od strešného Slovenského vojvodinského divadla, ktorému patrí aj Galéria Zuzky Medveďovej dostáva konkrétne výsledky.

Totiž, Komisia pre národopisno-muzeálnu činnosť Výboru pre kultúru NRSNM v tomto roku zabezpečila výrobu projektu na adaptáciu budovy v Báčskom Petrovci, ktorá bola jediným priateľným riešením pre nahromadené neriešené otázky tohto múzea a zároveň, na tejto konferencii mala byť slávnostne podpísaná zmluva medzi Slovenským vojvodinských divadlom a Obcou Báčsky Petrovec o poskytnutí budovy na používanie Múzeu na 10 rokov. Žiaľ, nedopatrením Obce Báčsky Petrovec k podpisovaniu zmluvy neprišlo, čo poukázalo na nezáujem lokálneho prostredia o dlhodobé a kvalitné riešenie pálčivého problému najväčšej kolekcie muzeálnych predmetov vojvodinských Slovákov.

Foto: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov

V teoretickej časti odznel rad podnetných a odborných príspevkov, ktoré budú publikované v zborníku venovanom 60. výročiu Národného múzea v Petrovci. O tom čo Národné múzeum v Petrovci obsahuje dnes a v akom stave sú jeho etnologické zbierky hovorila Anna Sečová Pintírová, kustódka Múzea Vojvodiny, ktorá vyzdvyhla potrebu súrneho zaopatrenia cenných muzeálnych predmetov a ochrany pred zničením. V podobnom tóne odznel aj príspevok Miroslavy Blažićovej, zatiaľ čo sa Vladimír Valentík, podpredseda Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny zmienil o umeleckých výstavách v Národnom múzeu, ktoré až po založenie Galérie Zuzky Medveďovej okrem Gymnázia Jána Kollára v tom čase bolo jedinou kultúrnou inštitúciou tunajších Slovákov.

O skúsenosti z vlastnej muzeálnej činnosti sa s prítomnými rozdelili odborníčky ako sú Jarmila Gerbocová, kurátorka krajanských zbierok Historického múzea Slovenského národného múzea z Bratislavy ako aj Olga Andraši, muzeologická poradkyňa Muzeálneho oddelenia v Odžakoch. Oba príspevky sa upriamili na úlohu múzeí v súčasnej dobe, na potrebu afirmácie malých muzeálnych ustanovizní a na využívanie súčasných technológií a manažérskych disciplín, bez ktorých sa múzeá v dobe rozvoja informaôno-komunikačných technológií nezaobídu.

Konferenciu poctil aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, jednak tým, že na konferencii bola osobne prítomná PhDr. Ľubica Bartalská, riaditeľka odboru kultúry na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorá hovorila o možnostiach zapojenia múzeí zahraničných Slovákov do Centrálnej evidencie muzeálnych zbierok Slovenského národného múzea v Bratislave. Zároveň,  ďalším podnetným textom o možnostiach zabezpečenia finančných prostriedkov pre revitalizáciu tohto múzea na konferenciu prispel Martin Štrbka, spred Teritoriálneho odboru tohto Úradu.

Foto: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov

Osobitnou cťou pre všetkých zúčastnených bola aj účasť renomovaného odborníka PhDr. Mojmíra Benžu, CSc. vedúceho vedeckého pracovníka Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave, ktorý sa zúčastňoval vedeckých výskumov v našom prostredí a ktorého výsledkom práce sú početné odborné vydania s touto problematikou. Konferencia bola príležitosťou, aby mnohé z nich daroval Národnému múzeu a aby sa zmienil o tradičnej kultúre zahraničných Slovákov a slovenskej etnológie, pre ktorú je, ako povedal, veľmi dôležité, aby našla svojich pokračovateľov.

Významným hosťom konferencie bol aj úradujúci riaditeľ Múzea Vojvodiny Vladimir Mitrović, ktorý sa s prítomnými rozdelil o plány súvisiace s realizáciou výstavy Srbi – Slováci - tri storočia spolunažívania, ktorá sa plánuje na rok 2012 ktorej základná expozícia by mala byť umiestnená v novom sídle Národného múzea v Petrovci.

O tom, akým spôsobom k celkovej problematike ochrany kultúrneho dedičstva ale aj jej promócie a propagácie prispie novozaložená ustanovizeň kultúry Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov hovorila riaditeľka Milina Sklabinská, ktorá uviedla dva aktuálne projekty Ústavu – Portál kultúry vojvodinských Slovákov a Formovanie elektronickej databázy o kultúre vojvodinských Slovákov. V podobnom vizionárskom smere hovoril i Dr. Ján Kišgeci spred Poľnohospodárskeho múzea z Kulpína, ktorý na možnosti zveľadenia chmeliarských tradícií v múzeu poukázal na príklade nemeckých chmeliarskych komplexov a poukázal na možné spôsoby ich využitia.

Napriek vynikajúcim príspevkom konferencie však celá udalosť zostala nedopovedaná pre neargumentované nepodpísanie zmluvy spred Obce Báčsky Petrovec o poskytnutí budovy na používanie pre potreby Múzea a záchrany cenných muzeálnych zbierok.