Enigma MAKAN; Monografia Makan Martina Prebudilu v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov

4. apríla 2016
Už dávno miestnosti ÚKVS neboli také tesné ako toho 1. apríla 2016, keď do života uviedli divadelnú monografiu MAKAN, zostavovateľa Martina Prebudilu.
Riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová Leskovac

 

Hojná návštevnosť svedčila o úcte, ktorú prišli odovzdať herci, režiséri, ctitelia filmového a divadelného umenia režiséra Jána Makana, ktorý je pre väčšinu svojráznou Enigmou.

 

Ján Makan (1955) sa narodil v Báčskom Petrovci, od roku 1960 žije v Novom Sade, roku 1983 vyštudoval multimediálnu réžiu na Akadémii umení v Novom Sade (viac o ňom v rubrike Osobnosti).

 

Premiéra tejto knihy bola ako každá iná, a predsa len iná. Iná, lebo je iný aj samotný režisér, čiu neviditeľnú ruku bolo cítiť aj v predvedenom programe. Ten sa začal pesničkou, ktorú sólo a suverénne predviedla Slovenka Benková-Martinková Bežala líška po roli, ktorá je svojráznou poctou (a leitmotívom) prvému divadelnému predstaveniu, ktoré Makan zinscenoval: Milica Nikoličová.

Slovenka Benková Martinková

 

Po uvítaní čerstvej riaditeľky ústavu Anny Chrťanovej Leskovcovej (ako i moderátorky večierka), prihovoril sa zostavovateľ Martin Prebudila, ktorý prítomným zdelil len kúsok ,,sadomasochistických“ trampôt, aké mal pri vzniku ,,malej rozprávky medzi obálkami“, ktorá vychádza na počesť režisérovej šesťdesiatky. Zostavovateľ ju koncipoval v tom najlepšom duchu dávno vydanej knihy Françoisa Truffauta o Hitchcockovi vo forme otázok a odpovedí. Ján Makan je ,,o všetkom tom, čo sa v nej píš,e ale aj troška o čosi inom.“

Zostavovateľ Martin Prebudila

 

Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra (SVC), sa osobne-odborne zmienil o Makanovi, ktorého tvorbu sleduje od samotných začiatkov. Povedal aj, že Monografia Makan vychádza ako druhá v nedávno založenej Edícii SVC Tália. Prvá bola Monografia Majera, zostavovateľa týchto riadkov. Ján Struhár, náš najlepší hlásateľ do dnes, bývalý novinár a (ne)penzionovaný neúnavný archivár a bádateľ natočeného ,,slovenského“ materiálu v RTV Vojvodiny, s oduševnením sa vyslovil, že je dobre, že píšu ,,živý o živých“ a že tak treba aj pokračovať.

Ďula Šanta

 

Ďulu Šantu by sme s čistým svedomím mohli nazvať spoluautorom tejto monografie, lebo jeho ,,titulná strana, dizajn a pre press“ skutočne môžu poslúžiť ako (ne)dosiahnuteľná paradigma ako by knižky graficky mali vyzerať dnes.

Źivko Popović

 

Od Živka Popovića, Makanovho rovesníka z režijného ročníka z novosadskej Akadémie, sme sa mohli dozvedieť o pikoškách ich spoločného študovania, o Makanovom reflektovaní spoločenských dianí, jeho sebavedomí a sebaistote, diplomovom TV-filme Jeseň Djuku Dražetića, o réžii prvého a (zatiaľ) jediného slovenského TV-filmu Mišo...

 

Aby táto kniha, ktorá vyšla za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a NRSNM, vyzerala perfektne aj po jazykovej stránke prispel a vyjadril sa k nej jej lektor a korektor Ján Širka, vedúci rozhlasovej rubriky RT Vojvodiny, ktorý vyzdvihol ,,ľahkosť štýlu, ktorým je napísaná.“

Ján Širka

 

Na konci, ako sa aj patrí, k slovu sa dostal osobne Ján Makan, ktorý okrem poďakovania medziiným povedal: ,,Táto monografia je symbolické zavraždenie, ale každá smrť je svojrázne znovuzrodenie.... Táto kniha je koncipovaná, aby bola absolútne nepoužiteľná pre slovenskú filmovú a divadelnú historiografiu vo Vojvodine (bez uvádzania presných dát, mien, faktov etc.). Koncipovaná je podľa princípu ,,montáža atrakcií“.

Anna Chrťanová Leskovac a Ján Makan

Aby sa potvrdilo, že sa toho 1. apríla nič neudialo náhodou a (ne)malo nádych žartu, Makan prečítal motto monografie Danila Ivanoviča Charmsa: „Bol raz jeden ryšavý človek, ktorý nemal oči ani uši. Ani vlasy nemal, takže ryšavým ho nazývali len formálne. Nemohol rozprávať, lebo nemal ústa. Ani nos nemal. Nemal ani ruky a nohy. Ani brucho nemal, ani chrbticu nemal a ani nijaké vnútornosti nemal. Nemal nič! Takže sa nevie, o kom je reč. Tak už o ňom radšej viac ani nebudeme hovoriť“, ktoré bolo úvodom do záverečnej piesne večierka. Iba klavír, hlas a Arsen Dedić: Balada o prolaznosti...

 

Enigma Makan pokračuje...   

Pm
V sídle Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku v Nadlaku v dňoch 19. až 22. mája 2022 prebiehala medzinárodná konferencia.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa v stredu 11. mája uskutočnila vernisáž výstavy obrazov akademického maliara Jána Agarského.
V stredu 13. apríla v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov odznel koncert vážnej hudby, na ktorom sa predstavili mladí hudobníci zo Starej Pazovy a Nového Sadu.
27. Festival divadelných inscenácií dolnozemských autorov – DIDA v organizácii Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice sa konal počas dvoch víkendov od 1. do 10. apríla.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov vo štvrtok 7. apríla bola otvorená výstava majstra insitného umenia Pavla Hajka z Kovačice pod názvom Kde kohúty nespievajú, niet ani ľudí.
Cenu Disrupt v kategórii kultúry a umenia získala Nadácia Miry Brtkovej za výstavu Mira Brtková / Reflexie, ktorú vlani na jar zorganizovali v Mestskom múzeu v Belehrade.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov si Vás dovoľuje pozvať na vernisáž obrazov insitného maliara Pavla Hajka pri príležitosti sedemdesiatín autora.
Vo štvrtok 03. marca 2022 sa na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Novom Sade uskutočnila prezentácia aktuálnych knižných vydaní Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Prvé tohtoročné verejné podujatie v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov patrilo predovšetkým krásnemu slovu a knihám.
Ochotníci SKUS-u hrdinu Janka Čmelíka excelovali na udelení najvyššieho obecného uznania plakety Svetlo za rok 2021, ktorú udeľuje Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova.