Slováci vo Vojvodine - premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva

Ešte v roku 2014 Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov nadviazal spoluprácu s popredným etnológom prof. PhDr. Jánom Botíkom DrSC. ohľadom príprav knihy Slováci vo Vojvodine - premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva. Ján Botík sa problematike zahraničných, vrátane vojvodinských Slovákov, venuje už zopár desaťročí. Výsledky svojho dlhodobého bádateľského záujmu publikoval v mnohých čiastkových štúdiách, aj vo viacerých knižných publikáciách. Jeho erudíciu, ako aj výsledky jeho bádateľskej činnosti, možno považovať za spoľahlivú garanciu, že pripravovaná kniha bude ďalším kapitálnym dielom Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

O tradičnej kultúre a spôsobe života Slovákov vo Vojvodine bol už v Srbsku aj na Slovensku zhromaždený značný potenciál empirických a teoretických poznatkov. Sú však príliš atomizované a rozptýlené v odbornej literatúre a periodickej tlači najrozličnejšieho zamerania. Nemáme publikáciu, ktorá by sumarizovala a syntetizovala existujúce poznatky, aby mohla suspokojovať aktuálne potreby rôznych úsekov vedecko-poznávacej, kultúrno-spoločenskej a politickej praxe súčasnej spoločnosti. K tomuto sa podujal Ján Botík, ktorý sa snažil vytvoriť dielo o kultúrnom vývine Slovákov s dôrazom na ich pôvod, migračné pohyby, osídľovacie procesy, kultúrne pretrvávanie, kultúrne zmeny a skupinové identity vo Vojvodine.

Kniha spracúva témy, ako sú: K fenoménu migrácie vojvodinských Slovákov, Slovensko a slovenská Dolná zem, Slováci v multietnickej Vojvodine, Zapúšťanie koreňov a osvojovanie vojvodinského prostredia, Oddaní sedliackemu stavu, Tradičná rodina a domácnosť, Dedinská pospolitosť, Staviteľstvo a bývanie, Odev a odievanie, Strava a stravovanie, Obrady a obyčaje, Hudba, spev, tanec, Multietnická Vojvodina a jej kultúrne súradnice, Emigrácia vojvodinských Slovákov a i.

Recenzent knihy doc. PhDr. Michal Babiak, CSc. o tomto diele povedal nasledovné: Botíkova monografia je podobná Mrázovej eseji, ale i odlišná od nej: podobná je svojou ľahkosťou, s akou o tak závažných veciach, ako je osud jedného národa uvažuje a hovorí, no líši sa metódou: Botík hovorí hutne, vedecky, odvoláva sa na pramene, argumentuje, dedukuje, analyzuje i syntetizuje, opisuje, interpretuje, hodnotí; obe diela sú si podobné tým, že vojvodinských Slovákov predstavujú – Slovensku i sebe samým. No líšia sa v horizonte pozorovania: Mráz prichádza z Vojvodiny a hovorí o rodisku z perspektívy zlomkovitých, útržkovitých, voľne na seba napojených spomienok angažovaného literáta; oproti tomu Botík ide zo Slovenska za vojvodinskými Slovákmi a vydáva o nich podrobné vedecké svedectvo na základe osobnej skúsenosti výskumu v duchu biblického: „Hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené.“ Botík medzi vojvodinskými Slovákmi hľadá a nachádza posledné domy s pitvorom, posledné krosná, ktorých všetky súčiastky už málokto dokáže pomenovať, nástroje, náčinie, stroje a haraburdie, ktoré na povalách dávno stratili aj svoj zástupný význam („Možno sa to raz zíde.“) – a už čakajú na svoju definitívnu likvidáciu alebo definitívny vedecký opis; aj Mrázovo aj Botíkovo svedectvo vychádza z dokonalého poznania ľudí a javov – a tým sú si podobné; no líšia sa tónom: kým z Mrázovej eseje vanie duch povojnového optimizmu a vízie budovania nového sveta na nových základoch a s novými silami (známymi rodákmi z Vojvodiny), zatiaľ Botíkovo svedectvo nemá priestor pre hľadanie nového optimizmu; to síce nie je ešte záverečná správa o stave vecí, to nie je inventúra, po ktorej prichádza už len Amen-tma!

Svetlo sveta by táto kniha mala uzrieť v roku 2016.